• Syn Boží

Mnoho razy a rozličným spôsobom hovoril Boh voľakedy otcom skrze prorokov, 2) na sklonku týchto dní prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a Ním stvoril aj veky. 3) Tento (Syn) ako odblesk slávy Boha a obraz Jeho podstaty udržuje všetko svojím mocným slovom a posadil sa na pravici Velebnosti na výsostiach, keď (prv) spôsobil očistenie od hriechov; 4) o toľko je dôstojnejší ako anjeli, o koľko ich prevyšuje menom, ktoré zdedil. (Židom 1, 1-4)

• Syn Boží a anjeli

Veď kedy ktorému anjelovi povedal Boh: Syn môj si Ty, ja som ťa splodil dnes? A inde: Ja Mu budem otcom a On mi bude synom. 6) A keď zase uvedie Prvorodeného na svet, hovorí: Nech padnú pred Ním na kolená všetci anjeli Boží! (Židom 1, 5-6)

A potom: Ty, Pane, založil si zem na počiatku, a nebesá sú dielom Tvojich rúk; 11) ony sa pominú, ale Ty zostávaš, ony všetky zostarnú ako rúcho, 12) zvinieš ich ako plášť, a aj sa zmenia ako rúcho; ale Ty si vždy ten istý a Tvoje roky sa nikdy neminú. (Židom 1, 10-12)

Či nie sú všetci služobnými duchmi, posielanými slúžiť tým, čo majú zdediť spásu? (Židom 1, 14)

• Zákon a evanjelium

Lebo ak už slovo, ktoré anjeli hlásali, bolo prísne platné a akýkoľvek priestupok a neposlušnosť našli zaslúženú odplatu, 3) akože unikneme my, ak zanedbávame také veľké spasenie, ktoré najprv Pán zvestoval, potom nám ho potvrdili tí, čo ho počuli, 4) a zároveň aj Boh vydal svedectvo o ňom znameniami a divmi a všelijakými prejavmi moci, ako aj udeľovaním Ducha Svätého podľa svojej vôle? (Židom 2, 2-4)

• Ježiš – Pán v ponížení

Veď ktosi svedčí niekde, keď hovorí: Čože je človek, že naňho pamätáš? A čo Syn človeka, že sa oňho staráš? 7) Menším od anjelov si Ho načas učinil, slávou a cťou si Ho ovenčil, 8) všetko si Mu poddal pod nohy. Keď Mu teda všetko poddal, nenechal nič, čo by Mu bolo nepoddané. Teraz, pravda, nevidíme, že Mu je všetko poddané. (Židom 2, 6-8)

• V ponížení Ježišovom sme deťmi Božími

hovoriac: Tvoje meno budem zvestovať bratom a v zhromaždení Teba budem zvelebovať. (Židom 2, 12)

Preto vo všetkom sa musel stať podobným bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom vo veciach Božích a odpykal za hriechy ľudu; 18) lebo tým, že sám trpel, keď bol pokúšaný, môže pomáhať pokúšaným. (Židom 2, 17-18)

• Mojžiš a Ježiš

Preto, ako Duch Svätý hovorí: Dnes, ak počujete Jeho hlas, 8) nezatvrdzujte si srdcia ako pri roztrpčení v deň pokúšania na púšti, 9) kde ma skusovaním pokúšali vaši otcovia, hoci videli moje skutky 10) za štyridsať rokov; preto som zanevrel na toto pokolenie a povedal som: Ustavične blúdia v srdci! Ale oni nepoznali moje cesty, 11) takže som prisahal v hneve: Nevojdú do môjho odpočinku! (Židom 3, 7-11)

• Odpočinok veriacich

Hľaďte, bratia, aby nikto z vás nemal zlé a neveriace srdce a neodpadol od živého Boha! (Židom 3, 12)

Ale napomínajte sa navzájom deň čo deň, dokiaľ sa hovorí: dnes, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu. (Židom 3, 13)

Lebo sme sa stali Kristovými účastníkmi, ak podstatu, ktorú sme mali na počiatku, zachovávame pevnú až do konca. (Židom 3, 14)

Lebo evanjelium sa nám práve tak kázalo ako im. Ale počuté slovo nič im neosožilo, keďže nezrástlo mocou viery s tými, čo ho počuli. (Židom 4, 2)

Lebo slovo Božie je živé a mocné a je ostrejšie než ktorýkoľvek dvojsečný meč a preniká až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a je schopné posudzovať hnutie a zmýšľanie srdca. (Židom 4, 12)

A nieto tvora skrytého pred Ním, všetko je obnažené a odkryté očiam Toho, ktorému sa budeme zodpovedať. (Židom 4, 13)

