Duchovné verzus telesné oddelenie

Inšpirovaný reálnymi skutočnosťami sa idem teraz trošku zamyslieť nad tým, že čo znamená nasledujúce Slovo. Nenazdávajte sa, že som priniesol mier na zem; nepriniesol som mier, ale meč. Lebo prišiel som rozdvojiť syna s otcom, dcéru s materou, nevestou so svokrou. A nepriateľmi človeku budú vlastní domáci. (Ev. Matúša 10, 34-36)

Začnem ale pekne poporiadku. Čo je to, to duchovné oddelenie a ako ho rozpoznať? Ľudí, ktorí skutočne uveria v Ježiša Krista, teda tí, ktorí sa úprimne začnú modliť za veci, ktorí si začnú čítať Slovo Božie a následne nad ním začnú skutočne aj rozmýšľať začne Duch Boží postupom času meniť a všeličo im zjavovať. Seba samých, ale aj svoje okolie svojim časom začnú vnímať v úplne inom "svetle". Toto Jeho poznanie však od Neho nikto nezískava naraz, ale ono prichádza pomaly, postupne spolu s riešením všelijakých každodenných situácií. Modlitbou a sústavnou konfrontáciou s Božím Slovom sa tak dotyční jedinci tým riešením tých vzniknutých situácií ustavične obrusujú a zdokonaľujú. Keďže sme hriešni, nechápaví a nedokonalí, tak Boží rast sa nedá veľmi unáhliť. Prekážky, najmä duchovného charakteru sa len veľmi ťažko zvládajú a ani po rokoch to nejde tak, ako by sme si to predstavovali. Deje sa to tak aj napriek tomu, že správne riešenie podľa litery častokrát veľmi dobre poznáme. Zavedenie Slova Božieho do praxe je už proste iná káva, pretože náš protivník diabol nám ustavične hádže "polená" pod nohy. Ak si teda v Biblii prečítame, že máme byť trpezliví, tak sa to musíme cez rôzne situácie v našom každodennom živote, ktoré vraj "neznesú" odklad naučiť. Ak napríklad toto uvedené Slovo už dlhšiu dobu počúvame a pritom neustále chceme všetko hneď a zaraz mať, tak potom sme jeho význam zjavne ešte nepochopili, alebo ako uvádzam vyššie ešte stále máme kopec roboty s premenou našej osobnej duchovnej stránky. No a takto nejako to postupom času s našim duchovným budovaním pokračuje až do bodu v ktorom človek akosi vnútorne pod vedením Ducha Božieho pocíti, že telesné veci ho už vôbec nenapĺňajú, ale len duchovné. Pocíti, že nastal nejaký vnútorný "zlom". Ak to teda mám nejako nazvať, tak tento bod môžem pomenovať bodom duchovného oddelenia. To, po čom niekedy človek ešte pred dosiahnutím tohto bodu veľmi túžil, tak po jeho dosiahnutí zrazu stráca v jeho očiach zmyslel. Dosiahnutie tohto pomyselného bodu sa prejaví aj zhoršením vzťahov s tými ľuďmi, ktorí sa ešte stále radi "plnia" telesnými, teda pominuteľnými žiadosťami. Viem, že to znie rozporuplne, ale je to tak. Keďže v mnohých prípadoch sú to aj členovia rodín, tak to oddelenie prichádza aj medzi nich. Neveriaci či vlažní domáci proste tomu Božiemu "podivínovi" prestanú rozumieť. Naopak, on im bude veľmi dobre rozumieť, len im tú svoju premenu nebude vedieť dostatočne pochopiteľne vysvetliť, pretože s rozlišovaním týchto duchovných vecí proste oni zostali "pozadu". Všetky tieto veci totiž zjavuje len Duch Boží a preto ich treba posudzovať duchovne. (1 Korintským 2, 10-16) Domáci proste nebudú chápať, že prečo zrazu nechce povedzme ich syn oslavovať svoje narodeniny, keď po minulé roky vždy robieval veľkolepú oslavu. Tým nechcem povedať to, že duchovne oddelený človek už nemôže nič také robiť! Práve že všetko môže, len sa mu pomenia priority a tak viac bude o daných veciach premýšľať, že či má aj naďalej zmysel ich robievať tak, ako ich robieval, alebo či ich vôbec robievať. Pán Boh mu skrátka zjaví to, že všetko je síce dovolené, ale zďaleka už nie pre jeho život všetko aj prospešné a že nie všetko z toho, ho bude aj duchovne budovať. (1 Korintským 10, 23) Preto sa už bude snažiť do budúcna veci posudzovať duchovne. Nechcem tu rozoberať ďalšie príklady, pretože si myslím, že je dosť zjavné, že čo tým chcem povedať. Pri maximálnom zjednodušení teda znamená spomenutý verš nasledovné. Tí, ktorí skutočne uveria, tak zatúžia po tom, aby ich Duch Boží zbudoval na pravých nefalšovaných kresťanov. Stane sa to tak postupom času a vždy to príde do fázy, že si tí Duchom zbudovanejší "prestanú" vo veciach sveta a Ducha rozumieť s tými druhými. Vznikne medzi nimi akási duchovná priepasť, ktorá vyústi k mnohým konfliktom zo strany povedzme menej duchovne zbudovanejších a múdre vyriešenie daných situácií, bude naopak závisieť od duchovnej vyspelosti tých veriacich.

