Jasná hviezda
Jasná hviezda

Milý brat a milá sestra. Myslím si, že na zemi neexistuje vidomý pozemšťan, ktorý by sa aspoň raz za svoj život nepozrel v noci hore na oblohu. Ak sa totižto cez noc pozrieme na oblohu, keď práve nie je zastretá oblakmi, tak uvidíme vesmír aj s jeho dvomi charakteristickými črtami. Jednu bude predstavovať všadeprítomná tma a druhú zas "všadeprítomné" svetlo zastúpené nespočetným množstvom hviezd. Niektoré hviezdy pritom napohľad svietia samostatne a iné zas v určitých zoskupeniach. Aj napriek tomu, že tieto dve spomenuté črty vesmíru sú vo svojej hlbokej podstate úplne protichodné, tak aj tak sú súčasťou jedného celku, ktorý predstavuje Božie stvorenie. Zaujímavé je, že hoc je tma vo vesmíre všadeprítomná a malé svetielka hviezd obkolesuje zvôkol-vôkol, tak aj tak ich nedokáže úplne pohltiť. Na strane druhej, hoc je tých malých svetielok tiež nespočetné množstvo, tak aj tak nemajú dostatočnú silu na to, aby tú tmu úplne presvetlili a učinili z nej napríklad jasný deň... a to ani keby sa dali dokopy na jedno miesto. A to nie je ani ich úlohou. Ich úlohou je kvôli istému Božiemu zámeru vydávanie svetla v tme a to až do doby ich zániku. V dobách minulých, keď ešte neexistovali družicové navigačné systémy typu GPS to boli práve hviezdy, ktoré pomáhali napríklad moreplavcom určovať smer pri ich objavných plavbách. Podľa písma jedna takáto hviezda dokonca zohrala určitú "GPS rolu" aj pri narodení Pána Ježiša Krista.

No a tak, keď sa veriaci človek v noci pozrie na toto veľkolepé a odveké Božie dielo, a trošku sa zamyslí nad svojou pozemskou púťou i úlohou, ktorú tu má skrze svoju vieru zohrať, tak pravdepodobne skôr či neskôr ho napadne nasledovný verš. "Všetko čiňte bez reptania a bez pochybovania, aby ste boli bez úhony a úprimní, bezvadné deti Božie uprostred tohto prevráteného a skazeného pokolenia, v ktorom sa javíte ako jasné hviezdy vo vesmíre. (Filipským 2, 14-15)" Tento verš je pre nás kresťanov veľmi dôležitý, pretože aj my sme zvôkol-vôkol obklopení tmou. Nie však tmou nebeskou, ale tou pozemskou, vychádzajúcou z nášho odlúčenia od Pána Boha. Ako hviezdy hore na nebi tvoria jeden celok s tmou, tak aj my veriaci tu dole tvoríme jeden celok s neveriacimi a preto je aj naša úloha určitým spôsobom podobná tej "hviezdnej". Tiež by sme mali napríklad "svietiť" až do nášho skonania. A taktiež je naivné si myslieť, že ako kresťania spolu zmeníme tento hriešny svet k lepšiemu, ak nás bude stále viac a viac. Nie, hriech nikdy nevyhubíme a ani svet k lepšiemu nezmeníme! Veď doteraz sa nám to nepodarilo a podmienky k tomu sa nám už budú stále len viac a viac sťažovať. My môžeme len niekoho naviesť ten správny smer, kto skrze nás zareaguje na ten tichý Boží hlas. Veď ani Pán Ježiš všetkých tých, ktorých stretol k Bohu nepriviedol. Priviedol len tých, ktorí ten tichý a nenásilný Boží hlas skrze neho chceli počuť a chceli sa ním dať viesť. A to boli tí, ktorí podľa písma boli z pravdy. No a Pán Ježiš samotný nám ukázal aj ten najjasnejší príklad "svietenia" v praxi, keď tu svojho času prebýval medzi nami.

Apoštol Pavol nás nie len v tomto jednom verši, ale aj celom liste Filipským nabáda k tomu, aby sme všetky tie slová, ktoré sme z Božieho slova už počuli v praxi aj zachovávali a skutočne nimi aj žili. V tom je skutočná podstata viery. Aby sme napríklad o nijakej veci, ktorú činíme skrze vieru nepochybovali, alebo aby sme kvôli nejakej neprávosti voči nám vykonanej napríklad nereptali, alebo aby sme neboli pomstychtiví. Proste, aby sme žili vo vernosti a čistote Božieho slova a to bez ohľadu na situácie v ktorých sa práve nachádzame a ktoré nás možno sužujú. No a v tejto čistote je dobré ísť za hranice bežného ľudského chápania, pretože našim Pánom je Ježiš Kristus, ktorý sa nechal biť, ktorý si nechal nadávať, ktorý sa ponížil, ktorý strpel neprávosti a nezlorečil za ne, alebo ktorý slúžil druhým a mnohé iné. Naša viera teda už nemá ísť ruka v ruke s tým staro-zmluvným "oko za oko a zub za zub", ale ruka v ruke s novo-zmluvným Ježišom a až s nepochopiteľne pôsobiacou čistotou Jeho života.

