Postupne sem pridávam biblické verše či úryvky z danej knihy, ktoré ma zaujali.
  • Mojžišovo poverenie
Nepribližuj sa sem, zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je posvätná pôda. (2 Mojžišova 3, 5)
Vzbudím dobroprajnosť voči tomuto ľudu, takže keď budete odchádzať, neodídete naprázdno; 22) nech si každá žena vypýta od svojej susedy a od svojej spolubývajúcej strieborné a zlaté predmety i šatstvo, položíte to na svojich synov a dcéry a olúpite Egypt. (2 Mojžišova 3, 21-22)
Mojžiš odpovedal Hospodinovi: Ach, Pane, nebol som výrečným mužom, ani predtým, ani odvtedy, ako si hovoril so svojím služobníkom, lebo mám ťažkopádne ústa a ťažkopádny jazyk. 11) Hospodin mu odpovedal: Kto dal ústa človeku, alebo kto robil nemým alebo hluchým, alebo vidiacim alebo slepým – či nie ja, Hospodin? 12) Teraz choď, ja budem s tvojimi ústami a poučím ťa, čo máš hovoriť. (2 Mojžišova 4, 10-12)
  • Druhé Mojžišovo poverenie
Preto povedz Izraelcom: Ja som Hospodin a vyvediem vás spod egyptských bremien, vyslobodím vás z otrockej služby a vykúpim vás s vystretým ramenom a veľkými súdmi. 7) Prijmem vás za svoj ľud, budem vám Bohom a poznáte, že ja som Hospodin, váš Boh, ktorý vás vyslobodil spod egyptských bremien. 8) Vovediem vás do krajiny, ktorú som s pozdvihnutou rukou prisahal dať Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, a dám vám ju do vlastníctva; ja som Hospodin! 9) Mojžiš to potom povedal Izraelcom, ale ho nepočúvali pre malomyseľnosť a pre tvrdú prácu. (2 Mojžišova 6, 6-9)
  • Vyjednávanie s faraónom
Mojžiš mal 80 a Áron 83 rokov, keď hovorili s faraónom. (2 Mojžišova 7, 7)
  • Odchod Izraelcov z Egypta
Pobyt Izraelcov v Egypte trval 430 rokov. (2 Mojžišova 12, 40)
  • Oblakový a ohnivý stĺp
Mojžiš vzal so sebou aj Jozefove kosti; ten totiž zaprisahal Izraelcov takto: Boh sa vás istotne ujme; potom odneste moje kosti odtiaľto so sebou. (2 Mojžišova 13, 19)
  • Prechod cez Červené more
Hospodin bude bojovať za vás, vy buďte len ticho. (2 Mojžišova 14, 14)
Potom Mojžiš vystrel ruku nad more a Hospodin zaháňal more silným východným vetrom celú noc, vysušil more a vody sa rozdelili. (2 Mojžišova 14, 21)
  • Chválospev nad víťazstvom
Hospodine, kto je medzi bohmi rovný Tebe? Kto je tak ako Ty velebný v svätosti, hrozný v slávnych činoch a robiaci zázraky? (2 Mojžišova 15, 11)
Hospodin kraľuje na večné veky! (2 Mojžišova 15, 18)
  • Prepelice a manna
Celý zbor Izraelcov reptal proti Mojžišovi i Áronovi na púšti. 3) Izraelci im povedali: Keby sme radšej boli zomreli rukou Hospodinovou v Egypte, keď sme sedávali pri hrncoch mäsa, keď sme jedávali chlieb do sýtosti! Ale vy ste nás vyviedli na túto púšť, aby ste hladom na smrť umorili celé toto zhromaždenie. (2 Mojžišova 16, 2-3)
Izraelci jedli mannu 40 rokov, až kým neprišli do obývateľnej zeme, na okraj Kanaánu. (2 Mojžišova 16, 35)
  • Desať Božích prikázaní
Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva. 3) Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! (2 Mojžišova 20, 2-3)
