Prečo byť kresťanom?
Dobrá otázka, ktorá si však vyžaduje obšírnejšiu odpoveď. Kým sa však dopracujem k tomu, že prečo je dobré byť kresťanom, tak ešte skôr priblížim to, že prečo je dobré nebyť inovercom. Ako na prvú vec by som sa teda laicky pozrel na vieru a až potom na rôzne náboženstvá.
V Biblii sa píše, že viera je zaiste podstatou toho, čoho sa nádejáme a dôvodom toho, čo nevidíme. (Židom 11, 1) Viera v niečo nadprirodzené je v človeku zakódovaná už od počiatku vekov a určite sa nachádza aj v každej jednej kultúre. Počas života sme konfrontovaní s vecami, ktoré jednoducho nemôžeme našim rozumom pochopiť a tak ich vznik pripisujeme "niečomu" medzi nebom a zemou. Tak isto napríklad aj v hodine našej smrti, každý jeden človek možno nejako podvedome dúfa, že "niekto" tam "hore" predsa len existuje a že si ho zoberie k sebe a nepošle ho "dole", do pekla. Teda miesta v ktoré on sám počas života možno ani neveril, len to slovo obligátne používal. Preto to slovo "do pekla", alebo tie rôzne ekvivalenty mena Božieho spomíname počas nášho života tak často. Buď to po Pánu Bohu chceme, aby sa nám niečo podarilo, alebo chceme aby nás pred niečím ochránil, alebo to Jeho meno používame pri hanlivých nadávkach. Proste pojem Boh nieje hádam žiadnemu človeku cudzí. Slovo náboženstvo zas vo svojej podstate predstavuje vzťah človeka k niečomu nadprirodzenému. Tento pojem teda v sebe zahŕňa už aj spomenutú vieru ľudí v jedného alebo viacerých bohov. Keďže som kresťan, tak výlučne budem vychádzať priamo z Biblie a preto tiež aj všetky mnou spomenuté informácie nájdeme napísané priamo v nej.
Teraz sa už vrátim k spomínaným náboženstvám. Aby v tom bol však nejaký poriadok, nejaká postupnosť, tak začnem tými menšími - často krát nazývanými sektami. Na mnohých miestach Biblie sa píše o Bohu, ako o našom nebeskom otcovi, ktorému na nás záleží a ktorý sa nás snaží vychovať k múdremu prežitiu časného života. A tak na utvrdenie tejto skutočnosti čítame. Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa budeme odievať? Lebo všetko toto pohania hľadajú. Veď váš Otec nebeský vie, že to všetko potrebujete. (Ev. Matúša 6, 31-32) Alebo. Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský. (Ev. Matúša 5, 48) Oba verše nám majú bezpochyby do života čo povedať, ale našu pozornosť chcem teraz upriamiť na slovné spojenie - nebeský otec. Každý z nás, ktorí toto počúvame a sme otcovia, tak si vieme určite veľmi dobre predstaviť, že čo to slovo znamená. Vieme, že aký by ten otec mal byť, alebo že aké požiadavky sú na neho kladené. A tak by sme s určitosťou mohli povedať, že otec je hlava rodiny, ochranca rodiny, má byť spravodlivý, pevný v slove – teda, že raz nepovie tak a potom o minútu inak. A samozrejme, že by ešte mal mať aj mnoho iných dobrých vlastností. Už tu môžeme vidieť, že tie nároky alebo očakávania od osoby nášho hriešneho pozemského otca sú dosť veľké. No a čo už potom všetko očakávame od toho nebeského? Tak ten už musí byť iný "kápo" keďže vieme, že na svete je nás niekoľko miliárd, nepočítajúc zomretých a ešte nenarodených. Aby sme teda my, pozemské deti žijúce v Argentíne, Madagaskare či Fínsku, teda kdekoľvek na svete vedeli rozpoznať, že toto je ten náš pravý nebeský Otec v ktorom máme