Dokonalý Boh
Milý brat/milá sestra. Poďme sa teraz za pomoci Ducha Svätého zamyslieť nad hlavnou Božou črtou, ktorou je bezpochyby Jeho dokonalosť a nad tým, že my ako nedokonalí ľudia nemôžeme zo svojej podstaty pred Pána Boha nikdy predstúpiť. Aby sme však dnešnú tému vedeli správne uchopiť, tak sa prv ešte zamyslime nad nasledujúcim príkladom v ktorom chcem poukázať na náš "dvojitý" meter v prístupe k veciam tohto sveta a k veciam Božím.
Myslím si, že drvivá väčšina z nás, ktorá toto číta si zodpovedne platí dane, plyn, elektriku a im podobné poplatky. Snažíme sa ich platiť preto, aby sme sa z pohodlia, bezpečnosti a hlavne istoty nášho domova neocitli niekde von, ako sa povie "na ulici" alebo "pod mostom". Bojíme sa toho, že keby sme si ich neplatili, tak naše pohodlie, bezpečnosť a istota strechy nad hlavou by zrazu svetskou mocou mohli byť "vymenené" za nepohodlie, nebezpečie, neistotu, špinu, hlad, choroby a podobne. Vieme, že žijeme v systéme, ktorý s neplatičmi nemá zľutovanie. Preto si myslím, že nieto medzi nami bežnými, viac či menej zodpovednými ľuďmi takého človeka, ktorý by sa o platenie si takýchto poplatkov všemožne nesnažil. A čo je najzaujímavejšie, všemožne sa o to platenie snažíme aj napriek tomu, že bývanie na ulici pravdepodobne nikto z nás osobne nezažil. My len veríme tomu, že ako neplatiči by sme na tej ulici mohli časom skončiť aj my samotní. No a tak na základe takejto našej viery si potom všetky tieto naše účty radšej zodpovedne aj naďalej platíme a ani zo "srandy" nás nenapadne si ich neplatiť.
Naproti tomu v duchovnej oblasti, ktorá je pre náš večný život zásadná sa až tak zodpovedne nesprávame a pritom za naše hriechy tiež budeme Pánom Bohom vyhodení von, do tmy, mimo Jeho kráľovstvo. (Matúš 8, 12) Je zaujímavé, že aj keď sme veriaci, tak za veci večnosti nebojujeme až tak "dravo", ako za veci časnosti. Nepristupujeme k nim tak zodpovedne, ako k veciam tohto sveta. A sprotivenie sa hriechu až do krvi? Tak to je nám úplne cudzie. (Židom 12, 4) Je to tak zrejme preto, že v reálnom svete, ten negatívny dopad svetskej moci na človeka vieme od-vnímať, ale v duchovnom svete negatívny dopad nášho odlúčenia od Pána Boha od-vnímať nevieme. Nevieme si vôbec predstaviť, že čo to naše vyhodenie do tmy, kde bude plač a škrípanie zubov bude pre nás reálne znamenať. Pisateľ listu Židom to však zjavne pochopil, keď v liste napísal, že je hrozné upadnúť do rúk živého Boha. (Židom 10, 31) Až po uvedomení si hĺbky, ktorá sa v tejto vete skrýva sa postupne začneme snažiť protiviť hriechu, pretože nebudeme chcieť upadnúť do rúk takéhoto mocného a spravodlivého Boha. A upadnutie do moci svetského úradu kvôli neplateniu si podlžností sa s takýmto Bohom určite nedá porovnávať.
No, myslím si, že po tomto príklade by sme už mohli byť dostatočne pripravení na zodpovedné uchopenie nasledujúcich veršov. Pre lepšiu výstižnosť som ich zjednodušil. Pán Boh je svätý. (3 Mojžišova 11, 45) Pán Boh je dokonalý. (Matúš 5, 48) Pán Boh je vždy ten istý. (Žalmy 102, 28) Pán Boh je vševládny. (Zjavenie 1, 8) Do kráľovstva Božieho nevojde nič nečisté. (Zjavenie 21, 27) Ľudia zo svojej podstaty nemôžu dosiahnuť spasenie, ale Pán Boh im to umožnil. (Matúš 19, 26)
Aj keď významovo podobných veršov je v Biblii viacej, myslím si, že týchto pár nám bohato postačuje k pochopeniu toho, že k Pánu Bohu sa skutočne nič nedokonalé/nečisté/hriešne - nazvime si to akokoľvek, nemôže dostať. Nesnažme sa teraz podstatu týchto veršov hneď v začiatku umenšiť myšlienkami o milosti Božej alebo o ospravedlnení skrze Ježiša Krista, lebo by to bola veľká chyba a veľké nepochopenie podstaty článku, ale aj podstaty Božej. A tak isto si skúsme uvedomiť aj komplexnosť uvedených veršov. Napríklad, ak bol, je a bude Pán Boh vždy ten istý, tak Jeho podstata sa tým pádom nemohla zmeniť ani s príchodom Pána Ježiša Krista na svet. Zmenil sa akurát spôsob našej záchrany. Avšak Pán Boh zostal ten istý! Jeho ponímanie nedokonalosti/nečistoty/hriechu zostalo to isté a aj hriech samotný zostal pred Ním naďalej tiež len hriechom.