Neurobíš si vyrezávanú modlu ani podobu ničoho, čo je na nebi hore, čo je na zemi dolu, alebo čo je vo vode pod zemou! 5) Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh horliaci, ktorý trestám neprávosť otcov na synoch, do tretieho a štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia, 6) a preukazujem milosť tisícom, ktorí ma milujú a zachovávajú moje prikázania. (2 Mojžišova 20, 4-6)
Nebudeš brať meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo; lebo Hospodin nenechá bez trestu toho, kto Jeho meno zneužije! (2 Mojžišova 20, 7)
Pamätaj na deň sviatočného odpočinkuhebr. šabát a sväť ho! 9) Šesť dní budeš pracovať a konať svoju prácu, 10) ale siedmy deň je dňom sviatočného odpočinku pre Hospodina, tvojho Boha; nebudeš robiť nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach, 11) lebo za šesť dní utvoril Hospodin nebesá i zem, more i všetko, čo je v nich, a siedmy deň odpočíval; preto Hospodin požehnal deň sviatočného odpočinku a posvätil ho! (2 Mojžišova 20, 8-11)
Cti otca svojho i matku svoju, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh aby si dlho žil na zemi! (2 Mojžišova 20, 12)
Nezabiješ! (2 Mojžišova 20, 13)
Nescudzoložíš! (2 Mojžišova 20, 14)
Nepokradneš! (2 Mojžišova 20, 15)
Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu! (2 Mojžišova 20, 16)
Nepožiadaš dom svojho blížneho! Nepožiadaš ženu svojho blížneho, ani jeho sluhu, ani jeho slúžku, ani jeho vola, ani jeho osla, ani nič, čo patrí tvojmu blížnemu. (2 Mojžišova 20, 17)
  • Kniha zmluvy Stavba oltára
Ani nevystupuj na môj oltár po schodoch, aby sa tvoje ohanbie neodhalilo nad ním. (2 Mojžišova 20, 26)
  • Proti vražde a ubližovaniu
Kto by zbil svojho otca alebo svoju matku, prepadne smrti. (2 Mojžišova 21, 15)
Ak by sa mužovia povadili a jeden by udrel druhého kameňom alebo päsťou tak, že síce nezomrie, ale musí ležať na lôžku, 19) a ak vstane a chodí po vonku o palici, tak ten, čo ho udrel, bude bez trestu, len nahradí, čo onen zameškal, a musí ho dať liečiť. (2 Mojžišova 21, 18-19)
Ak by vôl poklal muža alebo ženu tak, že zomrie, vôl musí byť ukameňovaný, jeho mäso sa nesmie jesť, ale majiteľ vola zostane bez trestu. 29) Ak by však vôl klal i predtým, a jeho majiteľ, hoci na to upozornený, nedával naň pozor, a ak by zabil muža alebo ženu, vôl nech je ukameňovaný a jeho majiteľ má byť vydaný na smrť. 30) Ak mu však bude uložené výkupné, dá za svoj život také výkupné, aké sa mu uloží. (2 Mojžišova 21, 28-30)
  • Proti krádeži a poškodzovaniu
Ak niekto nechá otvorenú cisternu, alebo ak niekto vykope cisternu a nezakryje ju, a ak tam padne vôl alebo osol, 34) majiteľ cisterny zaplatí v peniazoch náhradu majiteľovi a uhynuté zviera bude jeho. (2 Mojžišova 21, 33-34)
Ak by niečí vôl poklal susedovho vola, takže uhynie, živého vola predajú a peniaze si rozdelia; aj uhynuté zviera si rozdelia. 36) Ak sa však vedelo, že vôl klal už predtým, a jeho majiteľ naň nedával pozor, musí mu nahradiť vola za vola a uhynutý kus bude jeho. (2 Mojžišova 21, 35-36)
Ak niekto dá spásť pole alebo vinicu a pustí svoj statok pásť sa na cudzie pole, nahradí to najlepším, čo má na svojom poli, a najlepším vo svojej vinici. (2 Mojžišova 22, 4)
