Inak povedané - Slovo Božie. "Stojí" za ňou samotný Pán Boh, ktorý ju cez svojich vyvolených napísal pre budúce generácie. Je v nej zapísané všetko potrebné na prežitie kvalitného života tu v časnosti a tak isto všetko potrebné na dosiahnutie večného života. Jedinou podmienkou uskutočnenia týchto vecí je však naša skutočná viera a pevné státie na pravde Božieho Slova v nej zapísaného. Nakoľko percent to Slovo Božie budeme skutočne brať, natoľko to všetko v nej zasľúbené bude v našom živote skutočne aj fungovať. Všetko poučné v nej zapísané, je aktuálne pre všetky generácie, bez ohľadu na to, že zdanlivo žijeme v inej dobe. Len technické hračky a materiálne statky sa vyvíjajú, naša prirodzená hriešnosť však ostáva. V konskom povoze či luxusnom aute vždy budú sedieť len takí istí smrteľníci. Akurát muselo prejsť tisíce rokov, počas ktorých tí smrteľníci neustále technicky pretvárali ten konský povoz do podoby áut. No a samozrejme tak isto je to aj s mnohým iným... Biblia je rozdelená na dve časti. Starý zákon. Ten opisuje veci od stvorenia sveta, cez históriu židovského národa až po narodenie Ježiša Krista. V starom zákone sa nachádza veľa múdrostí a aj principiálny návod na život, ktorý je v novej zmluve len dotiahnutý na ešte vyššiu úroveň. Nový zákon zas opisuje veci od času narodenia Ježiša Krista až po znaky Jeho druhého príchodu. Okrem toho, že sú v ňom opísané začiatky šírenia kresťanstva, tak sú v ňom zapísané aj mnohé múdrosti, ktoré sú poučné do života a medziľudských vzťahov.

Izraeliti, požehnané Abrahámove potomstvo, ktorého požehnanie a vyvýšenie nad ostatnými národmi súvisí s Abrahámovou vierou a spravodlivosťou. Židia sú požehnaným národom bez ohľadu na činy jednotlivcov. Každý z nich bude mať isto svoju spravodlivú odplatu, ale aj tak sú, boli a aj budú vždy vyvýšení nad okolité národy. Zrejme z toho plynie aj tá všeobecne do popredia predkladaná nenávisť voči nim. Samozrejme veľkú úlohu v tom zohralo aj to, že Židia ukrižovali božieho Syna Ježiša. A keď Ho križovali, tak kričali: "Krv Jeho na nás a na naše dietky..." To predstavuje aj istú formu božieho trestu.

Rúben, Šimeón, Lévi, Júda, Dán, Naftalí, Gád, Ašér, Jissáchár, Zebulún, Jozef, Benjamín

Boží mužovia, ktorých si z času na čas istým špecifickým spôsobom povolával do svojej služby samotný Pán Boh. Ich úlohou bolo usmerňovanie, ale aj navracanie izraelského národa späť k Nemu.

Šimon, ktorému dal Pán Ježiš meno Peter, jeho brat Ondrej, Jakub syn Zebedeov, Ján, Filip, Bartolomej, Tomáš, Matúš, Jakub syn Alfeov, Tadeus, Šimon Kanaánsky, Judáš Iškariotský (neskôr, namiesto neho Matej)

Prvý stvorený človek. Skrze jeho neposlušnosť sme boli vyhnaní z raja. Keby bolo keby, tak by bol Adam odolal Eve a neposlúchol by ju v jej zvode. Lenže ani on nestál pevne na tom, čo mu prikázal Pán Boh. Preto sa píše, že s Adamom prišiel na svet hriech a všetko jeho potomstvo je hriešne, zasluhujúce si večnú smrť. Samozrejme s príchodom Ježiša Krista už môže každý, kto chce vykročiť na cestu svojej záchrany. Adam sa dožil 930 rokov. Neskôr bol však náš vek Pánom Bohom skrátený na cca 80 rokov.

Prvá žena. Bola stvorená až po Adamovi a pre Adama. Nestála pevne na tom, čo jej povedal Pán Boh a preto navedená diablom porušila Boží príkaz. Potom zviedla k porušeniu aj Adama.