• Ježiš Veľkňaz, ale nie ľudský

Veď nemáme Veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami, ale (máme Veľkňaza), podobne pokúšaného vo všetkom, (ale) bez hriechu. (Židom 4, 15)

Pristupujme teda s dôverou ku trónu milosti, aby sme prijali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas. (Židom 4, 16)

A nikto si nemôže sám vziať hodnosť, len ak ho Boh povolal ako aj Árona. 5) Podobne ani Kristus nepoctil sa sám veľkňazskou hodnosťou, ale (poctil Ho) Ten, ktorý Mu povedal: Syn môj si Ty, ja som Ťa splodil dnes. (Židom 5, 4-5)

Hoci bol Synom, tým, že trpel, naučil sa poslušnosti. (Židom 5, 8)

• Nevyspelosť čitateľov

Lebo hoci by ste po toľkom čase mali byť učiteľmi, zase potrebujete, aby vás niekto učil prvopočiatkom Božích zjavení, a znovu potrebujete mlieko, a nie tvrdý pokrm. (Židom 5, 12)

Veď nikto, kto dostáva mlieko, nechápe slovo o spravodlivosti, lebo je ešte nedospelé dieťa. (Židom 5, 13)

Len dokonalým patrí tvrdý pokrm, tým, čo návykom sú vycvičení rozoznávať dobré od zlého. (Židom 5, 14)

Preto nechajme teraz začiatočnícke učenie o Kristovi a povznesme sa k dospelosti. Neklaďme zase znova základy, hovoriac o pokání z mŕtvych skutkov, o viere v Boha, 2) učení o krstoch, o kladení rúk, o zmŕtvychvstaní a o večnom súde. (Židom 6, 1-2)

Lebo nie je možné, aby tí, čo už raz boli osvietení a okúsili nebeský dar, tí, čo sa stali účastníkmi Ducha Svätého 5) a okúsili utešenú reč Božiu i silu budúceho veku, 6) a potom predsa odpadli – aby tí boli znova privedení k pokániu, keď na svoju škodu znova križujú Syna Božieho a vystavujú Ho posmechu. (Židom 6, 4-6)

Veď zem, ktorá vpíja dážď, často na ňu padajúci, a plodí užitočnú bylinu tým, pre ktorých býva obrábaná, dostáva požehnanie od Boha; 8) ale tá, čo donáša tŕnie a bodľačie, je neúrodná, blízka kliatbe a jej konečným učením je, aby bola spálená. (Židom 6, 7-8)

• Nádej na dospievanie

Lebo Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a lásku, ktorú ste dokazovali voči Jeho menu tým, že ste posluhovali svätým a ešte posluhujete. (Židom 6, 10)

Túžime však, aby každý z vás preukazoval takú istú horlivosť s plnou istotou nádeje až do konca, 12) aby ste nezleniveli, ale napodobňovali tých, čo svojou vierou a trpezlivým očakávaním stali sa dedičmi zasľúbení. (Židom 6, 11-12)

• Ježiš – Veľkňaz na spôsob Melchisedeka

Preto aj môže dokonale spasiť tých, čo skrze Neho pristupujú k Bohu, keďže vždy žije, aby sa prihováral za nich. (Židom 7, 25)

Takého veľkňaza sme aj potrebovali: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov a vyvýšeného nad nebesá, 27) ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obeť najprv za svoje a potom za hriechy ľudu. Lebo urobil to raz navždy, keď samého seba obetoval. (Židom 7, 26-27)

• Ježiš – Veľkňaz novej zmluvy

Toto je však zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraelovým, až uplynú tie dni, hovorí Pán: Svoje zákony im vložím do mysle a vpíšem im ich do srdca a ja im budem Bohom, a oni mi budú ľudom. 11) A nik nebude poučovať blížneho, ani brat brata, a nebudú hovoriť: Poznaj Pána! lebo ma budú poznať všetci od malého po veľkého 12) a budem milostivý ich neprávostiam a na ich hriechy viacej nepomyslím. (Židom 8, 10-12)

Keď však hovorí o novej zmluve, vyhlasuje prvú za zastaranú; a čo je zastarané a prežilo sa, je blízke zániku. (Židom 8, 13)

• Nedokonalosť levítskej a dokonalosť Kristovej obete

A za druhou oponou je stánok, ktorý sa volá svätyňa svätých: 4) tu je zlatý kadidlový oltár, truhla zmluvy celá obložená zlatom, v nej zlatá nádoba s mannou, Áronova palica, ktorá vypučala, a tabule zmluvy; 5) nad ňou cherubíni slávy, ktorí zatieňujú zľutovnicu. O tom však netreba teraz hovoriť podrobne. (Židom 9, 3-5)

