Praktická rada

Milý brat/milá sestra. Ak skutočne žiješ vierou v Pána Boha, tak denno-denne sa určite zaoberáš tým, že ako tú či onú vec spraviť, alebo tú či onú situáciu vyriešiť tak, aby bola v súlade s Božou vôľou. Jedni Biblické pravdy sú nám pritom v živote automaticky celkom jasné a vieme dosť presne čo si máme pod nimi predstaviť a ako v nich konať. Druhé sú nám naopak, ako keby zahalené rúškom tajomstva a dopátrať sa pri nich ku ich správnemu poznaniu či ku ich správnemu riešeniu nám zaberie istý čas. Napríklad taký pojem nezabiješ je myslím si jasný hádam každému. Keď si však prečítame niečo o svätení nedeľného dňa, tak mnohé z toho nám už jasné byť nemusí. (Samozrejme teraz tu neriešme to, že by sme mali svätiť sobotu, pretože práve tento deň je Biblicky správny. Veď aj sám Pán Ježiš hovorí, že sobota bolo ustanovená pre človeka (Marek 2, 27-28) a nie človek pre sobotu. A tak isto je pravdou, že ak nedeľu Pánu Bohu zachovávame, tak je to určite lepšie, ako nezachovávanie žiadneho dňa (Rímskym 14, 5-6)).

"Nedeľný" deň máme napríklad svätiť a nekonať v ňom žiadnu prácu (2 Mojžišova 20, 10). Myslím si, že keby sme druhú časť tejto vety zobrali doslovne a v nedeľu by sme nepohli ani "prstom", tak aj tak by nás "hrýzlo" naše svedomie a nemali by sme v tejto veci pokoj. A to všetko len kvôli tomu, že nevieme, alebo v sebe nemáme vyriešené to, že čo všetko Pán Boh považuje za prácu a čo už nie? Nevieme, či pod prácou sa myslí to, čo nás živí, alebo všeobecne robenie niečoho, ako takého. Napríklad si myslím, že väčšina z nás by súhlasila s tým, že pílenie dreva či kosenie záhrady sa na nedeľu nehodí, avšak v otázke umytia riadu, popravenia si, varenia obeda či drobného nedeľného nákupu v obchode by sa naše názory už začali rozchádzať. Alebo, čo by sme mali robiť v prípade, ak by nás (chlapov) nejaká dáma napríklad požiadala, aby sme jej pomohli vymeniť na aute koleso s defektom? Veď výmena kolesa je tiež prácou. Mali by sme sa na dotyčnú blížnu počas nedeľného dňa vykašľať a nechať ju čakať na nás pri aute až do pondelka? Alebo by sme jej mali radšej odporučiť, že nech si zavolá hasičov, prípadne počká na neveriaceho muža? 😉 Situácia by sa síce v posledných dvoch prípadoch pre nás osobne vyriešila, ale odpoveď na našu otázku, aby sme v tejto veci zmúdreli, by sme aj tak nedostali. Podľa akého verša je teda dobré postupovať v nedeľu v danej situácii? Podľa prikázania - milovať budeš Pána, svojho Boha celým... a teda čo povie On je na prvom mieste? Áno tým by sme boli naoko ospravedlnení, veď milovať budeš blížneho svojho ako seba samého je až po ňom. Ale ani takéto uspokojenie si myslím, že by nám nevnieslo väčší pokoj do duše, ak by sme zaspávali s vedomím, že niekto tam vonku na nás stále čaká pri aute. 🙂 A tak ako vidíme, keď je kresťan konfrontovaný s reálnym životom, tak mnohé Biblické veci už pre neho až tak jasné nie sú, ako sa na prvý pohľad môžu zdať. Je tam niečo, na čo musí prísť každý sám. A Pán Boh sa pozerá, že ako na to prichádzame a podľa našej viery i túžby nám skrze Ducha Svätého na to dáva odpovede a uisťuje nás v tom, že to čo konáme je aj správne.

A prečo sú mnohé takéto veci pre nás kresťanov častokrát také nejasné? No preto, lebo vyrastáme a žijeme v cirkvi, ktorá sa tisícročia vďaka svojej vlažnosti neustále mixuje so svetom. Tá "jasnosť" prvotnej cirkvi, ktorá vo svojich ranných časoch svietila a poukazovala ľuďom žijúcim v "tme a tôni smrti" na ten správny smer sa časom zmenila na svetlo "denné". A to už tak jasne na tento správny smer nepoukazuje. Denné svetlo nás totižto rozptyľuje, pretože osvetľuje aj množstvo iných-nepravých cieľov. A tak sa hodnota toho pravého, v tme tak jasne viditeľného zdegradovala a dostala na úplne inú úroveň. Keďže už samotní Židia, Pánom Bohom to vyvolený národ Pána Boha zo svojho čela zavrhli a sami si chceli vládnuť, i keď to Jeho duchovno stále akceptovali o čo skôr všetko toto pomixovali naši predkovia, ktorí Ho, tak ako Židia ani nepoznali. Za tisíce rokov sa tu vytvorilo všeobecné kresťanstvo, ktoré nás drží v okovách nejasnosti a priemernosti. Ešteže slovo Božie nie je v okovách (2 Timoteovi 2, 9). A teraz, keď my chceme sväto žiť, tak nastáva pre nás obrovský problém, pretože sme tými pomixovanými "pravidlami" okolitého kresťansko-ateistického sveta úplne pohltení. Všade naokolo v kresťanstve vidíme akúsi rovnakosť a nikoho, kto by z toho všetkého nejak vytŕčal. Kto by nám šiel v duchovných veciach vskutku jasným Biblickým príkladom. A možno nakoniec, po hlbšej sebareflexii zistíme, že ani my samotní z toho radu vytŕčať nechceme a ani po tom netúžime. Lebo-lebo-lebo...