Človek, ktorý so svojou ženou, synmi a ich ženami prežili potopu. Ako sa píše, našiel milosť v očiach Hospodinových. Dostal príkaz postaviť veľkú loď v ktorej, potom počas potopy prebývali oni a aj zvieratá, ktoré tam nahnal samotný Pán Boh. Z týchto ľudí sa opäť po potope zaľudnila celá zem. Dožil sa 950 rokov. Potopa na zemi nastala okolo roku 1650 po stvorení sveta a trvala 150 dní.

Predtým Abram. Človek, ktorý zareagoval na božiu výzvu niečo vykonať - svojim spôsobom Boha nasledovať. Od neho sa v Biblii menia veci zo "všeobecných" na "konkrétne". Teda až po zmienku o Abrahámovi Biblia všeobecne opisuje všetko to, čo sa udialo na zemi a čo Pán Boh uznal za vhodné, aby sme vedeli. Prečo Pán Boh oslovil Abraháma je neznáme, no ja usudzujem, že to bolo kvôli tomu, lebo videl jeho úprimné vnútro. Z Abraháma sa potom vyvinul židovský národ, ktorého skutky a prežívanie počas vekov opisuje Biblia. Jeho žena sa volala Sáraj, ktorú neskôr Pán Boh premenoval na Sáru. Mal dvoch synov. Izáka so Sárou a Izmaela zo slúžkou Hagarou. Pán Boh vystavil Abraháma ťažkej skúške v ktorej však obstál. Jednalo sa o oddanosť voči nemu samotnému a dokázať to mal tým, že by zabil aj svojho jediného syna. Keď Pán Boh videl, že by to Abrahám skutočne aj urobil, tak ho stopol a následne ho veľmi požehnal a rozmnožil. A spolu s ním samozrejme aj jeho budúcich potomkov. Teda aj nás ne-židov, ktorý sme jeho potomkami v Kristovi, ako sa zas píše na inom mieste v novej zmluve. Zomrel 175 ročný.

Abrahámov syn. Izák bol neskôr samotným Bohom premenovaný na Izraela. Keď mal 40 rokov, tak si zobral za ženu Rebeku. Keď mal 60 rokov, tak mu porodila Ézava a Jákoba. Keď bol Izák starý, tak už prestal vidieť. Dožil sa 180 rokov.

Abrahámov syn, ktorého splodil s egyptskou služobnou dievkou zvanou Hagar. Boh ho charakterizoval ako človeka - divého osla, ktorý bude proti všetkým a všetci zas proti nemu. Dožil sa 137 rokov.

Mal dvanásť synov z ktorých vzniklo rovnomenných 12 kmeňov. S Leou mal Rúbena, Šimeóna, Léviho a Júdu. So slúžkou Bilhou mal Dána a Naftalího. So slúžkou Zilpou mal Gáda a Ašéra. Jissáchára a Zebulúna mu znovu neskôr porodila Lea. S Ráchel mal Jozefa a Benjamína pri ktorom mu zomrela Ráchel. Jákob mal okrem synov aj jednu dcéru Dínu s Leou.

Druhý najmladší Jákobov syn. Bratmi predaný do Egypta. Pán Boh mu dal dar vykladať sny, čo mu neskôr pomohlo dostať sa na pozíciu správcu celej egyptskej krajiny. Bol druhým najmocnejším mužom v Egypte. Prvým bol faraón. Za jeho čias prišli Izraeliti na čele s jeho otcom Jákobom do Egypta.

Žena moábka, ktorá sa vydala za Izraelitu, ktorý do ich končín prišiel z Betlehema so svojimi rodičmi a bratom, pretože v Judei bol hlad. Keď však neskôr celé mužské osadenstvo ich rodiny zomrelo (on, jeho brat a otec), tak ich matka Noemi sa vrátila naspäť do Betlehema a na naliehanie Rút ju zobrala so sebou. Tam sa Rút vydala za Boáza a mali spolu syna Obéda. Ten bol otcom Izaja, otca kráľa Dávida.

Jeden zo známejších biblických hrdinov, ktorý s tristo mužmi bojoval proti Midjáncom. Počúval Boha a preto nad nimi aj vyhral. Svojim časom si však spravil zlatý efód (zrejme nejakú formu modly), ktorý sa stal osídlom nie len pre neho, ale aj pre Izraelitov. 40 rokov mali Izraeliti pokoj kým žil Gideon.