Na našu škodu nám pritom je, že žijeme v hriešnom svete a to odlúčenie od Boha si aj napriek tomu, že sa snažíme nasledovať Jeho príklad musíme aj tak všetci do jedného vytrpieť skrze neprávosti, skrze choroby a iné negatíva, ktoré sa počas nášho pozemského života dotýkajú našej osoby. Všetky tieto negatíva diabol veľmi rád využíva na to, aby nás od nášho snaženia odradil, alebo aby nás vôbec odradil od túžby sa snažiť začať inak žiť. Alebo aby nás zmiatol, aby v nás vzbudil zlosť na ľudí, aby nám vzbudil nechuť k ďalšej činnosti (veď to aj tak nemá zmysel) a mnohé iné. A preto je dôležité túto skutočnosť dokonale pochopiť na elementárnej úrovni. Ale to napokon nie je aj tak nič iné, čo by už aj sám Pán Ježiš počas Jeho pôsobenia nezažíval. Preto sa na takéto prekážky nemôžeme vyhovárať.

Nič zo spomenutého nám nemôže byť prekážkou v túžbe "svietiť" ešte aj z dôvodu prítomnosti Ducha Svätého, ktorého nám po svojom odchode poslal na pomoc samotný Pán Ježiš. Duch Svätý nám skrze Biblické slovo vždy nejakým spôsobom ukáže, že ako sa máme v tej či onej situácii zachovať. Alebo ako nájsť východisko z toho či onoho nášho skrúšeného vnútorného rozpoloženia. Kvôli tomu je nutné slovo Božie si čítať, pretože z toho potom pramení aj naša túžba sa za veci modliť a aj ich činiť. Proste našim príkladom nám má byť Pán Ježiš a nie naša "logika", lebo tá nám zväčša bude hovoriť inak.

Pavol Filipanom hovorí aj o svojom väzení a o tom, že práve táto skutočnosť, teda to jeho utrpenie pre Krista skrze väzenie mnohých posilnila vo viere a aj vo svedeckej službe. No a preto, ak sa na život apoštola Pavla pozrieme z nadhľadu, tak sa tiež v určitom slova zmysle podobá na správanie sa hviezdy. Proste ľudia zo sveta, ktorí sa na nás pozerajú telesnými očami, lebo duchovným zrakom nedisponujú potrebujú nutne vidieť, že patríme Bohu a sme skutočne iní! Tu nám frázy o Bohu a ani nijaká príslušnosť k cirkvi nepomôže, ale len skutočné skutky viery. Oni si nás pozorne všímajú. Preto nemôžeme byť len vlažní, pre Božie veci nezapálení kresťania. Kvôli tomu je dôležité skutočne hĺbkovo VŠETKO skúmať (samých seba, okolie...) a dobrého sa držať, aby naše skutky v každej situácii jasne poukazovali na to, že skutočne patríme Bohu a nie svetu. Všade okolo nás je samá tma a keď nebudeme jasne svietiť, tak ako nájde smer všetok ten v tme a tôni smrti sediaci pohanský ľud?

Skús si teraz ešte milý brat a milá sestra nachvíľu predstaviť takú hviezdu. Hviezda je teleso v ktorom až do jeho zániku neustále prebieha vnútorná termonukleárna reakcia, ktorá sústavne spôsobuje jeho obnovu, aby nevyhaslo. Teda vo hviezde sa vkuse niečo tvorí, nikdy to neprestáva a tú svoju nahromadenú energiu pritom neustále vyvrhuje do okolia. No a takými bezpochyby máme byť aj my kresťania, ktorí sa sýtime tou nikdy neuhasínajúcou "termonukleárnou energiou Božieho slova". Lebo ak sa ňou skutočne sýtime, tak to nemôže byť inak.

Ono veľa kresťanských prejavov sa dá samozrejme napodobniť. Veď aj taká baterka v noci zapálená tiež svieti v tme a tiež čo to osvetlí, avšak nie je hviezdou. Články jej batérií totižto pracujú na inom princípe, ako pracuje vnútro hviezdy. Napríklad batérie baterky 🙂 stačí trošku "potrápiť" chladom a hneď sa rýchlejšie vybijú. No a to následne spôsobí menší lúč, ba až úplné zhasnutie baterky. Skrátka vnútorný zdroj baterky nie je voči chladu imúnny. A navyše baterka vytvára aj tiene, čiže to znamená, že predmet neosvetlí zo všetkých strán dokonale. Preto, aby nás povedzme "chlad a hriech" sveta rýchlo "nevyšťavil", tak my musíme čerpať vnútornú energiu priamo z Božieho slova a nie len z toho čo sme o Bohu povedzme počuli, alebo čo si o Ňom sami kvôli neznalosti Jeho slova - Biblie vymyslíme. Len potom budeme mať všetky predpoklady na dokonalé posúdenie nášho vlastného života, ale aj všetkého naokolo. Naše postoje a naše skutky v reálnom živote totižto vždy svojím časom prezradia, že ktorá energia nás skutočne napája. Zraku neveriacich a tobôž zraku Boha vskutku nič neunikne! Toto platí na každého z nás a teda aj na mňa.

A tak Vám milý brat a milá sestra prajem, aby Váš život bol úprimný, bez úhony, bez reptania, bez pochybovania, aby ste sa pre tých druhých javili ako spomenuté jasné hviezdy v tomto tmavom vesmíre, tohoto zlého ľudského pokolenia. AMEN

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.