A tak sa poďme najprv pozrieť na dokonalý príklad Ježiša a na to Jeho oddelenie.

Ako prvé, čo ma na verši zaujme je to, že ten, ktorý je oddelený už od počiatku, prišiel medzi neoddelených. Teda neostal niekde preč, ďaleko od nás pri svojom oddelenom Otcovi, ale prišiel sem k nám hriešnikom, aby nám ukázal, ako má žiť ten, ktorý je skutočne Duchom oddelený. Ten, ktorý je Duchom oddelený musí zákonite vždy prebývať medzi neoddelenými, veď ako ináč by im ukázal, že čo to tá duchovná oddelenosť vlastne je? Musí im ísť príkladom. Podľa aktuálneho poznania si myslím, že duchovná oddelenosť prichádza až vtedy, keď je už človek vo viere dostatočne vyspelý a Duchom Božím zbudovaný. Keď sa nenechá, len tak ovplyvňovať rôznymi názormi a postojmi ľudí, hoc aj v Slove Božom veľmi vzdelaných. Nikdy sa nemôže človek duchovne oddeliť, ak mu určité veci sám Duch Boží neujasní. Ten, ktorý je oddelený hovorí veci Božie, len Pán Boh je pre neho autoritou a len Jeho vyvyšuje. Seba však naopak ponižuje lebo vie, že on bol poslaný do služby druhým. A preto sa bude za každú cenu snažiť o to, aby napodobňoval Ježiša. Jeho spravodlivosť musí byť väčšia, ako len obyčajná ľudská. Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, aká vám za to odmena? (Ev. Matúša 5, 46) Ježiš si prišiel svojich duchovne oddeliť. A tí čo sú Jeho, tak nebudú chcieť byť len anonymne oddelení, ale budú chcieť tú svoju oddelenosť prejaviť k tým druhým napríklad aj svojou trpezlivosťou, milostivosťou či láskavosťou, aby skrátka tá ich oddelenosť pre Boha bola všetkým zjavná. Ak je niekto oddelený, tak to znamená, že nechce mať účasť na veciach tohto sveta, ale neznamená to odchod od hriešnikov. Veď, kto by poukazoval na Boha, keby všetci tí oddelení odišli nevedno kam?

No a ako vyzerá také naše silené telesné neuvedomelé oddelenie?

Pre všetkých tých, ktorí nejak cítia, že v Božom Slove podrástli, alebo sú už ďaleko "vpredu" je to vskutku veľmi lákavé a dobre znejúce Slovo. Po jeho prečítaní sa nejeden kresťan akosi začne cítiť byť tým, pre Krista oddeleným a zrejme aj spravodlivejším, ako tí ostatní hriešnici okolo. A tak si povie. A, títo nie sú podľa mojich predstáv, lebo ani po rokoch nežijú presne podľa učenia toho, ktorého vyznávajú. Odídem teda od nich preč a dám sa dokopy s tými, ktorí majú na túto vec podobný názor ako ja. Jedni nedokonalí, teda kvôli nedokonalosti druhých od nich odchádzajú a dávajú sa dokopy s tretími nedokonalými. Vskutku zvláštne počínanie. Aj takto nejako vznikajú odnože cirkví a sekty. Každý jeden si len to svoje hľadí a na podstatu Božiu, teda že on sám má ísť tým príkladom, aby sa aj tí iní mohli na jeho príklade zbudovať zabúda. Takýto silení "oddelovači" si ale dostatočne neuvedomujú, že aj medzi nich raz príde rozdelenie. Ani oni predsa nebudú vždy všetci rovnako duchovne vyspelí. Ľudia akosi podceňujú diablovu moc a nevidia, že to čo im podsúva možno nie je až tak duchovné, ale telesné, keď takého rozhodnutia činia. A teda, ak nie sú ešte dostatočne zbudovaní, tak to môže viesť k ich pýche. Ja už veľa o Bohu viem, ja poznám veršíky, ja si čítam Bibliu a teda môžem kadekoho posudzovať. Nezabúdajme, že kto beží unáhlene a nepremyslene, tak si zmýli cestu. (Príslovia 19, 2) Kto unáhlene posudzuje sám seba odsudzuje.

Ja viem, že úvodník je príliš dlhý a mnohé vety sú príliš zložité, ale ťažko niečo vynechať, keď to chcem čo najlepšie vystihnúť. Veď napokon v Biblii máme buď to jedným alebo pár slovami napríklad napísané, že nescudzoložíš, nepokradneš či nebudeš mať iných bohov. No zjavne máme s pochopením tohto krátkeho Slova problém a to väčší než si pripúšťame. Preto nesústreďujme svoju myseľ na nepodstatné veci, akými sú dĺžka článku, či zložitosť viet, ale na obsah. Keď podstatu jasných krátkych slov a viet, ktoré napísal sám Pán Boh nevieme dostatočne pochopiť, tak "negúľajme" očami nad dlhými opisnými ľudskými vetami. 🙂