útočisko, tak tu sa už od Neho vyžaduje celosvetové zjavenie Jeho existencie a to tak, že nám už bude úplne jasné, že toto je On a nie niekto iný. Na základe tohto predpokladu môžem teda s istotou povedať nasledovné. Boh, ktorý nám - svojim deťom na globálnej úrovni nedáva nejakú hlbšiu indíciu o svojej existencii (čo tým myslím bude vysvetlené neskôr), proste pre mňa, ako človeka neexistuje. Áno – áno je tu zem, všetko čo ju napĺňa a aj vesmír s hviezdami. To sú však len viditeľné ukážky nejakej vyššej existencie či moci cez ktorú sa však On sám hlbšie poznať nedá. Ako duchovní "grínhorni" nevieme z toho usúdiť, že či to všetko stvoril Alláh, Jahve, Krišna, Šiva, Budha, Kukulkán, vesmírni lidé alebo niekto iný. Presne tak, ako nejaký textilný výrobok. Napríklad tričko. Kým si neprečítame štítok s označením Made in Slovakia, tak ostávame vo všeobecne zaužívanej predstave, že to bolo ušité v Číne alebo v Bangladéši. Preto je mi jedno, že či niekde v Malajzii žije od roku 1973 500 členná komunita vo svojej dedine skalopevne presvedčená o tom, že ten ich boh, nazvime ho Gugalann, vtelený do modrej drevenej sošky s troma ušami je ten pravý, keď už len za bránami ich dediny o ňom nik nepočul. A čo tí ostatní pozemšťania? Tí už ho nezaujímajú? 500 ľudom sa dá poznať a pred miliardami sa schováva? A z ústrania sa vynoril až teraz? To kde bol počas tisícročí zavretý? Na 49 000 svetelných rokov ďaleko vzdialenej hviezde LBV 1806-20? Zvláštne. Jemu asi na všetkých svojich deťoch nezáleží. Takéhoto nebeského otca by som teda mať nechcel. Týmto príkladom som chcel upriamiť našu pozornosť na to, že či už v dnešných novodobých alebo odvekých malých lokálnych sektách, kde pár ľudí hoc aj krásne mravne žije podľa nejakých morálnych hodnôt s ich rôznymi bôžikmi, pravého a z hriechu zachraňujúceho Boha nikdy nenájdeme (teraz neriešte eventuality typu, že ako a kým budú tí ľudia po smrti súdení a podobne). Tu môžete so mnou aj nesúhlasiť, ale vzhľadom na dobu v ktorej žijeme to moje tvrdenie jednoducho dáva zmysel. O tomto by sa dalo polemizovať pred tisícami rokov, keď všetko také jasné ľuďom ešte asi nebolo, ale dnes už máme množstvo informácií a je len na nás, že ktorej sa - keďže sme inteligentné a slobodné tvory chytíme. Už nemusíme hľadať pravdu Božiu v nejakom mýtickom kmeni niekde v amazonskom pralese, keď ju máme pred očami.
Poďme teda ďalej a to priamo k tým mnohopočetnejším náboženstvám. Ako som už spomínal, pravý Boh musí konať v globálnom meradle, aby o ňom každý vedel a nemôže sa teda skrývať v malej dedine niekde na Baleároch. Keďže rozšírenie nejakého učenia medzi ľudstvom aj v dnešnej dobe trvá istý čas a to aj napriek výdobytkom techniky typu internet, televízia či rádio, ktoré nám to veľmi uľahčujú, tak si myslím, že reálny Boh by nám svoju existenciu nezjavoval až teraz v tejto dobe, keď mnohí už pomreli a nestihli ho tak spoznať, ale že by mala byť zjavená už od počiatku vekov. Preto všetky novodobé zvesti o pravom bohu tak pokladám za výmysel už len z tohto hľadiska a za verné pokladám náboženstvá, ktoré vznikli pred tisícami rokov. Touto poslednou spomenutou vetou to trošku zaváňa chaosom, ale vydržte všetko objasním. Nás ľudí, ktorí sa v podstate rozhodujeme, že ktorému náboženskému