Duchovný zrak

Čo je to zrak? Zrak je v podstate zmysel, ktorý nám umožňuje vnímať svetlo, farby, tvary vecí a vlastne všetky javy viditeľné v hmotnom svete. S pribúdajúcim vekom sa nám ľuďom telesný zrak takmer isto vždy zhoršuje, no naopak po duchovnej stránke sa neraz aj pri vysokom veku nachádza práve v tej najlepšej kondícii. Ako nám už aj názov témy napovedá, duchovný zrak bude zrejme nejaký pohľad na okolitý svet a ľudí v ňom skrze Slovo Božie – Bibliu.

Nasledujúce riadky budem písať stroho a s krátkym komentárom keďže si myslím, že uvedené verše už dobre poznáme. V Jánovom evanjeliu čítame. Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo. Toto (Slovo) bolo na počiatku u Boha. Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo. (Ev. Jána 1, 1-3) Keďže Boh je Duch a my sme len telesní ľudia, tak pre správne pochopenie každého Biblického Slova je potrebné najprv v Pána Boha skutočne uveriť, lebo bez tejto zásadnej veci to ďalej nepôjde. Ak sa na Bibliu budeme dívať len ako na historickú literatúru či nebodaj výmysel, tak sa v našom živote nič radikálneho neudeje. Preto, aby sa veci v našom živote začali skutočne meniť, tak sa musíme znovu duchovne "narodiť". Podrobnejšie sa o tomto procese dočítame v kapitole o Nikodémovi. Odpovedal Ježiš: Veru, veru ti hovorím: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. Nediv sa, že som ti povedal: Treba sa vám znovu narodiť. (Ev. Jána 3, 5-7) Po našom druhom, teda duchovnom narodení v nás začne skrze Ježiša Krista prebývať Duch Boží, ako je aj napísané v liste Galatským. Spolu s Kristom som ukrižovaný a nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus. (Galatským 2, 19) To že v nás prebýva spôsobuje našu postupnú premenu na nového človeka, ktorý sa chce páčiť Bohu a chce mu robiť radosť. Túži sa vzdelávať v Jeho Slove, túži Ho zvestovať a Jeho rady sa snaží aplikovať do všetkých oblastí svojho života. Ak takú túžbu v sebe nemáme a pritom o sebe vyhlasujeme, že sme veriaci kresťania, tak zrejme asi niečo nie je s našou vierou v poriadku. My ľudia sme stvorení z prachu zeme a na Bohom stanovenú dobu nosíme v sebe dych života. Potom, ako čítame v žalmoch sa z nás vytratí. Čas nášho života je sedemdesiat, pri dobrej sile osemdesiat rokov; ich pýchou je námaha, strasť; on rýchlo prejde, a my odletíme. (Žalmy 90, 10) Keď to teda finálne zhrniem, tak zo všetkých spomenutých veršov vyplýva nasledovné. Boh je duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde. (Ev. Jána 4, 24) A to nastáva vtedy, keď všetko spomenuté vskutku zoberieme skutočne vážne a vytrváme v tom až do konca nášho života. Duch prebývajúci v nás bude spôsobovať, že na okolitý svet sa už budeme dívať skrze Božie Slovo. Tých, Bohom určených sedemdesiat rokov pozemskej časnosti nám okrem telesného potešenia i starostí poskytuje aj dosť času na to, aby sme zareagovali na tie Jeho každodenné výzvy, nabádajúce nás ku zmene nášho hriešneho života. Zhruba takéto niečo sa musí v ľudskom živote udiať, aby bol človek schopný začať vidieť veci duchovne. Ešte raz prízvukujem, že bez skutočnej viery, nie je možné páčiť sa Bohu. (Židom 11, 6)

Teraz sa ešte na chvíľu vrátim k nášmu ľudskému zraku. Ten, ako vieme posúva vonkajšie vnemy ďalej do mozgu, ktorý ich následne vyhodnotí. Ak je ten vnem aj dostatočne dlhý, tak v našom tele spustí rôzne nadväzujúce procesy. Predstavme si, že sa ponáhľame na autobus a cestou prechádzame okolo obchodu s cukrovinkami. Kvôli nedostatku času vo výklade vystavené, chutne vyzerajúce koláče s nami však nič neurobia, lebo z našej strany ten vnem nedostal potrebný čas nato, aby v nás vyvolal následné reakcie. V tomto prípade sme sa prioritne sústredili na stihnutie autobusu a zákusky teda ostali v úzadí. Ak sa však niekedy inokedy pri tom výklade zastavíme a na tie koláče dlhšie zahľadíme, tak to v nás určite nezanechá tie naše spolu súvisiace v tomto prípade chuťové procesy nečinné. Začnú sa nám zbiehať slinky a my začneme zvádzať vnútorný boj s našim, zrazu po cukre túžiacim telom. Na jednej strane sa nám mysľou budú preháňať myšlienky typu – nedaj si, ten tuk na bruchu ti kvôli chvíľke potešenia za to určite nestojí a na strane druhej – dopraj si, však žiješ len raz. Veď sa len na ten utešený krémeš a veterník pozri. A naša silnejšia stránka zvíťazí.