Jeden zo známejších biblických hrdinov s veľkou silou, ktorá spočívala v jeho dlhých vlasoch. Bojoval proti Filištíncom, do rúk ktorých vydal Pán Boh Izraelitov za ich neposlušnosť na 40 rokov. Patril medzi sudcov a 20 rokov spravoval Izrael. Za to, že svojej milenke Delíle prezradil kde tkvie jeho nadľudská sila, tak ho Pán Boh opustil. Milenka ho ostrihala, Filištínci ho potom zajali, vypichli mu oči a musel im slúžiť. Vlasy mu, ale znovu začali rásť, teda pribúdala mu aj sila a tak sa im pri určitej príležitosti pomstil tým, že zvalil ich chrám, kde práve vo veľmi veľkom počte hodovali. Tam s nimi zahynul aj on.

Druhý izraelský kráľ. Počas celého svojho života sa pridŕžal Pána Boha a napísal mnoho žalmov. Viac informácií o ňom a jeho živote sa nachádza v sekcii Info\Izraelskí a judskí králi

Tretí izraelský kráľ. Dávidov syn. Vystaval boží chrám v Jeruzaleme. V Biblii je zapísaných mnoho jeho ponaučení a veľkých životných právd. Jeden z najznámejších počinov poukazujúcich na Šalamúnovu múdrosť bol spojený s dvoma ženami, ktoré sa hádali o dieťa, že ktorej z nich patrí. Obe mali totižto po jednom dieťati, no jedno z nich zomrelo a tak sa hádali o to zostávajúce živé. Šalamún ho prikázal rozseknúť na dve časti. Predtým však, ako sa to aj fyzicky vykonalo, tak jedna z nich naliehala, že nech ho radšej teda dá tej druhej. A tak sa vlastne ukázalo, že tá ktorá to povedala bola vlastne tou pravou matkou, lebo nechcela smrť svojho dieťaťa. Tá druhá bola pritom za rozseknutie. Šalamún sa pridŕžal Pána Boha, ale mal slabosť na ženy. Počas života ich mal okolo tisíc. Tie ho na starosť duchovne zviedli, čo pri ňom spôsobilo jeho postupný duchovný úpadok. Kvôli tomuto počinu bolo potom jeho synovi Rechabeámovi odňaté takmer celé izraelské kráľovstvo. Pán Boh mu ponechal len jeden kmeň a aj to len kvôli jeho otcovi Dávidovi. Viac informácií o ňom a jeho živote sa nachádza v sekcii Info\Izraelskí a judskí králi

Jeden zo známejších staro-zmluvných prorokov, ktorého život bol sprevádzaný rôznymi divmi. Pôsobil počas panovania izraelského kráľa Achába a jeho synov Achazju i Joráma. Keď kráľ Acháb s jeho ženou Ízebel slúžili modlám, tak sa Pán Boh rozhodol, že cez Eliáša spôsobí v Izraeli 3 totálne suché roky bez dažďa. Pršať začalo až potom, ako sa na vrchu Karmel ukázalo, že baal, ktorého kráľ so ženou vzývali je nepravým Bohom. Eliáš po tejto udalosti zabil jeho 450 falošných prorokov. Tak isto oživil aj mŕtveho chlapca vdovy zo Sarepty, pri ktorej počas obdobia sucha načas prebýval. Po týchto udalostiach mu Pán Boh prikázal, že nech Jéhúa pomaže za kráľa nad Izraelom, Chazáéla za kráľa nad Sýriou a Elízea namiesto seba za proroka. To všetko sa udialo preto, aby sa postupne vykynožil Achábov dom. A neskôr sa tak aj stalo. Kto z Achábovho domu nezomrel pri bojoch so Sýriou, toho zabil Jéhúa, alebo prorok Elízeus. Pán Boh si potom z Izraelčanov ponechal len 7000 ľudí, pretože tí sa neklaňali baalovi. Neskôr zas Eliáš na boží pokyn oznámil kráľovi Achazjovi a neskôr aj kráľovi Jorámovi, že ako umrú. Eliáš bol ešte za svojho života vzatý do neba na ohnivom voze. Túto skutočnosť videl jeho učeník Elízeus, na ktorom potom spočinula aj jeho moc. V časoch pred Eliášom pôsobil aj prorok Malachiáš.

