Postupne sem pridávam biblické verše či úryvky z danej knihy, ktoré ma zaujali. Apoštol Pavol píše tento list kresťanom v Ríme.
  • Evanjelium – moc Božia

Veď ja sa nehanbím za evanjelium (Kristovo): lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu, najprv Židovi, a aj Grékovi. 17) Zjavuje sa v ňom zaiste spravodlivosť Božia z viery pre vieru, ako je napísané: Spravodlivý z viery bude žiť. (Rímskym 1, 16-17)
  • Vina pohanov

Veď hnev Boží z neba zjavuje sa proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí neprávosťou prekážajú pravde, 19) lebo im je zjavné, čo môžu vedieť o Bohu; veď sám Boh im to zjavil. 20) Lebo čo je neviditeľné z Neho, Jeho večná moc a božskosť, to od stvorenia sveta rozjímaním môžu pozorovať z Jeho diel, takže nemajú ospravedlnenie, 21) že hoci poznali Boha, neoslavovali Ho ako Boha a neďakovali Mu, ale v mudrovaní upadli do prevrátenosti a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. 22) Vydávali sa za múdrych a stali sa bláznami, 23) zameniac slávu nepominuteľného Boha za podobnosť obrazu pominuteľného človeka, vtákov, štvornožcov a plazov. (Rímskym 1, 18-23)
  • Súd nad pohanmi

Preto ich Boh so žiadosťami ich sŕdc vydal nečistote, aby si medzi sebou zneucťovali svoje telá, 25) všetci tí, čo pravdu Božiu zamenili za lož, uctievali stvorené veci a im slúžili namiesto Stvoriteľovi, ktorý je požehnaný naveky. Amen. 26) Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam, veď ich ženy zamenili prirodzený styk s mužmi za protiprirodzený, 27) a podobne aj mužovia zanechali prirodzený styk so ženou a rozpálili sa vášňou medzi sebou: mužovia s mužmi páchali hanebnosť a za svoje poblúdenie sami na sebe niesli odplatu, akú si zaslúžili. 28) A keďže nepokladali za hodné zachovať si poznanie Boha, vydal ich Boh prevrátenému zmýšľaniu, aby páchali, čo sa nesluší: 29) naplnení všetkou neprávosťou [smilstvom], zlosťou, lakomstvom, zlobou, plní závisti, vraždy, sváru, ľsti, zlomyseľnosti; utŕhači, 30) ohovárači, nenávistníci Boha, pyšní, spupní, chvastaví, výmyselníci zla, neposlušní rodičom, 31) nerozumní, vierolomní, neláskaví, nemilosrdní. 32) Poznali síce právny poriadok Boží, že tí, čo pášu takéto veci, zasluhujú si smrť, a predsa nielen sami ich robia, ale aj schvaľujú, keď ich pášu iní. (Rímskym 1, 24-32)
  • Súd nad Židmi

Preto nemáš výhovorky, človeče, ktokoľvek súdiš (iného). Veď v čom iného súdiš, odsudzuješ sám seba, lebo veď ty, ktorý súdiš, robíš to isté. 2) A vieme, že súd Boží je podľa pravdy proti tým, čo tak robia. 3) A ty, človeče, ktorý súdiš tých, čo tak robia, a sám robíš to isté, či sa nazdávaš, že ujdeš súdu Božiemu? 4) Alebo či pohŕdaš bohatstvom Jeho dobrotivosti, trpezlivosti, zhovievavosti a nevieš, že dobrota Božia ťa vedie k pokániu? 5) Ale ty vo svojej zatvrdilosti a nekajúcnosti srdca zhromažďuješ si hnev – keď príde deň hnevu a zjaví sa spravodlivý súd Boha, 6) ktorý odplatí každému podľa jeho skutkov: 7) večným životom tým, čo s vytrvalosťou v dobrom skutku hľadajú slávu, česť a nesmrteľnosť, 8) ale hnevom a rozhorčením tým, čo sú svárliví, sú neposlušní pravde, ale povoľujú neprávosti. 9) Súženie a úzkosť príde na každú dušu, ktorá pácha zlo, najprv na Žida, i na Gréka, 10) ale sláva a česť a pokoj každému, kto činí dobro, najprv Židovi, aj Grékovi. 11) Lebo Boh neuprednostňuje nikoho. (Rímskym 2, 1-11)
  • Židia a pohania na súde

