Kúpa-predaj alebo výroba

Milý brat/milá sestra. Poďme sa teraz spoločne zamyslieť nad tým, že prečo je potrebné prakticky skúmať slovo Božie. Aby sme však dnešný článok vedeli správne uchopiť, tak sa prv ešte zamyslime nad jedným príkladom z nášho života. Na príklad sa však pozerajme z principiálneho hľadiska, pretože veci reálneho života nie sú vždy jednoznačné. Stačí sa pozrieť na obyčajnú plastovú rúrku. Zboku ju vnímame ako obdĺžnik a z profilu ako kruh. A pritom je to stále rúra.

Takže. Mnohí z nás, hlavne tí starší si už určite všimli, že za posledné tri desaťročia sa úplne zmenil hospodársky ráz našej krajiny. Kým v minulosti sme tu mali fabriky, ktoré všeličo pre domácu potrebu vyrábali a dávali tak ľuďom prácu, tak dnes tie fabriky s ich výrobou do veľmi veľkej miery nahradili nevýrobné procesy typu dovoz, montovanie, alebo kúpa zahraničného tovaru s jeho následným predajom. Keďže dnes už na Slovensku, v porovnaní s minulosťou vyrábame toho omnoho-omnoho menej, tak mnohé z toho, čo potrebujeme musíme dovážať. V mnohých dôležitých oblastiach sme nesebestační alebo sebestační len do veľmi malej miery. Drvivá väčšina z predtým dobre fungujúcich fabrík dnes chátra a mnohé ich budovy dokonca zarastajú "prírodou". V takomto istom slova zmysle však môžeme hovoriť napríklad aj o poľnohospodárskych družstvách a podobne (na pestovanie obilnín či chovanie zvierat sa však nesústreďme). Prečo to spomínam? No spomínam to preto, lebo s odstupom času môžeme reálne vidieť to, že aký dopad má dramatický pokles výroby na rôzne oblasti nášho života. Či už na úrovni spoločnosti alebo štátu. Chátranie, strádanie, rozklad...

Nechcem však hlbšie zachádzať do tejto témy, pretože je veľmi háklivá a môže nám vniesť do duše istý nepokoj, a nie je tu na to ani priestor. Ak sa však odosobníme od ľudskej chamtivosti, ktorá dnes vo veľmi veľkej miere skrze politiku ovplyvňuje "prerozdeľovanie" spoločných peňazí, tak principiálne môžeme povedať, že ľudia v štáte v ktorom sa veci vyrábajú sa majú lepšie ako tí, kde výroba vo veľkej miere absentuje, alebo kde sa nahrádza spomenutými nevýrobnými aktivitami typu kúpa-predaj.

Čo je ale na tej výrobe také zaujímavé, keď ju toľko spomínam? No, pre nás, ako čitateľov tohto článku, ktorí hľadáme pre svoj život niečo duchovné nie je na výrobe ako takej vskutku nič zaujímavé. Pre nás je zaujímavé to, čo sa ukrýva na pozadí výroby. A to je cieľ, ktorý danú firmu motivuje k výrobe istého produktu. Výroba je zas proces, skrze ktorý firma dosahuje svoj cieľ. Za výrobou sa ukrýva nie len skúmanie, vymýšľanie, zhotovovanie a vylepšovanie produktu, ale aj trpezlivosť s vytrvalosťou a vlastnosťami tomu podobnými. Ak firma niečo vyrába, tak chce, aby si ľudia ten jej produkt kupovali. Chce byť lepšia ako konkurencia. Snaží sa ten svoj produkt ustavične vylepšovať, hľadá jeho slabiny, rozmýšľa ako dať o svojom produkte vedieť okolitému svetu, ako ho predať a podobne. Firma tak isto nemôže zaspať na "vavrínoch", pretože tie jej úspechy jej môže veľmi rýchlo uchmatnúť konkurencia, ktorá vyrába podobný produkt. Tak isto firmu nemôžu odradiť ani prekážky vo výrobe. Inými slovami povedané, prosperita firmy predstavuje beh cez prekážky na dlhé trate. No a keď firma prosperuje, lepšie sa majú aj zamestnanci. A ak to ešte celé zovšeobecním, tak môžem povedať, že s výrobou napreduje aj spoločnosť. Samozrejme tento úvod je len ilustračný a veľmi zjednodušene napísaný. V reálnom živote je to s definovaním toho, že čo a do akej miery pôsobí na úpadok spoločnosti omnoho zložitejšie. Avšak myslím si, že podstata toho, čo som týmto úvodom chcel povedať je hádam jasná každému.