Nasledovník Eliáša a tiež ďalší známejší staro-zmluvný prorok. Pôsobil za izraelského kráľa Joráma, Jehúa, Jóácháza a Jóáša. Tak isto aj jeho život bol sprevádzaný rôznymi divmi. Medzi tie najznámejšie divy určite patrilo vzkriesenie mŕtveho chlapca, či uzdravenie Námana sýrskeho z malomocenstva. Jeden taký div, ktorým by asi mnoho z nás ľudí v súvislosti s neprávosťou chcelo oplývať sa udial v súvislosti s vysmievaním sa nejakých detí samotnému prorokovi, kedy ich on preklial a hneď nato vyšli z hory medvedice a všetky tie deti potrhali. Mnoho z nás ľudí by asi rado takto popreklínalo zlodejov, vrahov, mafiánov, politikov a ešte aj ďalšiu "polku" sveta, ktorá sa im nepáči... 😉 Keď neskôr Jórám bojoval proti sýrskemu kráľovi, tak mu Pán Boh cez proroka Elízea napovedával, že kadiaľ sa k nemu budú sýrčania snažiť prejsť a preto bol na nich vždy pripravený. Sýrskeho kráľa to štvalo a tak dal zlapať Elízea. Poslal na neho ozbrojený oddiel, ktorý však Elízeus ranil "halucinačnou slepotou" - videli niečo iné, ako bolo v skutočnosti a tak ich zaviedol na miesto, kde ich mohol v "kľude" pobiť izraelský kráľ Jórám. Lenže ten ich na Elízeov pokyn nezabil, ale nachoval a poslal späť. Potom Elízeus pomazal Jéhúa za kráľa. Elízeus zomrel na bližšie nešpecifikovanú chorobu. Pred svojou smrťou ešte "daroval" izraelskému kráľovi Jóášovi niekoľko víťazstiev nad Sýriou. Keď niekoho neskôr pochovávali a jeho mŕtvola sa dotkla Elízeových kostí, tak ten dotyčný znovu ožil.

Bol to pisár, kňaz-zákonník, ktorý bol zbehlý v zákone Mojžišovom. Žil za čias perzského kráľa Artaxerxa (Ahasvéra). Ezdráš si zaumienil, že bude skúmať zákon boží a potom, že ním bude vyučovať aj Izraelcov. Do Jeruzalema prišiel v siedmom roku jeho vlády. Pred Artaxerxom ešte panoval Kýros, ktorý rozhlásil, že Izraelci majú stavať dom boží v Jeruzaleme a tak, že ich púšťa zo zajatia domov do Judska. Kýros vrátil aj chrámové poklady, ktoré predtým z Jeruzalema pobral babylonský kráľ Nebúkadnecar. Asi trištvrte roku po príchode z Babylonského zajatia Izraelci postavili Pánu Bohu obetný oltár a v druhom roku už položili základný kameň nového chrámu. Neskôr, za vlády kráľa Atraxerxa sa kvôli neprajníkom zastavili práce na dome božom a to až do tretieho roku kráľa Dária. Tí neprajníci boli z radov pohanských národov, ktorých asýrsky kráľ Šalmaneser priviedol do Samárie namiesto odvlečených Izraelcov. To bolo za čias izraelského kráľa Hóšeu. V tých časoch prorokovali Aggeus a Zachariáš. Potom sa práce znovu obnovili a chrám bol dokončený v šiestom roku kráľa Dária druhého*. Ten nastúpil na trón vo svojich 62 rokoch a bol synom Artaxerxa (Ahasvéra). *Mnohí králi boli menovci a tak je veľmi ťažké určiť, že kto kedy vládol a za ktorého z nich sa spomenuté veci udiali. Pretože ak by som zobral postupnosť tú, ktorá je opísaná v Biblii, tak ak by bol prvým perzským kráľom Kýros a potom hneď po ňom Dárius, počas ktorého bol dostavaný chrám, tak ako by potom mohol ešte kráľ Artaxerxes pozastaviť stavbu chrámu, keď vládol až po nich a boží chrám už bol dostavaný?

