Dôvera v politikov
Dôvera v politikov

Od určitej doby ma fascinuje to, že ako my ľudia radi dúfame v iných ľudí, najmä politikov a to vo viere, že majú moc do nášho života priniesť lepšie "zajtrajšky". Áno-áno, tak isto dúfame aj v lekárov, že oni tiež majú moc nad tou našou chorobou... V tomto článku sa však prioritne zameriam na oblasť politiky a to vrcholovej, teda štátnej. Hneď na začiatok však pripomeniem, aby sme sa ani my kresťania netvárili v tejto veci pokrytecky, pretože v politikov dúfajú aj mnohí z nás. Tiež mnohí z nás veria tomu, že keď na určitých pozíciách budú sedieť tí "správni" ľudia, tak sa zrejme ten ich život a tá naša spoločnosť asi nejak zlepšia. Nechcem však posudzovať ich vieru lebo to mi nenáleží, no aj tak je to dosť zvláštne, pretože aj tí, ktorí v politikov dúfajú majú predsa len vo svojej Biblii napísanú nasledovnú vetu. Lepšie je utiekať sa k Hospodinovi, ako dúfať v človeka. (Žalmy 118, 8) Ale nevadí.

Oblasť politiky je miestom, kde sa každý rád hrá na "generála" a kresťania nevynímajúc. K tomu, ako by veci verejné mali vyzerať, alebo akým smerom by sa tok štátnych financií mal uberať sa vieme vyjadriť hádam všetci. Vedia to chlapi v krčme, poľovník na posede, hokejista na ľade, ženy na ostredku, vodič v autobuse, farár na kancli, pilot v lietadle, úradník v kancelárii, rozhodca na futbale, strojník v bagri, rybár v loďke, manažér v BMW a tak ďalej a tak ďalej. Politika je skrátka vďačná téma a preto aj "odborníkov" v tejto oblasti je neúrekom. Vieme však prečo je tá oblasť všeobecne pre nás tak príťažlivá? No preto, lebo výsledky politických rozhodnutí sa nás bytostne dotýkajú, keďže sú spojené s prerozdeľovaním aj našich peňazí. A keďže z našich výplat odvádzame do štátnej "pokladnice" nemalé sumy, tak nás to zaujíma o to viac. Predpokladám, že všetci túžime žiť v pokoji, mať dostatočné finančné "krytie" do každej situácie a na starosť garanciu dobrej zdravotnej starostlivosti. Tieto tri veci nám totižto v podvedomí vytvárajú akýsi pocit istoty. Ak sa však z akejkoľvek príčiny čo len jedna z nich vytratí, tak do nášho života automaticky vchádzajú chvíle neistoty. Naše oči, uši aj rozum nás totižto počas života neustále utvrdzujú v tom, že nikomu na nás nezáleží, že v starobe sa o nás nik nepostará, že nám tu nikto nič len tak nedá, že vymožiteľnosť práva neexistuje a tak ďalej a tak ďalej. Jednoducho vidíme, že naša existencia je vo veľkej miere závislá na ľuďoch s "pokrivenými" charaktermi a to nás desí. Podstata tohoto všetkého však spočíva v tom, že náš život nie je postavený na správnom základe. Teda na Ježišovi Kristovi. Preto nám už len ostáva dúfať v to, že tí naši volení zástupcovia v parlamente nám tú stratenú istotu nejako prinesú. No a ak ju nepriniesli tí terajší, tak budeme dúfať v to, že ju "prinesú" možno tí nasledujúci. Preto sa neustále nádejame a volíme nové tváre. No, ale nechcem už ďalej túto tému rozoberať, pretože jej určite veľmi dobre rozumieme.

Teraz prečítam niečo z Biblie. V danom úryvku je veľmi pekne opísaný princíp "zrodenia" a fungovania politického systému. Tak a teraz dávajme pozor, lebo je to fakt veľmi výstižné, poučné a vskutku aj pravdivé.