Lebo tí, čo hrešili bez zákona, bez zákona aj zahynú. Ale tí, čo hrešili, majúc zákon, skrze zákon budú súdení. (Rímskym 2, 12)
Lebo nie tí sú spravodliví pred Bohom, ktorí zákon počúvajú, ale tí budú ospravedlnení, ktorí ho plnia. (Rímskym 2, 13)
  • Márne chvastanie Židov

Ale keď sa ty nazývaš Židom a spoliehaš sa na zákon, chvastáš sa Bohom 18) a poznáš Jeho vôľu, a rozsudzuješ, čo je dôležité, lebo si vyučený zo zákona, 19) a namýšľaš si, že si vodcom slepých, svetlom tých, čo sú vo tme, 20) vychovávateľom nerozumných, učiteľom nedospelých, a v zákone máš stelesnenú známosť a pravdu, 21) nuž ty, ktorý učíš iného, sám seba neučíš? Ty kážeš nekradnúť, a sám kradneš? 22) Ty hovoríš: necudzolož, a sám cudzoložíš? Ty si modly ošklivíš, a olupuješ svätyne? 23) Ty sa chvastáš zákonom, a zneuctievaš Boha prestupovaním zákona? (Rímskym 2, 17-23)
  • Zmysel obriezky

Obriezka je prospešná, ak plníš zákon. Ale ak prestupuješ zákon, tvoja obriezka stala sa neobriezkou. 26) A zase: ak neobrezaný plní ustanovenia zákona, či sa mu neobriezka nepočíta za obriezku? 27) Veru, neobrezaný na tele, ktorý plní zákon, bude súdiť teba, ktorý aj pri litere (zákona) a pri obriezke prestupuješ zákon. 28) Nie je Žid ten, kto je ním navonok; ani obriezkou nie je tá viditeľná na tele. 29) Ale Žid je ten, kto je ním v skrytosti, a obriezkou je obriezka srdca podľa ducha, a nie podľa litery. A chvála jeho nie je z ľudí, ale z Boha. (Rímskym 2, 25-29)
  • Židom nepomôže ich prednosť

Veď čo, ak sa niektorí aj stali nevernými, či ich nevernosť zničí Božiu vernosť? (Rímskym 3, 3)
  • Všeobecnosť hriechu

Nieto spravodlivého ani jedného, 11) nieto rozumného, nikoho, kto by hľadal Boha; 12) všetci sa odklonili, napospol sa stali neužitočnými, nieto, kto by činil dobré, nieto ani jedného. 13) Ich hrdlo je hrob otvorený, klamali jazykmi, hadí jed majú pod perami, 14) ústa plné kliatby a horkosti, 15) nohy rýchle prelievať krv, 16) skaza a bieda je v ich stopách, 17) cestu pokoja nepoznali; 18) nieto bázne Božej pred ich očami. (Rímskym 3, 10-18)
  • Ospravedlnenie z viery

Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej, 24) ale ospravedlňovaní sú zadarmo z Jeho milosti skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi, 25) ktorého Boh dal ako prostriedok zmierenia skrze vieru, v Jeho krvi, aby dosvedčil svoju spravodlivosť prehliadnutím hriechov páchaných predtým, 26) v čase Božej zhovievavosti, aby tak dosvedčil svoju spravodlivosť v terajšom čase, aby On bol spravodlivý a ospravedlnil toho, kto verí v Ježiša. (Rímskym 3, 23-26)
Lebo tak myslíme, že človek ospravedlnený býva vierou bez skutkov zákona. 29) Alebo či je Boh len Bohom Židov? A či nie aj pohanov? Áno, aj pohanov, 30) lebo veď jeden je Boh, ktorý obrezaného ospravedlní z viery a neobrezaného skrze vieru. (Rímskym 3, 28-30)
  • Abrahám ospravedlnený z viery

Blahoslavení, ktorým neprávosti boli odpustené a ich hriechy prikryté; 8) blahoslavený muž, ktorému Pán nepočíta hriech. (Rímskym 4, 7-8)
  • Zasľúbené dedičstvo

Lebo zákon spôsobuje hnev; ale kde nieto zákona, nieto ani priestupku. (Rímskym 4, 15)
  • Istota spasenia veriacich