Naopak, do tohto duchovne pomixovaného sveta dáva Pán Boh tým, ktorý po tej inakosti, po tom vytŕčaní z radu túžia, svojim časom aj riešenia. A modlím sa za to, aby Ti, brat/sestra Pán Boh dal aj skrze dnešný úvodník riešenie do nasledovnej veci. Dnešný úvodník, ak budeš tomu naklonený/naklonená dá odpoveď na nasledovnú otázku: "Ísť či nejsť v nedeľu nakupovať do obchodu?" Myslím si, že na túto tému máme rôzne názory, avšak ak hľadáme kráľovstvo Božie a chceme sa Pánu Bohu zapáčiť a konať inak ako naši "súkmeňovci", tak aj s touto otázkou sa musíme vnútorne vysporiadať. No a pre vysporiadanie si tejto otázky nám Božie Slovo poukazuje na jeden príklad, ktorý mne osobne v tom mojom rozhodovaní radikálne pomohol.

Text spomenutého príkladu sa nachádza v Nehemiášovi 13, 15-22 a je nasledovný: "V tých dňoch som videl, že v Judsku v deň sviatočného odpočinku lisujú víno, zvážajú snopy, na osly nakladajú bremená a v deň sviatočného odpočinku privážajú do Jeruzalema aj víno, hrozno, figy a rozličný náklad. Varoval som ich toho dňa, keď predávali potraviny. Týrčania, ktorí tam bývali, privážali v deň sviatočného odpočinku ryby a predávali rozličný tovar Júdejcom i v Jeruzaleme. Vtedy som pokarhal judských šľachticov a opýtal som sa ich: Čo je to za neprístojnosť, ktorú pášete, keď znesväcujete deň sviatočného odpočinku? Nerobili tak už vaši otcovia, takže náš Boh uviedol na nás aj na toto mesto všetku tú pohromu? Vy privolávate na Izrael ešte väčší hnev znesväcovaním sviatočného dňa odpočinku. Akonáhle sa v bránach Jeruzalema začalo stmievať pred sviatočným dňom odpočinku, rozkázal som, aby zatvorili brány. Prikázal som tiež, aby ich neotvorili, len po sviatočnom dni. Spomedzi svojich sluhov som postavil niektorých k bránam, aby sa v deň sviatočného odpočinku nedostal dnu nijaký náklad. Potom kupci a predavači rozličného tovaru prenocovali raz alebo dva razy mimo Jeruzalema. Vtedy som ich napomenul a povedal im: Prečo nocujete pred hradbami? Ak to ešte raz urobíte, siahnem na vás. Od toho času neprichádzali v deň sviatočného odpočinku. Levítom som prikázal, aby sa očisťovali, keď išli strážiť brány, aby sa sviatočný deň odpočinku svätil. Pamätaj na mňa, môj Bože, i preto, a zmiluj sa nado mnou pre svoju hojnú milosť."

Po prečítaní si tohto textu sa mi v istom momente môjho života, úplne objasnila odpoveď na našu otázku. Pochopil som, že nie je správne chodiť v nedeľu do obchodu! A tak mám zas ďalšiu duchovnú "tajomnosť" vyriešenú a je už len na mne, ako s týmto vedomím naložím. Síce som skrze tento text nedostal odpoveď na to, že čo všetko Pán Boh považuje za prácu a čo by nebolo dobré v nedeľu robiť, avšak znovu som v niečom múdrejší pri svojej túžbe spoznávať i konať Božiu vôľu v praxi. A tak zisťujem, že vo všetkom treba byť len trpezlivý, pretože veci, ktoré nám odhaľuje Duch Svätý nám dochádzajú len postupne.