Lebo ak už krv kozlov a býkov a popol jalovice, sypaný na poškvrnených, posväcuje k telesnej čistote: 14) o čo viac krv Krista, ktorý mocou večného Ducha samého seba obetoval Bohu v bezvadnú obeť, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme slúžili živému Bohu. 15) Preto je prostredníkom novej zmluvy, aby Jeho smrťou, smerujúcou k vykúpeniu z priestupkov, spáchaných za prvej zmluvy, prijali povolaní zasľúbenie večného dedičstva. (Židom 9, 13-15)

A podľa zákona temer všetko sa očisťuje krvou, a bez vyliatia krvi niet odpustenia. (Židom 9, 22)

A ako je ľuďom uložené raz umrieť a potom príde súd, 28) práve tak aj Kristus, raz už obetovaný, aby niesol hriechy mnohých, druhý raz sa zjaví bez hriechu tým, čo Ho očakávajú na spasenie. (Židom 9, 27-28)

• Obete prestali

Lebo zákon, ktorý je len tieňom budúcich hodnôt, a nie samým obrazom vecí, nemôže tými istými obeťami, každoročne nepretržite prinášanými, zdokonaliť tých, čo sa ním približujú (k Bohu). 2) Či by ich inak neprestali prinášať? Veď tí, čo konajú bohoslužbu, nemali by viac vedomie hriechu, keby boli už raz navždy očistení. 3) A predsa z roka na rok pripomínajú hriechy, 4) lebo krv býkov a kozlov nemôže zahladiť hriechy. 5) Preto pri svojom príchode na svet hovorí: Obete ani dary si nechcel, ale dal si mi telo: 6) v zápalných obetiach a v obetiach za hriech nemal si zaľúbenie. (Židom 10, 1-6)

• Vytrvať vo viere, láske a nádeji

Pridŕžajme sa neochvejne vyznania nádeje, lebo verný je Ten, ktorý dal to zasľúbenie. (Židom 10, 23)

A pozorujme sa vospolok, aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom. (Židom 10, 24)

Neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako niektorí majú vo zvyku, ale napomínajme sa, a to tým viac, čím viac vidíme, že sa približuje ten deň. (Židom 10, 25)

Lebo ak úmyselne hrešíme, keď sme už prijali znalosť pravdy, niet už viac obete za hriechy, len očakávanie súdu plné hrôzy a žeravý oheň, čo bude zožierať protivníkov. (Židom 10, 26)

Ktokoľvek pohrdol zákonom Mojžišovým, bez milosrdenstva musí zomrieť, keď dvaja alebo traja svedčia proti nemu: 29) uvážte teda, o čo ťažšieho trestu bude hoden ten, kto šliape po Synovi Božom, a krv zmluvy, ktorá ho posvätila, pokladá za obyčajnú krv a vysmieva sa Duchu milosti. (Židom 10, 28-29)

Veď poznáme Toho, ktorý povedal: Mne pomsta, ja odplatím. A zase: Pán si bude súdiť ľud.(Židom 10, 30)

Je hrozné upadnúť do rúk živého Boha. (Židom 10, 31)

Nestrácajte teda dôveru: čaká ju veľká odmena. (Židom 10, 35)

Musíte byť vytrvalí, aby ste vyplnili vôľu Božiu a dosiahli zasľúbenie. (Židom 10, 36)

Lebo ešte máličko, a príde Ten, ktorý má prísť, a nebude meškať. (Židom 10, 37)

Môj spravodlivý bude žiť z viery, ak sa však zbabelo utiahol, moja duša nebude mať v ňom zaľúbenie. (Židom 10, 38)

Ale my nie sme zbabelci, aby sme zahynuli: my sme veriaci, aby sme si zachránili život. (Židom 10, 39)

• Svedkovia viery

Viera je zaiste podstatou toho, čoho sa nádejame, a dôvodom toho, čo nevidíme. 2) Ňou si predkovia získali (dobré) osvedčenie. (Židom 11, 1-2)

Vierou chápeme, že veky povstali slovom Božím, aby – čo je viditeľné – nepovstalo z viditeľného. (Židom 11, 3)

Bez viery však nie je možné páčiť sa (Bohu). Lebo ten, kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je, a odplatí sa tým, ktorí Ho hľadajú. (Židom 11, 6)