A tak ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista. 2) Skrze Neho dostal sa nám vierou aj prístup k milosti, v ktorej stojíme. A chválime sa nádejou slávy Božej. 3) No nielen to, ale sa chválime aj súženiami, lebo vieme, že súženie vedie k vytrvalosti, 4) vytrvalosť k osvedčenosti, osvedčenosť k nádeji. (Rímskym 5, 1-4)
Veď Kristus, keď sme ešte boli slabí, v určený čas umrel za bezbožných. (Rímskym 5, 6)
Lebo za spravodlivého sotvakto umrie, aj keď sa za dobrého azda niekto umrieť odhodlá. (Rímskym 5, 7)
Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni. (Rímskym 5, 8)

  • Adam a Kristus

Preto ako skrze jedného človeka hriech prišiel na svet a skrze hriech smrť – tak smrť prišla na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili. (Rímskym 5, 12)
Až do zákona bol totiž hriech na svete, hriech sa však nepočíta, keď nie je zákon. 14) Ale smrť panovala od Adama do Mojžiša aj nad tými, čo nehrešili na spôsob priestupku Adamovho. Adam je však obrazom Toho, ktorý mal prísť. (Rímskym 5, 13-14)
Ale nie je tak s darom milosti ako s pádom. Lebo ak pádom jedného mnohí umreli, milosťou toho jedného človeka, Ježiša Krista, sa milosť Božia a dar tým väčšmi rozhojnili pri mnohých. (Rímskym 5, 15)
A tak teda: ako (vinou) pádu jedného došlo k zatrateniu všetkých ľudí, tak (zásluhou) jedného ospravedlňujúceho skutku došlo k životodarnému ospravedlneniu všetkých ľudí. (Rímskym 5, 18)
Lebo ako skrze neposlušnosť jedného človeka mnohí sa stali hriešnymi, tak aj skrze poslušnosť jedného človeka mnohí budú ospravedlnení. (Rímskym 5, 19)
  • Ospravedlnenie spája veriacich s Kristom

Či neviete, že ktorýkoľvek boli sme pokrstení v Krista Ježiša, v Jeho smrť sme boli pokrstení? 4) Krstom sme teda spolu s Ním boli pochovaní do smrti, aby tak, ako bol Kristus vzkriesený slávnou mocou Otcovou, aj my sme chodili v novote života. (Rímskym 6, 3-4)
Ak sme však umreli s Kristom, veríme, že s Ním budeme aj žiť. (Rímskym 6, 8)
Lebo vieme, že Kristus, ktorý vstal z mŕtvych, viac neumiera a smrť už viac nepanuje nad Ním. (Rímskym 6, 9)
Lebo čo umrelo, umrelo hriechu raz navždy; čo však žije, žije Bohu. (Rímskym 6, 10)

  • Kresťania nemajú slúžiť hriechu, ale spravodlivosti

Nech teda nekraľuje hriech vo vašom smrteľnom tele tak, že by ste povoľovali jeho žiadostiam. 13) Ani svoje údy nevydávajte hriechu za nástroje neprávosti, ale oddajte sa Bohu ako tí, čo vstali z mŕtvych a žijú, a svoje údy vydávajte Bohu za nástroje spravodlivosti. (Rímskym 6, 12-13)
  • Otroctvo a sloboda

Či neviete, že komu sa oddávate za otrokov, aby ste poslúchali, tomu ste otrokmi a tomu ste poslušní: alebo hriechu – na smrť, alebo poslušnosti – na spravodlivosť? (Rímskym 6, 16)
Lebo odmena za hriech je smrť, ale Božím darom milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, Pánovi našom. (Rímskym 6, 23)
  • Ospravedlnení nie sú pod zákonom

Lebo keď sme boli v tele, hriešne vášne, ktoré vyvolal zákon, pôsobili v našich údoch, aby sme prinášali ovocie smrti. 6) Ale teraz sme oslobodení od zákona, keďže sme umreli tomu, čím sme boli viazaní, takže slúžime novým spôsobom ducha, a nie starým spôsobom litery. (Rímskym 7, 5-6)
  • Proti hriechu je zákon bezmocný