Ak sa teda na tému duchovný zrak pozrieme z tohto pohľadu tak môžeme povedať, že vonkajšie vnemy automaticky vyvolávajú naše vnútorné reakcie a závisí len od miery našej duchovnej vyspelosti, aké tie reakcie zväčša budú. Keďže sme hriešni ľudia a diabol tiež okolo nás obchádza ako revúci lev (1 Petrov 5, 8), tak je jasné, že nie vždy aj keď to s Pánom Bohom myslíme vážne zareagujeme správne. No aj tak, by ale drvivou väčšinou naše reakcie mali byť ovplyvnené nasledujúcimi "ovocnými" vlastnosťami. Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. (Galatským 5, 22-23) V skratke to teda zhrniem. Za pomoci Ducha Svätého už napríklad osoby, ktoré nás niečím nahnevajú nebudeme unáhlene posudzovať či prekárať, ako možno za "starých" čias, ale na dotyčných sa už budeme snažiť pozerať úplne ináč. Začneme byť zdržanlivejší v reakciách či vyjadreniach. Pred finálnym verdiktom už nejak automatickejšie budeme brať v úvahu aj to, že či by sme sa aj my samotní povedzme tiež nezachovali tak isto, ako tí druhí. Častejšie už budeme najprv rozmýšľať, teda zhodnocovať situáciu sprava, zľava a až potom zaujmeme nejaký postoj, charakteristický pre Duchom zbudovaného človeka. V nižšie uvedenom príklade, priamo z môjho života mi sám Pán Boh jasne ukázal, že ako by som sa mal do budúcna pozerať na veci.

Nedávno sme boli s manželkou na urgente, lebo ju bolela ruka. Cestou tam sme sa v aute modlili, že nech sa stane vôľa Božia a nech vyfasujeme dobrého doktora, ktorý jej tú ruku dôkladne vyšetrí. V našich predstavách hral prím starší ortopéd s bohatými skúsenosťami a preto sme tam šli vo veľkom očakávaní. Po chvíli čakania pred ambulanciou sa otvorili dvere, nás zavolali dnu a na naše veľké prekvapenie sa manželky ujalo také mladé "ucho". Prvé čo ma napadlo bolo to, že ten chlapec s takýmito prípadmi ešte určite nemá ktovieaké skúsenosti. Keďže manželku ruka veľmi bolela, tak sme chceli mať istotu, že všetko bude "vysoko" odborne vyšetrené. Tu som si tak uvedomil, že ako sa veriaci človek, ktorého niečo fyzicky bolí, tiež v tú danú chvíľu akosi viac podvedome spolieha na odbornosť tých lekárov, ako na to globálne Božie vedenie celej tej situácie i keď sa pred tým za ten celý priebeh vlastne modlil. Keďže podľa písma Pán Boh na ľudí všeličo aj dopustí, tak ten náš strach je možnože vcelku aj oprávnený. Pán Boh síce podľa písma tiež aj neopúšťa, ale bolesť predsa len dokáže zamávať každým človekom. Vrátim sa však späť k nášmu mladému doktorovi. Ruku si len tak letmo pozrel, troška s ňou pohýbal a poslal nás na röntgen. Vonku na chodbe som sa snažil na internete vypátrať jeho referencie, ale nič som nezistil, keďže jeho meno sa vo voľne prístupnej lekárskej databáze ešte nenachádzalo. Náš stres z danej situácie sa pritom ešte zväčšil, keď sme z pečiatky vyčítali, že je to len nejaký sekundárny lekár. A tak si vravíme. No hotovo. Pane Bože to čo je za doktora? Lenže to bol náš prvý a zjavne aj mylný ľudský dojem. Na vec sme sa dívali telesne a nie duchovne. Chalanisko, keď uvidel snímok z röntgenu nám všetko pekne povysvetľoval, ruku manželke poriadne zafixoval a poradil nám aj odborníkov na rehabilitácie. Tak isto jej dal aj správne lieky od bolesti, ako sme neskôr zistili a tak sa vlastne celá vec vyriešila ku našej spokojnosti. Pomocou tejto situácie som si tak hlbšie uvedomil, že ako to všetko na prvý pohľad logicky zle vyzerajúce, môže byť úplne mylné. Keď sa raz modlíme a veríme Bohu, tak aj keď sa to nemusí na prvý pohľad zdať, Pán Boh určite koná. V tomto prípade pri predstave, že v práci boli len dvaja ortopédi, možno On ku nám poslal mladšieho, ochotnejšieho a starému ofučanému odborníkovi, ktorý mal zrejme zlú náladu pretože sa doma pohádal so svojou manželkou prikázal ísť na vizitu lebo vedel, že by sa nám nevenoval tak dôkladne, ako tento. Samozrejme toto si vymýšľam, ale myslím si, že Pán Boh aj takto nejako koná, ak sme pred ním úprimní. Tento poznatok sa teda, ako som už spomenul následne hlboko v mojej mysli zakorenil a verím tomu, že v príhodnej chvíli mi bude vždy pohotovo nápomocný k správnemu posúdeniu podobnej veci. Inými slovami povedané, toto duchovné videnie sa do budúcna budem už automaticky snažiť bez pochyby aplikovať na podobné situácie.