V tejto druhej časti úvodníka chcem poukázať na to, že k praktickému žitiu svojej viery musíme tiež pristupovať formou "výrobného" procesu. Do istej miery to bude paralela na horeuvedený príklad. Na pozadí našej viery stojí cieľ v podobe večného života, ktorý nám na dosiahnutie skrze Pána Ježiša Krista ponúka Pán Boh. Večný život je zároveň aj našim najväčším ziskom. Viera v reálne dosiahnutie večného života je našou celoživotnou motiváciou, ktorá nás poháňa dopredu. No a to všetko ostatné predstavuje výrobu, teda proces dosahovania tohto cieľa. Tento proces v sebe zahŕňa skutky viery v podobe spravodlivého, mierneho a pobožného žitia v tomto svete vo všetkých oblastiach nášho života. To zas v sebe zahŕňa plnenie Božích príkazov o trpezlivosti, pokore, nežnosti, vzájomnej pomoci, rýchlosti do počúvania, pomalosti do hnevu a desiatkach ďalších, skrze ktoré sa my, ako veriaci ľudia v živého biblického Boha odlišujeme od neveriacich. Samozrejme toto je len všeobecná, k ničomu nás nevedúca teória a preto vykročme na hlbinu...

Ako sme si už vyššie spomenuli na pozadí výroby stojí vždy cieľ, ktorý chce firma dosiahnuť a ktorému podriaďuje svoju výrobu. Kým vo svete tento cieľ takmer s istotou predstavuje blahobyt a spoločenský vplyv, tak v našom živote viery, keďže sa definujeme ako kresťania, by ten cieľ mal byť iný. A tak sa pýtam, aký cieľ máš vo svojom živote Ty, brat/sestra? Je skutočne Tvojim cieľom večný život s biblickým Bohom, ktorému celým srdcom, celou dušou a celou mysľou podriaďuješ všetky svoje "procesy", aby si si tak neustále vylepšoval/a svoj praktický život viery? Je skutočne Tvojou túžbou, ihneď po Tvojom rannom prebudení sa a ešte k tomu bez ohľadu na to, že či vstaneš "pravou alebo ľavou nohou" 😉 snaha o Tvoje odlíšenie sa od ostatných ľudí svojim svätým životom? Alebo Ťa takéto niečo ani len nenapadne, pretože Ti to "prekryje" Tvoj pracovný rozvrh dňa, Tvoje plány a Tvoje túžby? Čím skutočne žiješ? Zdanlivo jednoduché otázky, avšak po skutočne tvrdom seba-reflexívnom preskúmaní najhlbších špikov svojho "JA", tie odpovede na ne nebudú až tak jednoduché.