Veď čo konám, tomu nerozumiem, lebo nie to robím, čo chcem, ale konám to, čo nenávidím. 16) A keď konám, čo nechcem, priznávam zákonu, že je dobrý. 17) A tak už nie ja robím, ale hriech, ktorý prebýva vo mne. (Rímskym 7, 15-17)
Viem totiž, že vo mne, to jest v mojom tele, neprebýva dobré, lebo vôľu k dobrému mám, ale nemám sily, aby som to vykonal. (Rímskym 7, 18)
Nečiním totiž dobré, čo chcem, ale robím zlé, čo nechcem. 20) Ale keď robím, čo nechcem, nie ja to robím, ale hriech, ktorý prebýva vo mne. (Rímskym 7, 19-20)
Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom, 23) ale vo svojich údoch vidím iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu mojej mysle a zotročuje ma zákonom hriechu, čo je v mojich údoch. (Rímskym 7, 22-23)
Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti? (Rímskym 7, 24)
  • Telesný a duchovný život
Nieto teda teraz už odsúdenia tých, čo sú v Kristovi Ježišovi [a nechodia podľa toho, ale podľa ducha]. 2) Zákon životodarného Ducha v Kristovi Ježišovi oslobodil ťa totiž od zákona hriechu a smrti. (Rímskym 8, 1-2)
Lebo tí, čo žijú podľa tela, zmýšľajú telesne, ale tí, čo žijú podľa Ducha, zmýšľajú duchovne. (Rímskym 8, 5)
A telesne zmýšľať je smrť, ale duchovne zmýšľať je život a pokoj! 7) Pretože telesné zmýšľanie je nepriateľstvo voči Bohu, lebo sa nepoddáva, a ani sa nemôže poddať zákonu Božiemu. 8) Tí teda, čo sú v tele, nemôžu sa páčiť Bohu. (Rímskym 8, 6-8)
Vy však nie ste v tele, ale v Duchu, ak Duch Boží prebýva vo vás. Ale ak niekto nemá Ducha Kristovho, nie je Jeho. (Rímskym 8, 9)
Ak je Kristus vo vás, tak je telo mŕtve pre hriech, ale duch je živý pre spravodlivosť. (Rímskym 8, 10)
A ak prebýva vo vás Duch Toho, ktorý Ježiša vzkriesil z mŕtvych, tak Ten, ktorý Krista Ježiša vzkriesil z mŕtvych, aj vaše smrteľné telá oživí svojím Duchom, prebývajúcim vo vás. (Rímskym 8, 11)
  • Synovstvo Božie

A tak teda, bratia, povinní sme nežiť telu podľa tela, 13) lebo keď podľa tela žijete, iste umriete, ale ak skutky tela duchom umŕtvujete, budete živí. (Rímskym 8, 12-13)
Lebo všetci, ktorých Duch Boží vedie, sú synovia Boží. (Rímskym 8, 14)
Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče! 16) A ten istý Duch spolu s naším duchom osvedčuje, že sme Božie deti. 17) Ale ak sme deti, sme aj dedičia, a to dedičia Boží a spoludedičia Kristovi, ak s Ním trpíme, aby sme s Ním boli aj oslávení. (Rímskym 8, 15-17)
Lebo tak súdim, že utrpenia terajšej doby nie sú rovné sláve, ktorá sa má zjaviť na nás. (Rímskym 8, 18)
  • Vykúpenie stvorenstva

Lebo v nádeji sme boli spasení. Ale nádej, ktorú vidíme (splnenú), nie je nádej. Veď čo niekto vidí, načo by sa tomu aj nádejal? 25) Ale ak sa nádejame tomu, čo nevidíme, to trpezlivo očakávame. 26) A tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Lebo my nevieme, za čo sa máme modliť, ako náleží, ale sám Duch prihovára sa za nás vzdychaním nevysloviteľným. (Rímskym 8, 24-26)
  • Večná jednota s Bohom

A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro. (Rímskym 8, 28)
Lebo ktorých (Boh) vopred poznal, tých aj predurčil na podobu obrazu svojho Syna, aby On bol prvorodený medzi mnohými bratmi. 30) A ktorých predurčil, tých aj povolal; a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil. (Rímskym 8, 29-30)
Čo teda povedať na to? Keď Boh za nás, kto proti nám? (Rímskym 8, 31)
Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko? (Rímskym 8, 32)
Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Súženie alebo úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč? (Rímskym 8, 35)
Ako je napísané: Pre Teba sme usmrcovaní celý deň, pokladajú nás za ovce na zabitie. (Rímskym 8, 36)
Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze Toho, ktorý si nás zamiloval. (Rímskym 8, 37)
Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, 39) ani vysokosť, ani hlbokosť, ani nijaké iné stvorenstvá nemôžu nás odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. (Rímskym 8, 38-39)
  • Sloboda Božej vôle