Keď Samuel ostarel, ustanovil svojich synov za vodcov v Izraeli. Jeho prvorodený syn sa volal Jóél a druhý Abija. Boli sudcami v Beér-Šebe. Avšak jeho synovia nechodili po jeho cestách, ale podľahli chamtivosti, prijímali úplatky a prekrúcali právo. Vtedy sa zhromaždili všetci starší Izraela, prišli k Samuelovi do Rámy a povedali mu: Hľa, ty si už starý a tvoji synovia nechodia po tvojich cestách; ustanov nám teraz kráľa, aby nás spravoval, ako je to u všetkých národov. Ale Samuelovi sa nepáčilo, že hovorili: Daj nám kráľa, aby nás spravoval! Preto sa Samuel modlil k Hospodinovi. Vtedy Hospodin riekol Samuelovi: Poslúchni hlas ľudu vo všetkom, čo ti hovoria, lebo nepohrdli tebou, ale pohrdli mnou, aby som nebol kráľom nad nimi. Celkom tak, ako činili mne odo dňa, keď som ich vyviedol z Egypta, až do toho dňa, keď ma opustili a slúžili iným bohom, tak robia i tebe. Preto teraz poslúchni ich hlas, ale najprv ich dôrazne napomeň a oboznám ich s právom kráľa, ktorý bude nad nimi kraľovať. Samuel predniesol všetky slová Hospodinove ľudu, ktorý od neho žiadal kráľa, a riekol: Toto bude právo kráľa, ktorý bude kraľovať nad vami: Bude brať vašich synov a postaví ich k svojim vozom a medzi svojich jazdcov a pobežia pred jeho vozom. Ustanoví si ich za veliteľov nad tisícami a za veliteľov nad päťdesiatimi mužmi, aby mu orali pole a žali obilie a aby mu vyrábali vojenskú výzbroj a výstroj pre jeho vozy. Dcéry vám vezme, aby pripravovali masti a aby mu varili a piekli. Poberie vám najlepšie polia, vinice i olivové sady a rozdá ich svojim sluhom. Bude brať desiatky z vašich siatin i z vašich viníc a dá ich svojim komorníkom a sluhom. Taktiež vám poberie sluhov a slúžky, váš najlepší dobytok, i vaše osly vezme a použije ich pri svojich prácach. Desiatky bude brať i z vašich oviec a vy mu budete sluhami. Pre svojho kráľa, ktorého ste si vyvolili, budete v ten deň volať o pomoc, ale Hospodin vás nevypočuje v ten deň. Ľud však nechcel počúvať Samuelov hlas, ale volal: Nie! Ale kráľ bude nad nami! Aj my budeme takí ako všetky národy: nech nás spravuje kráľ, nech tiahne pred nami a nech vedie naše vojny. Samuel vypočul všetky slová ľudu a predniesol ich Hospodinovi. Vtedy riekol Hospodin Samuelovi: Poslúchni ich hlas a ustanov im kráľa. Nato povedal Samuel izraelským mužom: Choďte každý do svojho mesta! (1 Samuelova 8, 1-22)