Pracuješ brat/sestra denno-denne-neúnavne napríklad na zmene svojho pohľadu na druhých s tým, že ich pokladáš za hodnotnejších ako si Ty sám/sama a to ešte prv, ako sa s nimi stretneš? Ideš do každého stretnutia s tým, že ten kto bude oproti Tebe stáť je hodnotnejší ako Ty? A čo ak to bude nejaký špinavý a zapáchajúci bezdomovec, imigrant alebo Ukrajinec? Bude tento biblický postoj platiť v Tvojom vnútri aj vtedy? Alebo stotožníš sa s týmto biblickým postojom aj vtedy? Toto je už iná káva, však? Alebo kolega, ktorý Ťa naštval, či suseda, ktorá otrávila Tvoju mačku, lebo jej pravidelne skákala po záhone s kvetmi? Budú títo ľudia z Tvojho pohľadu stále hodnotnejší ako Ty, alebo sa tou ich "neprávosťou" voči Tebe vykonanou necháš "zlomiť" na iný pohľad? Alebo si na niekoho hodnotu urobíš názor až po vzájomnej rozprave? Alebo dokážeš iných považovať za hodnotnejších od Teba len v prípadoch, keď s Tebou súhlasia, prípadne Ťa nezlostia? Vtedy sa to ešte dá, však? Je skutočne ten pohľad o väčšej hodnote druhých, ako si Ty sám tým postojom, ktorý si v sebe túžiš celým svojim srdcom a celou svojou dušou pred-definovať? Pri takýchto otázkach brat/sestra veľmi rýchlo zistíme, že akí sme my vlastne telesní...

Si si vedomý brat/sestra napríklad toho, že konflikt s druhými ľuďmi je v Tvojom živote bytostne potrebná záležitosť? Kto by to bol povedal, však? Ak by si totižto nikdy konfliktnú situáciu nezažil, tak ako sa potom naučíš odpúšťať alebo milovať blížneho svojho, ktorý Ťa niečím urazil či nazlostil? Ak by sa Ti nik neprotivil, ako sa naučíš za neho modliť? Ak by Ťa niekto nepreklínal, ako sa mu naučíš dobrorečiť? My kresťania chceme mať pokoj a lásku všade, kde sa len pozrieme..., ale k tej láske sa musíme najprv my sami dopracovať. Pokoj, láska a tomu podobné sú len výsledným efektom nášho učenia sa tomu počas ťažkých chvíľ. Nie jednej ťažkej chvíle, ale mnohých ťažkých chvíľ. Premýšľal/a si už brat/sestra niekedy nad tým, že potrebuješ konfliktné situácie a aj nepriateľov, aby sa isté veci z Písma mohli v Tvojom živote naplniť? Aby si im aj Ty sám/sama mohol/mohla do hĺbky porozumieť?

Ak brat/sestra nebudeme žiť reálne aktívny život s Pánom Bohom, teda že denno-denne na našej najvyššej priorite Ním nebudeme chcieť byť "pohltení", tak v našom živote preberie vedenie naša konkurencia - vlažnosť a naše vlastné predstavy o Pánu Bohu. A to všetko len kvôli našej neznalosti Písma=Pána Boha, nášho nezáujmu si ho čítať, spoznávať či skúmať. Čím viac skutočne osobných skúseností s Pánom Bohom máme, tým viac rastie aj naša viera v Neho. Tým viac sa vzďaľujeme od vlažnosti a tým viac sa nám odkrývajú taje života. Ak Slovo Božie neskúmame, Pána Boha neskúšame (Malachiáš 3,10 nemusí zostať len pri desiatkoch) a máme s Pánom Bohom len "virtuálny" neosobný vzťah, tak mnohým veciam života nebudeme schopní porozumieť. Z ťažkých situácií si nebudeme vedieť nič vyvodiť a tak to naše trápenie bude len márnosťou, ktorá ničomu neosoží. Iba čo nám telo a dušu znivočí.