bohu budeme veriť, pripodobním ku kozliatkam v rozprávke, kde sa vlk vydáva za ich mamu a aby ich zviedol, tak mení svoj hlas, keď klope na ich dvierka. Diabol totižto so svojim "služobníctvom" tiež konajú v globálnom meradle, kde úspešne zvádzajú nie milióny, ale miliardy ľudí. Jeho zvádzanie je založené na ľudskom hriechu. On bude vždy hovoriť to, čo sa nám páči. Pozná nás a vie, že si vždy vyberáme ľahšiu a nám príjemnejšiu cestu. Preto napríklad mladých, duchovne dospievajúcich chlapcov z Lýbie, teraz to trošku nadnesiem, bude všemožnými spôsobmi nabádať k tomu, aby sa nad tým islamským Alláhom, ktorý svojim verným ponúka nekonečný posmrtný sex so sedemdesiatimi dvomi pannami tak troška viacej zamysleli, ako nad tým nudným kresťanským, ktorého budú musieť po smrti "ovievať" trstinou a naveky mu spievať "chorály". Ja viem, že je to ťažké, keď všetci naokolo v neho veria, ale skutočný biblický Boh pôsobí individuálne a láme všetky náboženské, či iné "okovy". Zase pripomínam, že tu neriešme všetky eventuality typu, veď ich zabijú či vyženú z rodín... Pán Boh nám totižto vždy cestu ukáže, keď v Neho uveríme. Však aj tu v kresťanských krajinách sa nájdu napríklad vyznávači Islamu a nevraždíme ich. Skôr je to naopak... Pri našom rozhodovaní sa, že ktorým veľkým náboženstvom sa necháme v živote ovplyvniť už teda ide do "tuhého". Na svete existujú štyri veľké a staré náboženstvá s prvkami globálneho rozšírenia. Kresťanstvo, Islam, Hinduizmus, Budhizmus no a v neposlednom rade k nim môžeme podľa mňa zahrnúť aj ateizmus. Ten má tiež veľa prívržencov, ktorí veria tomu, že Boh neexistuje. Teda v podstate sú to tiež veriaci ľudia v boha menom "nikto". No a tak sa pomaly, postupne dostávame k otázke, že ktoré z nich je to pravé.
Nastal teda čas niečo spomenúť o tých vyššie spomenutých indíciách a o tom, že čo si pod nimi predstavujem. Keďže som kresťan, tak uvediem kresťanské, lebo popravde neviem, že aké rozumné a viditeľné indície dáva ľudom vo svete vskutku zvláštny hinduizmus. Ako som už náznakom niekde hore spomenul, tak z prírody a vesmíru môžeme síce vidieť neskutočnú veľkosť stvoriteľa, teda nejakú rukolapnú informáciu o Jeho existencii, ale nič viacej osobného o ňom samotnom sa z toho nedozvedáme. Prečo nás stvoril, aký je, čo bude keď zomrieme a tak ďalej. No a práve to napráva najväčšia kresťanská indícia v podobe Biblie. Prostredníctvom nej nadviažeme so svojim nebeským Otcom vlastne prvý bližší kontakt. Cez ňu nám povie niečo o sebe a my, ak tomu skutočne aj uveríme, tak po čase prostredníctvom Ducha Svätého s ním nadviažeme už druhé, celkom osobné "prepojenie". Ona sama je zdrojom veľkého množstva argumentov potvrdzujúcich to, že biblický Boh je fakt tým pravým bohom. Medzi tie také logické a ľudsky dobre pochopiteľné argumenty patria, ako som už spomínal aj v decembrovom článku, množstvo jazykov ktorými hovoríme, nadradený kresťanský letopočet, dĺžka týždňa a mnohé iné. Vizuálne nám kresťanstvo pripomínajú aj po celom svete sa nachádzajúce kostoly s krížom, teda symbolom, že akou smrťou umrel náš Pán za naše hriechy. Samozrejme, že sa toho tu dá ešte veľmi veľa popísať, ale myslím si, že už asi viete, že akým smerom vám chcem naznačiť, aby ste sa s pomocou Božou dívali.