Zmilujem sa nad tým, komu som milostivý, a zľutujem sa nad tým, s kým mám zľutovanie. 16) Nezáleží teda na tom, kto chce, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilúva. 17) Lebo Písmo hovorí faraónovi: Nato som ťa povolal do života, aby som na tebe dokázal svoju moc a aby sa moje meno rozhlasovalo po celej zemi. 18) Tak teda: nad kým chce, sa zmilúva, a koho chce, zatvrdzuje. (Rímskym 9, 15-18)
Ale ktože si ty, človeče, že odvrávaš Bohu? Či dielo môže povedať majstrovi: Prečo si ma tak spravil? 21) Či hrnčiar nemá moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty sformoval jednu nádobu ku cti, druhú ku hanbe? (Rímskym 9, 20-21)
  • Spasenie pohanov a poblúdenie Židov

Pomenujem si ľudom, čo mi nebolo ľudom, a milovanou, ktorá nebola milovaná; 26) a: Na tom mieste, kde im bolo povedané: Nie ste mojím ľudom, budú pomenovaní synmi Boha živého. 27) A Izaiáš volá nad Izraelom: Keby synov izraelských bolo ako piesku morského, (len) zvyšky budú zachránené; 28) lebo Pán dokonale a rýchle vykoná súd na zemi. (Rímskym 9, 25-28)
Ajhľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia, a kto verí v Neho, nebude zahanbený. (Rímskym 9, 33)
  • Zavrhnutie Židov pre neveru
Lebo vydávam im svedectvo, že horlia za Boha, ale nie podľa správneho poznania; 3) keďže nepoznajú spravodlivosť Božiu a snažia sa uplatňovať svoju, nepoddali sa spravodlivosti Božej. (Rímskym 10, 2-3)

Koniec zákona je totiž Kristus, aby sa spravodlivosti dostalo každému veriacemu. (Rímskym 10, 4)
Ak ústami vyznávaš Pána Ježiša a v srdci veríš, že Ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený; 10) lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spasenie. (Rímskym 10, 9-10)
Písmo totiž hovorí: Ktokoľvek verí v Neho, nebude zahanbený. (Rímskym 10, 11)
  • Židia nemajú výhovorku

Nieto teda rozdielu medzi Židom a Grékom. Lebo všetci majú toho istého Pána, bohatého pre všetkých, ktorí Ho vzývajú. (Rímskym 10, 12)
Každý človek totiž, ktorý by vzýval meno Pánovo, bude spasený. (Rímskym 10, 13)
Aké vzácne sú kroky tých, čo ako evanjelium zvestujú [pokoj a] dobré veci! (Rímskym 10, 15)
Ale nie všetci uposlúchli evanjelium. Lebo Izaiáš hovorí: Pane, kto uveril nášmu kázaniu? 17) Teda viera je z počúvania skrze slovo Kristovo. (Rímskym 10, 16-17)
Dal som sa nájsť tým, čo ma nehľadali, a zjavil som sa tým, čo sa nepýtali na mňa. 21) Ale Izraelovi hovorí: Celý deň som vystieral ruky po nepovoľnom a vzdorovitom ľude. (Rímskym 10, 20-21)
  • Zvyšky Izraela

A keď z milosti, tak nie zo skutkov, ináč by milosť nebola milosťou. (Rímskym 11, 6)
  • Pohania vštepení do Izraela

Povieš azda: Ratolesti boli vylomené, aby som ja bol vštepený? 20) Dobre. Vylomené boli pre neveru, a ty si obstál vierou. Nenamýšľaj si, ale sa boj! 21) Lebo keď Boh neušetril prirodzené ratolesti, neušetrí ani teba. 22) Hľaď teda na dobrotu a na prísnosť Božiu; na tých, ktorí padli, sa vzťahuje Božia prísnosť, na teba sa však vzťahuje Božia dobrota – ak zotrváš v dobrote; inak budeš aj ty odťatý. (Rímskym 11, 19-22)
  • Zavrhnutie Izraela je dočasné