Brat/sestra chceš byť Ježišovi podobný/á aj v utrpeniach a byť mu podobný/á v smrti, ako vyznáva apoštol Pavol? Áno? A nemodlíš sa náhodou každý deň za to, aby Ťa Pán Boh chránil od všetkého zlého? A ak Ťa ochráni, tak ako potom môžeš byť Kristu podobný/á v utrpeniach? Akých utrpeniach, ak by Ťa Pán Boh pred nimi ochránil? Ako sa potom navonok prejaví tá Tvoja inakosť, tá Tvoja ochota nastaviť v konflikte aj svoje druhé líce či dať niekomu aj svoje spodné rúcho s plášťom, ak chceš mať pohodový a chránený život? Ako budeš môcť dopomôcť spravodlivosti k víťazstvu, ak Ti tá možnosť nebude dopriata, keďže situácie v ktorých by si to mohol dokázať nenastanú, skrze Božie vypočutie Tvojej modlitby?

Na akom princípe brat/sestra funguje Tvoje kresťanstvo? Funguje Tvoje kresťanstvo na princípe, že si len v ňom voľkáš a pritakávaš na všetky myšlienky, ktoré v ňom počuješ a posúvaš ich ďalej? Na spôsob kúpy-predaja? Alebo funguje výrobným spôsobom, pri ktorom všetko skúmaš a Duch Svätý Ti odpovedá? Toto sú legitímne otázky, ak je Tvojim cieľom život s dokonalým Bohom, pretože ľudia veľmi rýchlo odhalia, že či Ty tomu čo vravíš aj rozumieš. Najmä keď Ťa denno-denne vídavajú, ak s Tebou pracujú, alebo Ťa inak osobne poznajú. Ľudia rýchlo zistia, že či Ty o Pánu Bohu neustále niečo len neverklíkuješ, bez bližšieho porozumenia toho podstaty. Ty totižto nemôžeš ľuďom poukazovať len na to, čo Pán Boh urobil s niekým pred 2000 rokmi. Čo urobil s Pavlom či Petrom, alebo na nejaké iné pravdy, ktorými Ty sám osobne nežiješ a ktorým Ty sám osobne nerozumieš. Oni vnímajú Teba, teda toho, ktorý im o týchto pravdách hovorí. Ty si pre nich tým Pavlom či Petrom. Ty samozrejme môžeš mať za vzor Pavla, Petra alebo iné biblické postavy, avšak pre všetkých okolo buď vzorom Ty sám. Ten, kto veci len kupuje a následne ich predáva nie je ich majiteľom! Nerozbalí ich, nevyskúša, neporozumie ich podstate. Len ich posúva ďalej. Nebuď aj Ty vo svojom kresťanstve posúvačom. Teda človekom, ktorý to čo počuje len posunie ďalej, buď do úzadia svojej mysle, alebo niekomu inému bez hlbšieho skúmania. Prípadne, ako si obchodník navýši maržu k tovaru, tak k tomu na dôvažok dodá ešte aj nejakú vzletnú kvetnatú kresťanskú frázu.

Napodobňuješ brat/sestra kresťanov okolo seba v nejakých vonkajších prejavoch, alebo sa snažíš byť Božím originálom? Originálom, ktorý nikoho nenapodobňuje, je sám sebou a sám hľadá spôsoby, ako sa zapáčiť Bohu? Originálom, ktorý očakáva odpovede priamo od Pána Boha?

A takto sa brat/sestra môžeš zamýšľať aj naďalej. Určite sa ešte nejaké paralely s horeuvedeným príkladom nájdu, ktoré Ti niečo hlbšie objasnia. Ja už v tom nemôžem kvôli dĺžke článku pokračovať. Pán Boh sa pozerá na Tvoje srdce, tak buď pred Ním úprimný/á a mnohé Ti vyjaví. Je to zvláštne s tým aktívnym životom viery, však? Keď človek vidí, že čo všetko to obsahuje, tak mu je vskutku na prvý pohľad bližšia a príjemnejšia "kúpno-predajná" forma života viery a nie tá "výrobná", no nie je tak? No a tak sa Ťa brat/sestra chcem opýtať poslednú otázku. Ktorou formu vo vzťahu k Pánu Bohu si túžiš prešpikovať svoj osobný život? Kúpno-predajnou alebo výrobnou? AMEN