Rozsudzuj múdro!
Rozsudzuj múdro

Pomerne často môžeme z úst neveriacich ľudí na adresu veriacich počuť nasledovné vety. Čo za pokrytci sú to vlastne tí kresťania? Vyjdú z kostola a už nadávajú i ohovárajú. Cirkev je jedna falošná banda! A tak ďalej a tak ďalej. No, nedá sa nič robiť 🙂 , ale tí "kritizovači" majú s tou duchovnou nedokonalosťou tých cirkevníkov do istej miery aj pravdu. Prečo je však tomu tak? No preto, lebo aj veriaci ľudia sú tiež len také isté živé bytosti z mäsa a kostí, ako aj neveriaci. Tiež na nich pôsobia vonkajšie vplyvy, ako aj na neveriacich a preto sa veľa razy stane, že ani oni pod ťarchou tých pokušení, ktoré na nich pôsobia neobstoja. Rozdiel medzi týmito dvoma skupinami ľudí je zhruba len v tom, že tí veriaci by mali vedieť, kde hľadať odpustenie, povzbudenie i správne smerovanie a rovnako by sa s pomocou Božou mali snažiť tie ich pokušenia aj lepšie zvládať. Ak však ani po dlhšej dobe nevieme tých veriacich v tom "dave" ľudí, ktorých denno-denne stretáme poriadne odlíšiť, tak to znamená, že asi v tom ich živote viery niečo robia zle. Alebo, že v tom ich kostole sú "slabí" učitelia, ktorí tých svojich farníkov, tie svoje ovečky nevedia tieto veci viery poriadne "naučiť". 🙂 Avšak takýto "posudzovači" by si najprv mali uvedomiť ešte jednu dôležitú skutočnosť, ktorú veľmi dobre vystihuje nasledujúci verš. Ten vlastne predstavuje aj prvý z dvoch pohľadov na ktoré chcem teraz upriamiť našu pozornosť.

Prišiel totiž Ján, ani nejedol, ani nepil, a hovoria: Démonom je posadnutý! Prišiel Syn človeka, jedol a pil, a hovoria: Ajhľa, človek žráč a pijan vína, priateľ colníkov a hriešnikov. I ospravedlnená je múdrosť svojimi skutkami. (Ev. Matúša 11, 18-19)

Prvým spomenutým človekom je Ján Krstiteľ, ktorý chodil po Judskej púšti a hlásal, aby sa ľudia kajali z ich hriechov. Jeho duchovné posolstvo nejdem teraz rozoberať, pretože je to nepotrebné, ale radšej zdôrazním nasledovné. Ján bol splodený telesným spojením dvoch ľudí a teda bol skutočným človekom, tak ako aj my. V podstate sa stravoval len jednoduchým jedlom, ktoré mu ponúkala vyprahnutá Judská púšť. V Biblii sa spomína, že to bol len poľný med a kobylky. Podľa nej tak isto nepil ani žiadny opojný nápoj. No a tak zrejme kvôli tomuto spôsobu života, alebo možno kvôli abstinencii 🙂 bol pre mnohých zúčastnených nejakým podivínom, kvôli čomu dostal aj ten jeho prívlastok - démonom posadnutý. 

Druhým spomenutým človekom v uvedenom verši je Ježiš - Syn Boží. Teda ženou síce porodený, ale Duchom Božím počatý. Žil medzi ľuďmi. Jedol normálne to čo oni a pil normálne to čo oni. Nemyslím si však, že sa obžieral a opíjal. To, čo povedali je jednoducho príklad toho nášho typicky ľudského nerozumného zovšeobecnenia. Napríklad. Ja sám som absolútny abstinent. No z domu si do roboty nosím prefiltrovanú vodu v sklenenej fľaši od Cinzana, keďže si ju nechcem dávať do umelej. Kolegovia to samozrejme vedia, ale aj tak veľmi radi povedia, keď tú fľašku vody na stole uvidia - ty si iný "alkoholíííík". 🙂 A presne takýmto spôsobom určite aj Ježiš dostal prívlastok, žráč a pijan vína. Povedzme, že si raz dal za pohár vína v nejakej spoločnosti colníkov a už v očiach tých "spravodlivých", ktorí sedeli obďaleč zostal navždy pijanom.