Veľmi trefné a pravdivé, že áno? Prvá a bezpochyby veľmi dôležitá vec, ktorú si musíme z daného textu uvedomiť je tá, že tak, ako nechceli oni vtedy, tak nechceme ani my teraz, aby v našom živote vládol a rozhodoval spravodlivý Boh. V tejto veci automaticky cítime nejaké vnútorné obmedzenia. Zrejme podvedome vyvolanou myšlienkou, že pri Jeho "vláde" by sme si to, alebo ono kvôli zbožnosti, ktorú by od nás asi vyžadoval nemohli dovoliť. Aj keď nerád citujem ľudí, tak aj napriek tomu spomeniem jedno príslovie, ktoré nám hovorí: "Vrana k vrane sadá a rovný rovného si hľadá". A teda, keďže Pán Boh je svätý a my nie sme, tak logicky po Jeho vláde ani túžiť nemôžeme. Preto si radšej za našich "pánov" volíme nám podobných - hriešnych ľudí. Teda takých, ktorí oplývajú všetkou telesnou nedokonalosťou akou je chamtivosť, nespravodlivosť, úplatkárstvo, falošnosť alebo čokoľvek iné. Potom sa však logicky nemôžeme zase čudovať, že sme nimi oklamávaní, alebo že sme z nich ustavične sklamávaní. Každý jeden politik je vo svojej podstate vždy len hriešny človek so svojimi slabosťami. No a ešte k tomu, ak je aj bez viery v Boha, tak potom si tieto ľudské slabosti asi len veľmi ťažko bude vedieť ustrážiť. Preto je na mieste otázka, že či vôbec bude mať takýto "svetský" človek túžbu s týmito svojimi slabosťami aj zabojovať, keď zrazu uvidí všetky tie výhody, ktoré sa mu tam v tej politike naskytujú. A tak isto je na mieste aj ďalšia otázka, že ak nejaký človek nachádzajúci sa vo vrcholovej politike skutočne v Pána Boha aj verí, tak načo tam vlastne išiel? Tam sa len veľmi ťažko budú ľudia "lámať" pod pravdou Božieho Slova. Aj keď pri svedeckej službe nezáleží na nás, ale na Pánu Bohu, ktorý dáva vzrast, tak aj tak nám On samotný dáva dostatok rozumu na to, aby sme si niektoré veci prv, ako sa do nich pustíme "spočítali", že či aj skutočne stoja za to naše úsilie a či by nebolo lepšie pustiť sa do niečoho iného...

Vrcholová politika je totižto miesto, kde plávajú mnohí finanční "žraloci", jedovaté "hady" či na svoju obeť čakajúce "Pirane". 🙂 Neviem, že či sa dá vôbec v takých vodách loviť, alebo či sa tam dá uloviť až toľko normálnych "rýb", ako si možno ten dotyčný jedinec sprvoti predstavoval. A ak tam nešiel "loviť" tých ľudí, ale mal len túžbu povedzme niečo plošne pre občanov štátu urobiť, tak kto z tých plávajúcich "dravcov" ho v tom aj podporí? Ak ten jeho návrh bude napríklad v rozpore s ich výhodami? No, ale dosť o tejto téme. Veď ani Ježiš sa do politiky podľa záznamov z Biblie nemiešal. Samozrejme, že sa možno nájdu aj poctiví a neúplatní politici, ktorí chcú robiť pre blaho ľudí, ale v tomto zamyslení hovorím o princípe jej vzniku a fungovaní na základe horeuvedeného textu. Nie o výnimkách. Pán Boh nás skutočne veľmi dobre pozná. On naše životy skutočne aj dokáže zmeniť, ale realita tisícročiami overená nám ukazuje, že drvivá väčšina z nás po tom vôbec netúži. Však v neposlednom rade všetky tie slabosti a tú nedokonalú túžbu sa meniť vidím aj na sebe samom. A toto čo vravím určite nie je tá lacná fráza, že podľa seba súdim iného. Na všetky tie krásne reči a pozitívne predpoklady, že sa ľudia v politike zmenia k lepšiemu sa pozerám len veľmi veľmi skepticky. Áno môžu sa zmeniť, ale...

A teda, čo ďalej nám hovorí spomenutý text? No v podstate hovorí o tom, že budeme "drieť" na "rozmary" politikov a že nás budú zaťažovať neúmernými daňami. Teda všetkým tým, čo môžeme už aj dnes vidieť i zažívať. My skrátka aj keď sa možno cítime ako slobodní, tak vždy budeme len ich "sluhovia" a oni naši "páni". No a nakoniec toho všetkého nám Slovo Božie hovorí o tom, že Pán Boh volanie "zotročených" ľudí nevypočuje. Teda darmo sa modlíme za lepšie časy a lepších politikov, keď sme Boha zavrhli. To naše chybné rozhodnutie si tu musíme skrátka pekne "vypapkať"! Kto sa však chce mať dobre už aj tu "dole", tak musí uveriť v Ježiša. On mu potom dá aj nadhľad a slobodu do všetkých týchto spomenutých vecí.

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.