Ak si niekto niečo požičia od svojho blížneho, a to utrpí úraz alebo uhynie v neprítomnosti majiteľa, musí dať plnú náhradu; 14) ak však jeho majiteľ bol prítomný, nemusí to nahradiť; ak bolo v prenájme, započíta sa to do nájomného. (2 Mojžišova 22, 13-14)
Ak by niekto zviedol pannu, ktorá ešte nebola zasnúbená a spal by s ňou, zaplatí poplatok za nevestu a vezme si ju za manželku. (2 Mojžišova 22, 15)
  • Smrteľné tresty
Čarodejnicu nenechaj nažive. (2 Mojžišova 22, 17)
Kto by obcoval so zvieraťom, nech je vydaný na smrť. (2 Mojžišova 22, 18)
Kto by obetoval iným bohom, okrem samého Hospodina, nech prepadne hubiacej kliatbe. (2 Mojžišova 22, 19)
  • Príkaz lásky k blížnemu
Ak vezmeš do zálohu plášť svojho blížneho, vráť mu ho do západu slnka, 26) lebo jeho plášť je jedinou prikrývkou na jeho telo. V čomže má spať? Ak bude ku mne volať o pomoc, vypočujem ho, lebo som milosrdný. (2 Mojžišova 22, 25-26)
  • Bohabojnosť
Bohu nezloreč a knieža svojho ľudu nepreklínaj! (2 Mojžišova 22, 27)
  • Spravodlivosť a milosrdenstvo
Neroznášaj falošný chýr. Nespolčuj sa s nešľachetníkom, aby si nebol krivým svedkom. (2 Mojžišova 23, 1)
Nechoď za väčšinou páchať zlo a v spore nesvedč s väčšinou, aby si neprekrúcal pravdu. (2 Mojžišova 23, 2)
Ani bedárovi nenadŕžaj v spore. (2 Mojžišova 23, 3)
Ak natrafíš na vola alebo osla, čo sa zatúlal tvojmu nepriateľovi, priveď mu ho späť. (2 Mojžišova 23, 4)
Ak uvidíš osla tvojho protivníka ležať pod bremenom, neopúšťaj ho, ale určite mu ho pomôž zodvihnúť. (2 Mojžišova 23, 5)
Neprekrúcaj právo chudobného v jeho spore! (2 Mojžišova 23, 6)
Vzďaľuj sa od lživého slova! Nezabíjaj nevinného a spravodlivého, lebo nešľachetníka neospravedlním! (2 Mojžišova 23, 7)
Úplatok neprijímaj, lebo úplatok oslepuje i toho, kto dobre vidí, a prevracia reči spravodlivých. (2 Mojžišova 23, 8)
Cudzinca neutláčaj, lebo vy sami poznáte duševné rozpoloženie cudzinca, veď ste boli cudzincami v Egypte. (2 Mojžišova 23, 9)
  • Rok a deň odpočinku
Šesť rokov osievaj svoju zem a zhromažďuj jej úrodu, 11) ale v siedmom ju nechaj ležať úhorom a neobrábaj; nech sa z nej živia chudobní tvojho ľudu, čo zvýšilo po nich, nech pojedia poľné zvieratá; tak urob i so svojou vinicou i s olivovým sadom. (2 Mojžišova 23, 10-11)
Šesť dní konaj svoju prácu, na siedmy deň si však odpočiň, aby si odpočinul tvoj vôl i osol a vydýchol si syn tvojej slúžky i cudzinec. (2 Mojžišova 23, 12)
Dávajte pozor na všetko, čo som vám povedal; a mená iných bohov nespomínajte; nech ich nepočuť z vašich úst! (2 Mojžišova 23, 13)
  • Tri výročité sviatky
Zachovávaj i sviatok žatvy prvotín svojich prác, toho, čo si zasial na poli, ako aj sviatok oberačky na konci roku, keď pozbieraš ovocie svojich prác z poľa. (2 Mojžišova 23, 16)
  • Zasľúbenie a napomenutie
Hospodinovi, svojmu Bohu, slúžte; požehnám tvoj chlieb, tvoju vodu a odstránim nemoc od teba. (2 Mojžišova 23, 25)
Nevyženiem ich pred tebou v jednom roku, aby sa zem nestala púšťou a poľná zver sa nerozmnožila tebe na úkor; 30) postupne ich budem vyháňať spred teba, kým sa nerozmnožíš a nezaujmeš krajinu do dedičného vlastníctva. (2 Mojžišova 23, 29-30)
Vytýčim ti hranice: od Červeného až po Filištínske more a od púšte až po Veľrieku, lebo vám vydám do rúk obyvateľov krajiny a vyženieš ich spred seba. (2 Mojžišova 23, 31)