No a tak na základe uvedeného môžem skonštatovať, že je veľmi veľká pravda napísaná v tej poslednej vete o múdrosti. Proste. Aj keby sa čo i len jeden človek našiel dokonalý, tak aj tak bude pre tých nedokonalých tiež nedokonalý. Oni jednoducho skrze tú svoju nedokonalosť, nemôžu uvidieť tú jeho dokonalosť. Aj napriek tomu, že podľa Slova sa Ježiš nehádal, nekričal, neupozorňoval na seba, nalomenú trstinu nedolomil a tlejúci knôt neuhasil, ale snažil sa dopomôcť spravodlivosti k víťazstvu (Ev. Matúša 12, 20), tak aj tak na Neho šomrali a nadávali. Ľudia jednoducho mali oči, ktorými nevideli, mali uši, ktorými nepočuli (Ev. Matúša 13, 15), mali rozum, ktorým však nevedeli tie vnemy rozlišovať a preto Ho nakoniec umučili i ukrižovali ako zločinca. Kvôli tejto skutočnosti, teda tejto ľudskej nedokonalosti sa preto žiadnemu dokonalému prejavu spravodlivosti v tomto svete nemôže dostať zadosťučinenia. Skrátka, ľudia vždy veci vidia len do takej hĺbky, ako im to dovoľuje ich poznanie. V našom prípade to znamená, že aj keby boli kresťania, ktorí z tých kostolov vychádzajú priam dokonalí, tak aj tak by vždy boli len tŕňom v oku tým neveriacim, pretože tí by tú ich dokonalosť jednoducho neboli schopní rozpoznať. No, ale ešteže vďaka Bohu to tu nie je o pominuteľných a nespravodlivých ľuďoch, ale o spravodlivom Bohu.

Druhý aspekt. V Biblii sa píše, že máme hľadieť na Ježiša, pôvodcu a dokonávateľa našej viery. (Židom 12, 2) Na to, ako On žil, čo robil, čo rozprával a nie na ľudí. Čiže toto je ďalší kameň úrazu toho všeobecne pomýleného názoru, že veriaci musia byť vždy dokonalí a neomylní. Totižto všetci ľudia, ktorí majú vo svojich nozdrách dych života budú vždy len nedokonalými bytosťami, pri ktorých bude len otázkou času, že kedy zas v niečom zlyhajú. Všetci sme jednoducho hriešnici. A preto je smiešne v hociktorého z nich dúfať, alebo hociktorého z nich mať za svoj vzor. Tí, ktorí v takýchto ľudí dúfajú, ako sú napríklad politici, herci, športovci, alebo už spomenutí cirkevníci a len v takýchto nedokonalých ľuďoch majú svoj vzor, tak poukazujú na skutočnosť, že ako málo múdrosti sa v nich nachádza. Ani z tých našich svetských idolov totižto nikto nie je bez viny a to by si tí neveriaci, ktorí tak radi posudzujú kresťanov mali uvedomiť. Preto je aj v bezbožnom svete veľmi dobre známa nasledujúca veta. Kto je bez viny, nech prvý hodí kameňom. (Ev. Jána 8, 7)

No, ale vrátim sa k cirkvi. To čo predstavuje a stvára dnešná a nie len dnešná cirkev s vierou nemá nič spoločné. Je plná samej človečiny, kde sa farári, biskupi či iní cirkevní hodnostári odkláňajú od Ježiša. Samozrejme, ak vôbec niekedy pri ňom boli... My sa ale máme držať písma - Biblie a hľadieť na Ježiša a nie na nedokonalých ľudí. Vždy si seba samých predstavme na mieste tých, ktorých posudzujeme. Preto sa už odteraz, až tak príliš kriticky nepozerajme na tú nedokonalú "členskú" základňu jednotlivých cirkví, ale hľaďme na dokonalého Ježiša. Nech len On je vskutku tým našim vzorom.

Teda aké ponaučenie pre nás plynie z uvedených dvoch príkladov? Prvé je. Človeče rozsudzuj múdro a nezovšeobecňuj. No a druhé je zas. Človeče nehľadaj chyby v nedokonalých ľuďoch, pretože s ich nachádzaním neskončíš 🙂 , ale hľaď na dokonalého Ježiša! Veď aj ty sám si určite nedokonalý.

Pravá cirkev Kristova je založená na Jeho učení a nie na ľudskom. On je cesta, pravda i život. (Ev. Jána 14, 6) Preto všetko to, čo vidíme naokolo, alebo aj v cirkvi konfrontujme s Bibliou. A tak isto prosme Pána Boha o múdrosť do rozpoznávania týchto duchovných vecí.

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.