Teraz poviem niečo o šírení viery a možnom vzniku týchto spomínaných náboženstiev. Z Biblie poznáme príbeh o potope. Ak si pozriete nejakú grafickú mapu rozšírenia vierovyznaní tak zistíte, že všetko to gro najväčších náboženstiev sa ako keby nachádza a rozrástlo práve z oblasti blízkeho východu a Ázie. Táto ich východisková poloha mimochodom dáva tomu príbehu o Nóachovej arche, ktorá pristála na Ararate, akýsi telesný punc pravdivosti. Proste ľudia sa po pristátí na súši rozliezli po blízkom okolí a sprvoti možno že aj slúžili tomu pravému Bohu, ako praotec Nóach, ale po čase naň zabudli. No a z toho chaosu postupne vznikli všetky tie dnešné náboženstvá, ktoré majú však určité prvky sťaby podobné. Ak si všimneme, tak takmer každé z nich má jedného ústredného boha. V každom z nich ide nejako principiálne o dobro a o zlepšovanie ľudskej osobnosti či duchovno, ale všetky už dávno minuli tú pravú podstatu, vďaka ktorej bol náš praotec Nóach pred ničivými následkami potopy zachránený. Preto sa Pán Boh neskôr zjavil Abrahámovi a všetko cez neho znova "reštartol". Proste bola to presne taká istá situácia, aká nastala neskôr s tým zlatým teľaťom, ktoré si izraeliti odliali, ako náhradu za pravého Boha, keď Mojžiš neschádzal z hory Sinaj. I riekol Hospodin Mojžišovi: Choď, zostúp, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta, sa zvrhol. Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im prikázal; urobili si uliate teľa, klaňali sa mu, obetovali mu a hovorili: Izrael, toto sú tvoji bohovia, ktorí ťa vyviedli z Egypta. (2 Mojžišova 32, 7-8) Aj keď nebol Mojžiš s Bohom na hore Sinaj dlho, tak aj tak za takú krátku dobu ľud dole zmalomyseľnel a preto si odlial zlaté teľa. No a po potope zrejme nastalo niečo podobné, akurát s tým rozdielom, že jednotlivé kmene vtedy takého Mojžiša, ktorý by ich zavrátil späť na Božiu cestu ešte nemali. Čo sa týka šírenia kresťanstva, tak Ježiš povedal. Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta [Amen]. (Ev. Matúša 28, 19-20) Učeníci teda šli a prostredníctvom misie Jeho slová rozšírili po celom svete. Ak by tá, toľkokrát v Biblii zmieňovaná láska nebola v ľuďoch vštepená od pravého biblického Boha a nemala by takú silu, že dokáže pohnúť vnútorným "človekom", tak komu by sa už len chcelo ísť napríklad niekde do "tramtárie" na pokyn niekoho, ktorého som ani len nevidel, učiť sa cudzí jazyk a následne doň prekladať Bibliu? Opustiť svoj domov, známych či pohodlie? V takom enormnom rozsahu to robia len kresťania. Pretože ten ich Boh je ten pravý a s mocou, ktorá vskutku mení ľudské životy. Z toho vyplýva, že toto učenie nie je späté so žiadnym miestom, ako napríklad hinduizmus s Indiou a to aj napriek tomu, že Ježiš bol Žid a teda vychádzalo z Izraela. Jeho učenie o Bohu je dané všetkým, teda aj ne-židom, aby si každý, kto chce, mohol zadarmo z neho "načrieť" a tak sa zachrániť. To je ten zásadný rozdiel v jeho šírení oproti iným náboženstvám. Iné náboženstvá sa šíria prevažne prostredníctvom rozrastania sa populácie. Teda Ind Hinduista, praktizujúci svoju vieru sa presťahuje do Švédska a tam sa rozmnoží. Alebo násilím. Viď Islam. Duch a nevesta hovoria: Príď! Kto počúva, nech povie: Príď! Kto žízni, nech príde! Kto chce, nech si naberie zadarmo vodu života! (Zjavenie 22, 17) A tak teda môžem zodpovedne povedať, že toto staré náboženstvo sa postupom vekov svojimi vierozvestcami, ktorí tomu Slovu uverili a zobrali ho vážne rozšírilo po celom svete, aby čo najviac z nás v Neho uverilo a tak sa zachránilo. Hovorí o láske, všetkých možných cnostiach a náš pohľad upriamuje na dokonalého, verného a milujúceho Boha - Otca, ktorého je hodno nasledovať. Myslím si, že toto čo som teraz pospomínal nám veľmi pomôže v tom, čo chcem ďalej už len na okraj povedať k tým zvyšným trom náboženstvám.