Mne osobne sa toto Nehemiášovo riešenie veľmi páčilo, pretože mi to jasne poukázalo na praktickú ukážku jeho viery. Nehemiáš vedel, že v sobotný deň sa nemá konať nijaká práca a tak hľadal spôsob, ako tomu zabrániť. Jeho pohnútku k tomuto počinu síce nezistíme (ľudské srdce je totižto zradné (Jeremiáš 17, 9)), že či to bola z jeho strany len nejaká silená zákonnícka snaha o dodržanie Božích prikázaní, alebo či si tiež kládol podobné otázky ako my, ale jedno viem, že tiež svojim spôsobom hľadal spôsob , ako vyplniť to, čo hovorí Pán Boh. A vymyslel to vskutku šibalsky. On zjavne pochopil, že duchovná osveta ľudu nepomôže. Pochopil, že tá túžba niečo kupovať i predávať počas dňa Božieho odpočinku bude stále u väčšiny kupcov i predavačov prítomná a tak sa rozhodol pre radikálny krok. V piatok zavrel brány mesta a žiadneho predavača už doň nevpustil. A otvoril ich až v nedeľu. A tým pádom všetko elegantne vyriešil. Keďže nebolo predavača, tak kupec samotný bol zrazu zbytočný. A silne pochybujem o tom, že by Nehemiášovi niečo také prikázal Pán Boh. Veď na konci textu aj sám Nehemiáš vyznáva, že sa má Pán Boh na tento jeho skutok rozpamätať. Nehemiáš skrátka premýšľal nad tým, ako v praxi vyplniť Slovo Božie a niečo pre to aj spraviť. Mnohým z tých kupcov a predavačov sa pravdepodobne vnútro nezmenilo a nič si ani skrze tento jeho počin neuvedomili, iba čo ich to naštvalo, pretože prišli o svoj biznis, no niektorým možno týmto jeho počinom niečo aj došlo. Ale čo je nesporné je to, že určite pomohol tým, ktorí boli z pravdy a ktorí vnútorne cítili, že nie je dobré sviatočný deň Hospodinov takto przniť. No sami o sebe však ešte neboli vnútorne schopní sa v tejto veci takto prekonať a niečo s tým navonok, takto ako Nehemiáš aj spraviť. Týmto počinom sa Nehemiáš vytrčil z radu a nepochybne tak určite niektorých aj vnútorne posilnil.

A presne takto sa máme snažiť premýšľať a konať aj my. My tiež máme po svojej línii hľadať odpovede na otázky ohľadom správneho napĺňania Božej vôle v praxi nášho života. Z príkladu môžeme jasne od-vnímať to, že na veci života sa treba pozerať vyslovene prakticky. Duch Svätý nám "nenaleje" múdrosť do hlavy hneď a zaraz, akonáhle Ho o to poprosíme, ale múdrosť nám "nalieva" postupom času, skrze naše prežité situácie, ktoré konáme za účelom posvätenia sa v Pánu Bohu. Lebo len potom nám ich pomôže skrze Ducha Svätého správne od-vnímať a to správne z nich si do života aj zobrať. Ak ich však konáme za iným účelom, tak ich podstata nám stále zostáva zastretá i keď navonok môžeme stále pôsobiť zbožnou "fasádou" a mať pritom aj nejaké výsledky.

Ak by sme to chceli pripodobniť na dnešnú dobu a naše Slovensko, tak na takéto niečo by bola potrebná zbožná vláda, ktorá by prikázala v nedeľu zavrieť obchody. Avšak vzhľadom na ten mix kresťanských "hodnôt" v parlamente je takéto niečo veľmi nepravdepodobné. Veď biznis musí predsa bežať a v konečnom dôsledku ku nedeľnému obedu nemusí niečo pochybiť len ateistom, ale aj kresťanom. A kresťanské peňaženky nie sú hádam horšie, ako tie svetské, všakže? Ktovie koľkých kresťanov by takýto "nehorázny" počin zo strany ich vlády dokázal počas dňa ich odpočinku rozhodiť. A tak nám zas vychádza len to, že o konanie Božej vôle sa musíme snažiť len my sami osobne, osve. Nikto nám tie dvere obchodov nasilu pred nami nezatvorí a tak nám nepomôže akousi pomyselnou duchovnou "barličkou", ktorá by nám poslúžila na uvedomenie si toho - že pozor kresťan, v nedeľu sa nenakupuje - ešte aj obchody ti vláda zavrela, tak si to už konečne uvedom. 😉

No a tak, keď človek skúma tieto duchovné veci, tak prichádza na to (to je môj osobný názor!), že Pánu Bohu v tej najhlbšej podstate možno ani nejde o to striktné dodržiavanie tej či onej veci, ale o to, aby sme sa skrze všetko toto konanie dostali svojim srdcom čo najbližšie k Nemu a následne tak aj k nezištnému milovaniu svojich blížnych. Aby sme si vzájomne ako Jeho deti pomáhali, aby sme sa úprimne za seba modlili, vypočúvali sa a mnohé iné, pretože je napísané: "Lebo lásku chcem, a nie obete, poznanie Boha viac ako zápaly." (Ozeáš 6, 6) A tak pomôcť spomenutej dáme vymeniť prepichnuté koleso a niečo jej popri tom duchovne aj povedať je viac, ako ju tam nechať trčať do pondelka, keďže v nedeľu sa nepracuje, pretože Bohu sa vtedy prinášajú zápaly...

A tak nech nám všetkým Pán Boh pomáha v rozsudzovaní a ujasňovaní si vecí života s Pánom Bohom a ich následnom odvážnom konaní. AMEN