Ó, hlbokosť bohatstva, múdrosti a známosti Božej! Aké nevyspytateľné sú Jeho súdy a nepochopiteľné cesty Jeho. (Rímskym 11, 33)
Veď kto poznal myseľ Pánovu, alebo kto Mu bol radcom? (Rímskym 11, 34)
  • Pravá služba Bohu

Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú službu Bohu. (Rímskym 12, 1)
A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste vedeli rozpoznať, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé. (Rímskym 12, 2)
Lebo mocou milosti, ktorá je mi daná, hovorím každému medzi vami, aby si nemyslel o sebe viac ako treba, ale aby skromne zmýšľal, ako Boh komu udelil mieru viery. (Rímskym 12, 3)
Lebo ako v jednom tele máme mnoho údov, ale všetky údy nevykonávajú tú istú činnosť, 5) tak aj my mnohí sme jedno telo v Kristovi, jednotlivo však sme si navzájom údmi. (Rímskym 12, 4-5)
  • Povinnosť lásky

Láska nech je bez pokrytectva! Zošklivujte si zlé, pridŕžajte sa dobrého! (Rímskym 12, 9)
Naklonení v bratskej láske, predbiehajte sa navzájom v úctivosti, 11) nebuďte leniví v horlivosti, duchom vrúcni, slúžte Pánovi; 12) veseľte sa v nádeji, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí, 13) k potrebám svätých ochotní, k hosťom pohostinní. (Rímskym 12, 10-13)
Dobrorečte tým, čo vás prenasledujú, dobrorečte a nezlorečte! (Rímskym 12, 14)
Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi! (Rímskym 12, 15)
Buďte vospolok jednomyseľní, nebuďte namyslení, ale majte porozumenie pre nízko postavených; nebuďte múdri len pre seba. (Rímskym 12, 16)
Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; starajte sa o dobré pred všetkými ľuďmi. (Rímskym 12, 17)
Ak je možné, nakoľko je na vás, majte pokoj so všetkými ľuďmi, 19) nepomstite sa, milovaní, ale ponechajte to hnevu (Božiemu) – lebo je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím; hovorí Pán. (Rímskym 12, 18-19)
Naopak: ak je tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho; ak je smädný, napoj ho; lebo keď tak urobíš, žeravé uhlie zhrnieš mu na hlavu. (Rímskym 12, 20)
Nedaj sa premôcť zlému, ale zlé premáhaj dobrom! (Rímskym 12, 21)
  • Kresťan a vrchnosti

Každá duša buď poddaná nadriadeným vrchnostiam. Lebo nieto vrchnosti, iba ak od Boha; a tie, čo sú, sú zriadené Bohom. (Rímskym 13, 1)
Kto sa teda protiví vrchnosti, Božiemu zriadeniu sa protiví; a tí, čo sa protivia, priťahujú si súd. (Rímskym 13, 2)
Lebo vladári nie sú na postrach tým, čo dobre činia, ale tým, čo zle činia. Chceš sa nebáť vrchnosti? Čiň dobre a budeš mať chválu od nej. (Rímskym 13, 3)
Dávajte každému, čo ste komu podlžní: komu daň, tomu daň; komu clo, tomu clo; komu bázeň, tomu bázeň; komu česť, tomu česť. (Rímskym 13, 7)
  • Láska k blížnym

Nikomu nič nedlhujte, len to, aby ste sa milovali. Lebo kto blížneho miluje, naplnil zákon. 9) Veď prikázania: nescudzoložíš, nezabiješ, nepokradneš, [nevydáš krivé svedectvo], nepožiadaš, a ak je nejaké iné prikázanie, v tomto slove sú zhrnuté: Miluj blížneho ako seba samého. (Rímskym 13, 8-9)
Láska blížnemu zle nerobí. Plnosťou zákona je teda láska. (Rímskym 13, 10)
  • Bdejme!