Bol to pohárnik kráľa Artaxerxa (Ahasvéra). Sídlil na hrade v Šúšáne. Keď raz prišiel k nemu jeden z jeho bratov z Judska a oznámil mu, že v akej tiesni a potupe tam žijú Izraelci, ktorý tam prišli po tom, ako boli prepustení z babylonského zajatia, tak sa rozľútostil, pomodlil a povedal kráľovi, že by chcel znovu vybudovať mesto jeho otcov, teda Jeruzalem. Kráľ Artaxerxes mu to v 20 roku jeho vlády povolil. Bolo to v roku 445 pred Kristom. Artaxerxes učinil Nehemiáša miestodržiteľom v Judsku. Ten ním bol 12 rokov. Teda až do 32 roku vlády Artaxerxa. Keď tam teda Nehemiáš prišiel, tak sa prioritne zameral na budovanie hradieb, pri ktorých aj sám pomáhal. Samozrejme, že sa našli ľudia, ktorí Nehemiášovi a Izraelcom robili zle (Sanballat a Tóbijá), ale aj tak ich prácu Pán Boh požehnal. Preto boli hradby spolu so všetkým ostatným, čo chceli urobiť hotové už za 52 dní. Nehemiáš a Ezdráš sa poznali a v určitom čase spolu aj pôsobili.

Inak Hadassa. Dievča, ktorému zomreli rodičia a tak ju vychovával judský muž Mordochaj. Žili v Šúšane, za čias kráľa Ahasvéra (Artaxerxa), ktorý v tej dobe kraľoval nad 127 krajinami od Indie po Kúš. Na základe neuposlúchnutia určitého kráľovho príkazu bola pôvodná kráľovná "prepustená" a namiesto nej bola spomedzi mnohých iných dievčat vybratá práve Ester. Tú prijal k sebe v 7 roku svojho panovania. Neskôr zabránila úplnému vyvraždeniu Židov, ktorých plánoval vykynožiť druhý "najmocnejší" muž kráľovstva menom Háman.

Duchovná bytosť, ktorá nám bola po ukrižovaní Ježiša Krista poslaná na pomoc. Je to náš duchovný radca. To On nám zjavuje veci života a ducha do maximálnej hĺbky. Keď Ho necháme v našom živote skutočne pôsobiť, tak tu budeme žiť na slávu Božiu. V rozlišovaní čiastkových dejov života budeme oplývať múdrosťou, akú svet nikdy nemôže dosiahnuť.

Prvý učeník Ježiša Krista, povolaný z obyčajného ľudu. Bol rybár. Pán Ježiš ho neskôr nazval skalou. Tak isto mu povedal, že na ňom vybuduje svoju cirkev, že ju nepremôžu pekelné brány a že mu dá aj kľúče od kráľovstva nebeského. Podľa mňa mu to však Pán Ježiš povedal obrazne. A to tak isto obrazne, ako obrazne samotný Pán Boh povedal Abrahámovi, že bude mať potomstva ako piesku na brehu morskom, či ako je hviezd na nebi. Týmito slovami bola v oboch prípadoch len vyjadrená nejaká veľká "množstevná" miera. Keby nás skutočne bolo ako piesku, tak sa nezmestíme hádam ani do slnečnej sústavy... Pritom však nevravím, že to u Boha nie je možné. Hovorím len to, že v tomto prípade to tak určite myslené nebolo. Peter bol síce Jeho verný nasledovník, ktorý sa nepochybne zasadil aj o rozšírenie kresťanstva, no až takú hodnotu či ocenenie si určite nezaslúžil. Však to bol taký istý hriešnik, ako aj my ostatní. Tento Peter, táto skala totižto neskôr, keď Ježiša lapali a mal vyznať, že sa k nemu hlási a že bol Jeho nasledovateľ, tak ho radšej zaprel a to hneď 3 krát. Samozrejme Duch Svätý ho neskôr zmenil, ale aj tak. Z tejto udalosti, alebo týchto rečí však takmer isto pramenia aj všetky tie reči o svätom Petrovi stojacom pri nejakej nebeskej bráne a podobne, ktoré hlása katolícka cirkev. Napísal niekoľko listov v novej zmluve.

Najprv farizej a potom apoštol Ježiša Krista. Najprv prenasledoval kresťanov, zatváral ich do väzenia, nivočil cirkev a schvaľoval aj kameňovanie Štefana, no potom keď ho zasiahla moc Ježišova sa z neho stal najväčší Ježišov nasledovateľ. Z jeho duchovného praktického života sa dá usúdiť, že bol väčší ako tá "skala" Peter. Samozrejme, toto je len také moje ľudské porovnanie. Napísal väčšinu listov nachádzajúcich sa v Novom zákone. Bol na niekoľkých evanjelizačných cestách a zakladal cirkevné zbory.