Neuzavieraj zmluvu s nimi ani s ich bohmi! (2 Mojžišova 23, 32)
Nesmú zostať v tvojej krajine, aby ťa nezvádzali k hriechu proti mne; keby si slúžil ich bohom, stali by sa ti osídlom. (2 Mojžišova 23, 33)
  • Uzavretie zmluvy
Vtedy Mojžiš vošiel do oblaku a vystúpil na vrch. Mojžiš bol na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí. (2 Mojžišova 24, 18)
  • Deň sviatočného odpočinku
Zachovávajte moje dni sviatočného odpočinku, lebo to je znamenie medzi mnou a vami po všetky pokolenia, aby sa vedelo, že ja, Hospodin, vás posväcujem. (2 Mojžišova 31, 13)
Zachovávajte deň sviatočného odpočinku, lebo je svätý pre vás. Kto ho znesvätí, musí byť vydaný na smrť, a každý, kto by v ňom konal nejakú prácu, bude vyhladený spomedzi príslušníkov svojho ľudu. (2 Mojžišova 31, 14)
Šesť dní sa bude pracovať, ale siedmy deň je svätý deň sviatočného odpočinku Hospodinovho. Každý, kto by pracoval v deň sviatočného odpočinku, musí byť vydaný na smrť. (2 Mojžišova 31, 15)
Keď dokončil na vrchu Sinaj svoj rozhovor s ním, dal Mojžišovi dve dosky svedectva, kamenné dosky popísané Božím prstom. (2 Mojžišova 31, 18)
  • Zlaté teľa
I riekol Hospodin Mojžišovi: Choď, zostúp, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta, sa zvrhol. 8) Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im prikázal; urobili si uliate teľa, klaňali sa mu, obetovali mu a hovorili: Izrael, toto sú tvoji bohovia, ktorí ťa vyviedli z Egypta. (2 Mojžišova 32, 7-8)
Potom Hospodin milostivo zmenil zlo, ktoré zamýšľal učiniť svojmu ľudu. (2 Mojžišova 32, 14)
Hospodin riekol Mojžišovi: Každého, kto zhrešil proti mne, vytriem zo svojej knihy. (2 Mojžišova 32, 33)
  • Postavenie svätostánku
Hospodin hovoril s Mojžišom tvárou v tvár, ako sa človek rozpráva so svojím priateľom; potom sa vrátil do tábora. (2 Mojžišova 33, 11)
  • Mojžiš vidí slávu Božiu
Ukáž mi svoju slávu! 19) Hospodin riekol: Celú svoju slávu predvediem pred tebou a vyslovím pred tebou svoje meno: Hospodin. Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem. (2 Mojžišova 33, 18-19)
Nebudeš môcť vidieť moju tvár, lebo človek ma neuvidí, ak má ostať nažive. (2 Mojžišova 33, 20)
Hospodin riekol: Hľa, tu pri mne je miesto, postav sa na skalu! 22) Keď bude prechádzať moja sláva, uložím ťa do skalnej trhliny a prikryjem ťa svojou dlaňou, kým neprejdem. 23) Potom odtiahnem svoju dlaň a uvidíš mi chrbát, ale moju tvár nebude vidieť. (2 Mojžišova 33, 21-23)
  • Obnovenie dosiek zákona
Chráň sa uzavrieť zmluvu s obyvateľmi krajiny, do ktorej vstupuješ, aby sa ti nestali osídlom v tvojom prostredí; 13) ba rozborte ich oltáre, ich posvätné stĺpy rozlámte a ašéry povytínajte, 14) lebo nesmieš sa klaňať inému bohu, pretože Hospodin, ktorého meno je Žiarlivý, je naozaj žiarlivý Boh. (2 Mojžišova 34, 12-14)
Šesť dní budeš pracovať a na siedmy deň budeš odpočívať; i v čase oračky a pri žatve budeš odpočívať. (2 Mojžišova 34, 21)
  • Svätenie sviatočného dňa
Šesť dní sa bude pracovať, ale siedmy deň bude vám posvätným dňom, dňom sviatočného odpočinku Hospodinovho; každý, kto by v ňom konal nejakú prácu, má byť usmrtený. (2 Mojžišova 35, 2)