Noc pokročila, deň sa priblížil. Odložme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla. 13) Ako vo dne, slušne choďme; nie v hodovaní a opilstve, nie v smilstve a chlipnosti, nie vo sváre a v závisti. 14) Ale oblečte sa v Pána Ježiša Krista a o telo sa nestarajte (tak, aby vznikali v ňom) zlé žiadosti. (Rímskym 13, 12-14)
  • Zhovievavosť voči slabým vo viere

Slabého vo viere sa ujímajte, (a) nie, aby ste posudzovali jeho zmýšľanie. 2) Jeden verí, že môže všetko jesť; slabý je len zeleninu. 3) Kto je (všetko), nech nepohŕda tým, kto neje (všetko), a kto neje (všetko), nech nesúdi toho, čo (všetko) je. Veď Boh ho prijal. (Rímskym 14, 1-3)
Niekto súdi, že jeden deň je viac ako druhý; iný zas súdi, že všetky dni (sú rovnaké). Len nech je každý úplne presvedčený o svojom. 6) Kto zachováva (niektorý) deň, Pánovi ho zachováva, [a kto nezachováva (niektorý) deň, Pánovi ho nezachováva]. A kto je (všetko), Pánovi je, lebo Bohu ďakuje; kto však neje (všetko), Pánovi neje, a tiež Bohu ďakuje. (Rímskym 14, 5-6)
Nikto z nás totiž nežije sebe a nikto sebe neumiera. 8) Lebo ak žijeme, Pánovi žijeme, ak umierame, Pánovi umierame. A tak či žijeme, či umierame, Pánovi sme. (Rímskym 14, 7-8)
Veď práve na to Kristus umrel a ožil, aby panoval aj nad mŕtvymi aj nad živými. (Rímskym 14, 9)
Prečo teda súdiš brata? Alebo ty zase, prečo pohŕdaš bratom? Veď všetci sa postavíme pred súdnu stolicu Božiu, 11) lebo je napísané: Akože som živý, hovorí Pán, každé koleno bude kľakať predo mnou a každý jazyk bude vyznávať Boha. 12) Tak teda každý z nás (Bohu) vydá počet za seba. (Rímskym 14, 10-12)
  • Kresťanskou slobodou nepohoršujme iných

Nesúďme sa teda navzájom, ale radšej súďte tak, aby ste bratovi nezavdali príčinu urážať sa alebo pohoršovať. (Rímskym 14, 13)
Lebo kráľovstvo Božie nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom. (Rímskym 14, 17)
Kto teda slúži Kristovi, je milý Bohu a v úcte u ľudí. 19) Preto snažme sa o to, čo vedie k pokoju a vzájomnému budovaniu. (Rímskym 14, 18-19)
Dobre je nejesť mäso a nepiť víno a nerobiť, na čom sa brat uráža. (Rímskym 14, 21)
A všetko, čo nie je z viery, je hriech. (Rímskym 14, 23)
  • Povinnosť silných vo viere

My, silní, povinní sme teda znášať slabosti nevládnych, a nie v sebe mať záľubu. (Rímskym 15, 1)
Každý z nás nech myslí na svojho blížneho, aby mu to bolo na dobro, na budovanie. (Rímskym 15, 2)
Lebo čokoľvek bolo napísané nám na poučenie, bolo napísané, aby sme skrze trpezlivosť a skrze útechu Písem mali nádej. (Rímskym 15, 4)
A Boh trpezlivosti a útechy nech vám dá byť jednomyseľnými medzi sebou podľa Ježiša Krista, 6) aby ste jednou mysľou a jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista. (Rímskym 15, 5-6)
  • Jednota kresťanov

Preto prijímajte sa vospolok, ako nás aj Kristus prijal na oslávenie Boha. (Rímskym 15, 7)
Preto velebiť Ťa budem medzi pohanmi a spievať žalmy Tvojmu menu. (Rímskym 15, 9)
Chváľte Pána všetky národy a velebte Ho všetci ľudia. (Rímskym 15, 11)
Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste sa mocou Ducha Svätého rozhojňovali v nádeji. (Rímskym 15, 13)
  • Osobné správy

Vo veciach Božích môžem sa teda chváliť Kristom Ježišom. (Rímskym 15, 17)
Tí, ktorým nič nebolo zvestované o Ňom, uvidia Ho, a tí, čo neslýchali, porozumejú. (Rímskym 15, 21)
  • Cudzí učitelia

Prosím vás však, bratia: pozor na tých, ktorí vyvolávajú rozbroje a pohoršenia v protiklade s učením, ktorému ste sa naučili. A odvráťte sa od nich! 18) Lebo takíto ľudia neslúžia nášmu Pánovi Kristovi, ale svojmu bruchu, a svojimi úlisnými a sladkými rečami zvádzajú srdcia prostých. 19) Lebo vaša poslušnosť stala sa známou všetkým. (Rímskym 16, 17-19)