Iní zase okúsili posmech a bičovanie, ba aj putá a väzenie. 37) Kameňovali, mučili, rozpiľovali ich, umierali mečom, blúdievali v ovčích a kozích kožiach, strádavali, trpievali útlak a ubližovanie, (Židom 11, 36-37)

• Za Ježišovým príkladom vytrvajme v životnom boji

Preto aj my, keďže máme toľký oblak svedkov okolo seba, zložme všetko, čo nám je na ťarchu, i hriech, ktorý nás tak ľahko opantáva, a buďme vytrvalí v zápase, ktorý máme pred sebou. (Židom 12, 1)

Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery, ktorý napriek radosti, čo Ho čakala, pretrpel kríž; pohrdol potupou a posadil sa na pravici Božieho trónu. (Židom 12, 2)

Myslite na Toho, ktorý zniesol taký odpor hriešnikov proti sebe, aby ste neustávali a neklesali na duchu. (Židom 12, 3)

Ešte ste sa nesprotivili až do krvi, bojujúc proti hriechu. (Židom 12, 4)

A zabudli ste na napomenutie, ktoré vám znie ako synom: Nepohŕdaj, syn môj, výchovou Pánovou, a neklesaj, keď ťa trestá; 6) lebo koho miluje Pán, toho prísne vychováva, a šľahá každého, koho prijíma za syna. 7) Vytrvajte, aby vás vychoval. Ako so synmi zaobchádza Boh s vami. Veď kdeže je syn, ktorého by otec nevychovával? 8) Ak zostávate bez prísnej výchovy, v akej majú všetci podiel, ste cudzoložňatá, a nie ste synovia! 9) A potom: mali sme telesných otcov, ktorí nás prísne vychovávali, a ctili sme si ich. Či sa nemáme tým viac poddať Otcovi duchov, a budeme žiť? 10) Veď tamtí vychovávali len krátky čas, ako uznávali za dobré, On však pre naše pravé dobro, aby sme sa stali účastnými Jeho svätosti. (Židom 12, 5-10)

Pravda, nijaká prísna výchova, pokiaľ trvá, nezdá sa radostnou, ale žalostnou; potom však prináša ovocie pokoja a spravodlivosti tým, ktorých vycvičila. (Židom 12, 11)

Hľadajte pokoj s každým človekom i posvätnosť, bez ktorej nikto neuvidí Pána! (Židom 12, 14)

Dbajte, aby nikto nevypadol z milosti Božej; aby nevyrástol ako nejaký horký koreň a nepôsobil trápenie a aby sa ním mnohí nepoškvrnili. (Židom 12, 15)

Preto buďme vďační a prijímajme neotrasiteľné kráľovstvo; a takto slúžme Bohu, aby sme sa Mu páčili: s úctou a bázňou. (Židom 12, 28)

Lebo aj náš Boh je zožierajúcim ohňom. (Židom 12, 29)

• Napomenutia

Bratská láska nech trvá! (Židom 13, 1)

Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo ňou niektorí – nevedomky – pohostili už anjelov. (Židom 13, 2)

Manželstvo všetci majte v úcte a manželské lôžko nepoškvrnené, lebo smilníkov a cudzoložníkov bude súdiť Boh. (Židom 13, 4)

Vaše správanie nech je bez lakomstva, buďte spokojní s tým, čo máte. Veď On sám povedal: Neopustím ťa, ani nezanechám; 6) takže smelo môžeme vyznávať: Pán je mojím pomocníkom, nebudem sa báť; veď čo mi urobí človek? (Židom 13, 5-6)

Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie. Pozorujte, aký bol koniec ich správania, a napodobňujte ich vieru. (Židom 13, 7)

Ježiš Kristus ten istý včera i dnes i naveky. (Židom 13, 8)

Nedajte sa zavádzať rozmanitým a cudzím náukám. Lebo je dobré, keď sa srdce posilňuje milosťou, a nie pokrmami. Tí, čo si podľa nich zariadili život, nemali z toho úžitok. (Židom 13, 9)

Lebo nemáme tu trvalé mesto, ale hľadáme ono budúce. (Židom 13, 14)

Skrze Neho teda vždy prinášajme Bohu obeť chvály, to jest ovocie pier vyznávajúcich Jeho meno. (Židom 13, 15)

Nezabúdajte na dobročinnosť a na zbierky. Lebo v takýchto obetiach má Boh zaľúbenie. (Židom 13, 16)

Poslúchajte svojich vodcov a podriaďujte sa im, veď oni bdejú nad vašimi dušami ako takí, ktorí budú účtovať z toho; nech to robia s radosťou, a nie so vzdychmi; lebo to by vám nebolo na úžitok. (Židom 13, 17)