No a teraz si ešte prečítajme niekoľko príkladov toho, že čo všetko Pán Boh pokladá za nečisté. Teda za niečo, čo nás od Neho oddeľuje a čo nám bráni postaviť sa pred Jeho tvár. Pozor! Teraz tu nepôjde o bežné hriechy akými sú klamstvo, vražda, smilstvo, cudzoložstvo, závisť, zlodejčina, hádka, opilstvo, modloslužba, lakomstvo, rozbroj, hnev, zvada, vydieranie, falošná váha a množstvo tomuto podobného, ale o tie, ktoré by sme ani nepovedali, že sú zlé. Mnohé nečistoty zostávajú len v mysli, iné sú zas ospravedlňované dobrými skutkami či dobrými úmyslami a podobne. A tak isto v týchto nasledujúcich príkladoch teraz nehľaďme ani na ich účel, že prečo to či ono Pán Boh povedal či prikázal, ale hľaďme na ich podstatu, že tie veci v nich sú sami o sebe nečisté a oddeľujú nás od Pána Boha.
Napríklad, Pán Boh vidí naše myšlienky a ak sú zlé, tak hoc ústami ešte nič zlé navonok nevypovieme, tak už aj kvôli nim sme pred ním nečistí. Prekľajeme niekoho, či nadáme niekomu v mysli, pozrieme sa žiadostivo na muža či ženu? (Matúš 5, 27) V každom prípade sme už nečistí a od Pána Boha oddelení. Pánu Bohu z pohľadu nečistoty "vadí" aj to, keď manželia majú spolu sex. Do večera zostávajú po ňom pred Ním nečistí. (3 Mojžišova 15, 18) Pán Boh ide, čo sa týka nečistoty do skutočne extrémnych detailov. Napríklad Izraelitom povedal, aby si svoj výkal zahrabávali mimo tábor, pretože ak by si ho zahrabali v tábore, tak by sa od nich odvrátil. Výkal by tábor znesvätil. (5 Mojžišova 23, 13-15) Alebo, ak nejaký muž v tábore mal "nočnú príhodu", tak tiež musel opustiť tábor a až do večera sa nemohol doň vrátiť, pretože by ho bol znečistil a Pán Boh by tam tak nemohol prebývať. (5 Mojžišova 23, 10-12) Tak isto ma zaujalo aj to, že ak by sa bili dvaja mužovia a manželka jedného by pri ochrane svojho manžela chytila toho druhého za rozkrok, aby mu spôsobila bolesť a tak svojmu mužovi pomohla zvíťaziť, tak sa dopustila nečistoty a Pán Boh prikázal takej žene odseknúť ruku! (5 Mojžišova 25, 11-12) Človek by si pomyslel, veď svojmu mužovi chcela len pomôcť a je predsa dobré, že chcela "udrieť" na najcitlivejšie miesto protivníka. Avšak dokonalosť Božia je väčšia ako naše dobré úmysly a naše predstavy o správnosti takého či onakého konania. Skrátka, Božie myšlienky nie sú naše myšlienky. (Izaiáš 55, 8)
No a tak, keď toto všetko a ešte mnohé iné (ja som kvôli dĺžke článku spomenul len veľmi málo z nich) človek v Biblii číta s vierou a porozumením, tak si uvedomuje, že my sa skutočne nemôžeme k Pánu Bohu dostať. Zistíme, že my sme tak hriešni a toľké veci nás od Pána Boha oddeľujú, že hrúza. 😉 A preto potrebujeme bytostne poznať Toho, ktorý z nás tieto naše hriechy odstráni, zmyje, zahladí... Ale o tom, ak Pán Boh dá, napíšem v niektorom budúcom článku.
A tak nech nám Pán Boh pomáha v očisťovaní sa a v posväcovaní, lebo to je naša povinnosť. A to aj vtedy, keď cesta k Pánu Bohu je už urobená... (3 Mojžišova 20, 7) AMEN