Jarné zamyslenie
Jarné zamyslenie

Každý totiž, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo. Ale kto činí pravdu, ide na svetlo, aby jeho skutky boli zjavené, pretože sú v Bohu konané. (Ev. Jána 3, 20-21)

Telesný význam daného Slova sa pokúsim demonštrovať na krátkom a aj veľmi dobre pochopiteľnom príklade. Predstavme si, že teraz na jar nám v mieste nášho bydliska podľa vopred určeného rozpisu pristavili kontajner na smeti, do ktorého sa ale podľa vyveseného upozornenia nemôže hádzať kov a nebezpečný odpad. No a keďže nám doma sa skoro celú zimu "pod nohami" povaľovalo trochu takéhoto, pre tento kontajner nevhodného odpadu, tak sa aj napriek tomu zákazu rozhodneme, že to vyhodíme práve doň. Veď podľa harmonogramu čakať ešte takmer pol roka na ten správny typ je predsa len dlhá doba a nás už to jarné upratovanie tak láka... Povieme si. Však čo, niekoľko kusov železných trubiek, pár "vyšťavených" batérií, dve nefunkčné kalkulačky a tri fľaše starého oleja sa pri všetkom tom cárachu, čo tam iní pohádžu úplne stratí. No a tak po čiastočnom uspokojení si svedomia nám už zostáva vyriešiť len jednu otázku. A tou je, že kedy to tam vlastne pôjdeme vyhodiť? Či sa tam vyberieme za bieleho dňa, keď budeme všetkým na očiach, alebo až po zotmení. Ja osobne si myslím, že pravdepodobne sa tam vyberieme radšej po tme, kedy si už budeme ako tak istí, že nás už nikto nevidí. Učiníme to tak preto, lebo aj napriek našej snahe sa to svedomie predsa len úplne uspokojiť nedá, keďže my veľmi dobre vieme, že nekonáme správne.

Ak ste sa v tomto príklade nenašli, tak nevadí, pretože by ste sa pravdepodobne našli zas v nejakom inom. Totižto asi nikto z nás nie je až tak čistý, aby nič podobného v čom by nechcel zostať voči okolitému svetu niekedy anonymný nespravil. A ináč, takéto "maskovanie" už prestáva byť v mnohých prípadoch potrebné, pretože tento svet, ktorého sme aj my kresťania súčasťou a v ktorom by sme mali svietiť (Ev. Matúša 5, 14) sa už skutky tmy ani nesnaží zatajiť, ale ich priamo legalizuje pre "denné použitie". Lebo tajné - ilegálne sa stáva legálnym práve vtedy, keď to začne činiť veľa ľudí. Aj keď by sa dalo nepochybne ešte veľa na túto tému pohovoriť, tak už to radšej nechám tak a prejdem do duchovnej roviny uvedeného Slova.

Popravde toto Slovo vo svojej podstate vôbec nerieši prípady typu - nočné vyhadzovanie smetí aj keď sa naň a mnohé podobné počiny dá veľmi dobre vztiahnuť. Tieto vety povedal Pán Ježiš poprednému farizejovi Nikodémovi, keď ten prišiel k Nemu na "návštevu". (Ev. Jána 3, 1-21) To jeho prvé, také osobnejšie stretnutie s Pánom Ježišom bolo však zvláštne v tom, že sa uskutočnilo práve v noci. Zrejme ho Nikodém takto potajomky učinil kvôli svojim obavám z toho, že čo by mu naň za "bieleho" dňa, kedy by teda bol pre všetkých dobre viditeľný, povedali jeho farizejskí "partneri". V týchto vetách, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou celej k nim prislúchajúcej kapitoly nám Duch Svätý na základe Nikodémovho počinu chce povedať to, že keď my raz skutočne uveríme v Ježiša, tak už vo viere nebudeme chcieť zostať anonymní. Vnútorne budeme cítiť potrebu vyraziť na "hlbinu". (Ev. Lukáša 5, 4) Inak povedané, nebudeme sa ju báť prejaviť ani v prípade, že niekomu ňou budeme v "zuboch". Však podľa písma svet nenávidel Ježiša skôr ako nás. (Ev. Jána 15, 18) Skrátka naša bázeň pred Bohom a vanutie Jeho Ducha v našom živote nám už nedovolí mlčať, pretože si už budeme dobre vedomí toho, kto je našim Pánom. Veď ako sa píše. Keď Boh za nás, kto proti nám? (Rímskym 8, 31) V reálnom živote sa to prejaví tak, že budeme prinášať skutky v podobe ovocia Ducha, ktoré v sebe zahŕňa lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť (Galatským 5, 22) a im podobné, lebo Pán Boh je práve v nich obsiahnutý. (1 Jánov 4, 12) Podľa písma len tí uzrú kráľovstvo Božie, ktorí sa narodia z Ducha. (Ev. Jána 3, 5) To znamená, že budú každodenne "rodiť" a ľuďom prinášať aj to Jeho ovocie. Kto teda slúži Kristovi je milý Bohu a je v úcte u ľudí. Preto snažme sa o to, čo vedie k pokoju a vzájomnému budovaniu. (Rímskym 14, 18-19) Len Ježiš Kristus je tou jedinou cestou (Ev. Jána 14, 6) a to nie len do toho finálneho Božieho kráľovstva nachádzajúceho sa v nebi, ale aj toho "pozemského". Lebo ako je napísané, kráľovstvo Božie nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom. (Rímskym 14, 17) Teda je to niečo, čo už môžeme zažívať aj my tu na zemi. Preto ak Pána Boha necháme v našom živote konať, tak nielen, že zmení napríklad aj náš pohľad na ten úvodom spomenutý "jarný" neporiadok, ale nám dá do tejto veci aj svoj pokoj. A preto už nebudeme mať problém bez akéhokoľvek vymýšľania počkať nielen polroka, ale aj celý rok na ten správny kontajner. 🙂 Lebo ak skutočne hľadáme kráľovstvo Božie, tak Pán Boh sa aj o tie naše iné každodenné strasti postará. Veď On dobre vie, čo potrebujeme a čo nás poteší. Nechajme tieto "pozemské" veci teda na Neho a my radšej bytostne hľadajme to Jeho kráľovstvo. (Ev. Matúša 6, 33) Nechať to na Neho pritom vôbec neznamená, že sa z nás stanú akýsi lenivci, ktorí majú všetko zrazu v "paži", lebo len Boha už "riešia" a otáčajú sa na posteli ako pánty na dverách. (Príslovia 26, 14)

Aj napriek tomu, že sme už všetko x-krát počuli, tak veci s Pánom Bohom začnú fungovať len vtedy, ak tú vieru so všetkým, čo k nej patrí zoberieme skutočne vážne a podriadime tomu aj celý svoj život. Tak, ako sa ľudia zo sveta snažia skutky tela akými sú klamstvo, ohováranie, cudzoložstvo, smilstvo (Galatským 5, 19) a im podobné v ktorých chcú zostať anonymní skryť, tak my, ako veriaci musíme zas naopak zjavovať Božiu prítomnosť v našom živote. Ak naše skutky chceme maskovať aj naďalej, tak vedzme, že ešte stále chodíme v tme. (Izaiáš 29, 15 alebo 1 Jánov 2, 11) Preto sa modlime za prekonanie tohto "neduhu", aby sme úprimne mohli kráčať za Ježišom, pretože len vtedy budeme skutočne chodiť vo svetle.

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.