Hinduizmus s neuveriteľným množstvom bôžikov je doménou prevažne miliardovej Indie. Viera tohto náboženstva vychádza z neucelenej znôšky názorov, lebo doteraz nemá ani len ustálené dogmy, ako napríklad Biblia a tak sa neustále vyvíja. Inými slovami povedané, przní sa a mieša všetkým možným, čo koho napadne. Vďaka tomu je ťažké sa z dostupných informácií vyznať a napríklad niečo rozumné a hodnoverné napísať. Podľa hinduizmu je vraj život na zemi trest za hriechy duše. Vyznáva reinkarnáciu, ktorá skončí v podstate až vtedy, keď sa ten človek stane dokonalý. V Biblii sa píše, že len Boh je dokonalý. Tak neviem neviem o čo sa potom tí Hinduisti snažia. Však každý z nás podvedome vie, že nikdy nebude dokonalý a tak isto to určite vedia aj oni. No a ešte dodám, že nikto z vyznávačov reinkarnácie sa len tak samovoľne nezabije a neprenechá to zlepšovanie tomu ďalšiemu telu, do ktorého potom "vletí" tá jeho duša. Proste každému z nás a Hinduistov či Budhistov nevynímajúc na tom svojom pozemskom telíčku záleží a len tak ľahko sa ho nechce vzdať. Každý si to tu proste chce užiť. Napriek množstvu drobných bôžikov, predsa len aj Hinduizmus vyznáva nejakého jedného hlavného neosobného boha Brahmu, ktorý vraj existuje v troch formách. Teda nápadne sa to podobá na našu "trojicu". Usudzujem, že rozoberať ho ďalej už nestojí za reč, lebo pri pohľade na všelijakých farebných panáčikov, bodky na čelách, vyziabnutých šedivých jogínov či mnohých iných nazvem to hrúz človek pochopí, že v tom ten pravý zachraňujúci Boh nemôže byť. Preto, hoc je to staré náboženstvo a malo veľké predpoklady počas stáročí na celosvetové rozšírenie, kvôli svojej zvláštnej podstate nakazilo dá sa povedať len jeden aj keď veľmi početný národ.
Budhizmus je niečo podobné ako hinduizmus, ale bez konkrétneho boha. Takže ten veľmi nestojí za reč. 🙂
No a čo sa týka Islamu. Pred sebou na monitore mám v elektronickej forme, akej inej všakže 🙂 preložený Korán, teda ústrednú knihu moslimského učenia a rozmýšľam, že čo o ňom vlastne napíšem. Schválne som si popozeral, že čo sa v ňom píše na začiatku, na konci a všeličo ešte medzi tým. Poviem tak, že to na mňa pôsobí ako niečo, čo sa hrá na Bibliu. Niečo, čo musel niekto narýchlo napísať, aby mnohých zmiatol a tak vytvoril alternatívu spomenutej Biblii. Už len to, že do slovenčiny bol Korán preložený až v roku 2008 niečo o moci a láske ku svojim deťom, toho moslimského boha Alláha vypovedá. Ak teda niekto v roku 1998 chcel poznať to, čo hovorí prorok Mohamed či Alláh, tak mal jednoducho smolu... Presne, ako som písal vyššie. Priznávam, že toto moje posúdenie Islamu môže pre niekoho pôsobiť len veľmi povrchne, ale ak čítate Bibliu a prosíte Pána Boha o múdrosť do rozlišovania vecí života, tak potom, keď sa pozriete do niečoho takéhoto hneď pochopíte, že to je niečo v čom určite nie je pravda Božia. Nech sa to za ňu akokoľvek vydáva. A keď si k tomu ešte "pripočítate" všetky tie vražedné vyhlásenia moslimských duchovných, tak určite s ľahkosťou zistíte, že kto za tým všetkým stojí. Že či pravý, ľudí milujúci Boh alebo ten, ktorý je a aj bol vrahom ľudí už od počiatku vekov. Teda satan. Vďaka svedomiu, ktoré máme od skutočného Boha dané, tak aj my sami a to či už sme veriaci alebo nie, tiež dokážeme do určitej miery správne rozlíšiť, že či rezanie hláv alebo rôzne atentáty v mene vraj svojho Boha je niečo, čo je prirodzené a správne.
A tak po hlbšom zamyslení môžeme z uvedených indícií usúdiť, že ten pravý Boh bude logicky kresťanský lebo popravde, žiadne z tých spomenutých náboženstiev nás nevedie k večnému životu. Myslím si, že uvedené nám postačuje na také laické zadefinovanie si podstaty jednotlivých náboženstiev. V tomto zamyslení nejdem do hĺbky učenia jednotlivých vierovyznaní, pretože tie ostatné ani sám neovládam, ale sa len všeobecne snažím popísať ich isté hlavné črty, ktoré ich navonok reprezentujú a ktoré sú aj pre nás všetkých dobre viditeľné i pochopiteľné. Iste vás napadne, že aj v tých iných náboženstvách žije mnoho rozumných ľudí ako lekárov, tlmočníkov, raketových vedcov, programátorov a tak prečo veria takým nezmyslom? Veď im musí byť jasné, že nejaký modrý bôžik prikazujúci im povedzme dva krát denne omočiť si kolená v hnusnej stoke zvanej Ganga to tu určite neriadi. Protiotázka. Prečo nemáme pred našim kresťanským Bohom žiadnu bázeň a sme takí vlažní. Prečo sú kostoly stále redšie a redšie, keď poznáme pravdu? Za všetkým hľadajme hriech. Možno to praktizovanie viery v akomkoľvek náboženstve je len mechanický úkon a len málokto z ich členov si to skutočne aj uvedomuje. Ich možno zaujíma len nejaké mystické duchovno a nie žiaden Boh, ktorému by sa nebodaj mali aj podrobiť.
No a tak som sa konečne dostal k tomu, že prečo je dobré byť kresťanom. Aj keď som už popri tomto všetkom vysvetľovaní o tom kresťanskom Bohu celkom dosť priamo i nepriamo povedal, tak sa ešte pokúsim niečo dodať. Čiže kresťanom sa oplatí byť kvôli tomu, že kresťanský Boh je reálny a konajúci. So svojimi vernými robí zmluvy, ktoré On verne dodržiava a to aj pri našom zlyhaní. Tak napríklad urobil zmluvu s Nóachom, že ľudstvo už prostredníctvom potopy nevyhubí a za znak učinil dúhu. Lenže Nóachovo potomstvo, ktoré sa znova rozšírilo po celej planéte sa znova zopsulo a tak začalo znova veriť iným, vskutku falošným božstvám. No a tak sa zase všetko vrátilo do starých koľají, ako pred potopou. Ľudia úplne zabudli na to, že ktorého Boha ich praotec Nóach vzýval. Pán Boh si však, keďže mu na nás záleží znovu našiel verného služobníka Abraháma s ktorým uzavrel novú zmluvu a požehnal ho a to bez ohľadu na to, že ako sa jeho potomstvo bude správať. On vedel, že sme v podstate zlí a iní ani nebudeme. Veď je napísané. Keď Hospodin zacítil príjemnú vôňu, riekol si: Nebudem už pre človeka preklínať zem, lebo jeho zmýšľanie je zlé od mladosti, a nebudem už biť všetko živé, ako som to urobil. (1 Mojžišova 8, 21) Alebo. Vedz teda, že len Hospodin, tvoj Boh, je Bohom; verný Boh, ktorý do tisíceho pokolenia zachováva zmluvu a priazeň tým, čo Ho milujú a Jeho príkazy zachovávajú. (5 Mojžišova 7, 9) Ďalej. Kresťanský Boh je tu pre všetkých. Lebo tak nám prikázal Pán: Položil som Ťa za svetlo pohanom, aby si bol spasením až do končín zeme. (Skutky 13, 47) Alebo niečo zo starej zmluvy na potvrdenie. Výrok Hospodina, Pána, ktorý zhromažďuje rozptýlených Izraela: K jeho zhromaždeným zhromaždím mu ešte ďalších. (Izaiáš 56, 8)
No a poslednú a najhlavnejšiu vec, ktorou by som to aj ukončil je to, že Jeho Syn zomrel za naše hriechy. Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni. (Rímskym 5, 8) Teda Pán Boh nám všetkým dal šancu na záchranu, ak skutočne uveríme v Ježiša so všetkým, čo k tomu patrí. Teda so živou a činnou vierou.