Telefonát

Milý brat a milá sestra. Pri hľadaní témy do dnešného úvodníka som si prehliadal Bibliu a na všetko to, čo som v nej našiel si opäť hovorím: "Veď toto už ľudia poznajú..." No a tak počas takej mojej drobulinkej "zúfalosti", kedy so sklonenou hlavou pozerám na klávesnicu počítača, rukou si šúcham čelo a premýšľam, že o čom zas idem písať si vravím: "Bože, veď ja stojím zas pred tým istým problémom, ako aj minule. To s tým hľadaním podnetov zrejme nebude také ľahké ani do budúcna. Tak mi to pomôž prosím Ťa nejak zvládnuť. Že sa ja stále dám do toho zatiahnuť... S tým písaním sme si my kresťania podobní so svetom. Tvorenie kresťanských kníh, brožúrok, článkov, zamyslení, názorov, svedectiev a neviem čoho všetkého možného nemá tiež konca kraja. A ktovie, koľko percent z toho tvorí ten skutočne čistý "úmysel" keď hľa, mňa do toho treba napríklad tlačiť. Sranda. My ako kresťania sme na internete, sme v knihách, sme v brožúrach, len v tej realite života akosi nie sme schopní tou našou skutočnou kresťanskou vierou - tak perfektne v tých knihách opísanou zmeniť to všeobecné povedomie o nás k lepšiemu, alebo niekoho pre tú našu vieru v Teba nadchnúť svojim osobným príkladom. Už chápem, že prečo o tých knihách a tej únave písal aj kráľ Šalamún. Veď ja už som z toho, aj keď nie priamo učenia, ale z hľadania podnetov a písania úplne vyčerpaný. Áno beriem aj apoštolovia písali listy keď sa zakladali zbory, ale to bol počiatok viery v Ježiša. Vtedy ešte ľudia nemali rozšírené Tvoje Slovo a tak písanie bolo asi jediným spôsobom, ako to všetko na tých odľahlých miestach, kde absentoval kazateľ udržať. Dnes však Bibliu už máme, kresťanstvo je všade, množstvo zborov má vlastné web stránky či "yú tub" kanály a tak to písanie o Tebe pre neveriacich, ale aj pre nás veriacich sa zrazu ocitá v úplne inej rovine, ako to bolo pri prvotných kresťanoch. Toto dnešné kresťanstvo sa presúva do takej virtuálnej roviny, kde slová všetko znesú a kde sa z Tvojich slov ich ustavičným opakovaním stávajú pre svet, ale aj pre nás samotných častokrát len frázy. Jednoduchšie je niečo virtuálne povedať či napísať, ako v niečom reálnom obstáť. A ty Bože dobre vieš, že ja radšej skôr niekomu niečo o Tebe osobne poviem, ako to mám takto prácne písať. Ach jaj... Tak mi len v tom všetkom prosím Ťa pomôž a ak sa v niečom mýlim, tak ma uveď do pravdy!"

No a tak po takomto krátkom "vyžalovaní" sa môjmu Bohu som presne podľa verša z Izaiáša, že tí čo očakávajú Hospodina (ako som aj ja očakával, že mi v tej mojej situácii pomôže) dostávajú novú silu a vznášajú sa na krídlach ako orly... zavrel Bibliu, znenazdajky som chytil mobil a prstom som "zaroloval" po kontaktoch a čakal, že kedy a na akom mene sa to rolovanie skončí. Zastalo na človeku z nášho zboru, ktorému som zavolal, následne vysvetlil podstatu môjho telefonátu a on mi na oplátku povedal, že o čom by chcel počuť úvodník, pretože práve to aktuálne zamestnávalo jeho myseľ. A tak cez túto zvláštnu situáciu mi verím tomu, že Duch Svätý dal opäť odpoveď na moju prosbu. Skrátka mi vnukol myšlienku: "Rado, keď už nevieš kam s "konopí", tak si zober mobil, otvor si kontakty, potiahni po nich prstom a toho človeka na ktorom ti to rolovanie zastane sa opýtaj, že o čom by chcel počul úvodník. Cez neho ti odpoviem." A to ma zároveň aj tak vnútorne povzbudilo a dodalo mi silu k písaniu, že Duch Svätý je so mnou a vedie ma. Neviem čo by som robil vtedy, ak by to zastalo na nejakom inom kontakte, ale keďže verím tomu, že sa do toho "obul" samotný Boh, tak pre túto situáciu to na inom kontakte zastať ani nemohlo. Vyriešenie tejto situácie mi prišlo veľmi podobné s tou v ktorej Ježiš povedal Šimonovi: "Hoď do vody udicu a v tej rybe, ktorú chytíš nájdeš peniaz na zaplatenie chrámovej dane." Proste také rýchle Božie vyriešenie danej situácie.

Tento, sťaby úvodník úvodníka 🙂 predstavuje vlastne také drobné svedectvo z môjho osobného života o tom, že ako Pán Boh koná a ako mi pomáha pri mojom zápasení s určitými situáciami a môže byť akým-takým povzbudeným aj pre Teba milý čitateľu, ktorý možno tiež s niečím zápasíš. Pán Boh Ti určite vždy nejakým spôsobom pomôže, ak Ho o toto poprosíš a vždy Ťa uvedie na správnu cestu.

Takže. Téma dnešného úvodníka je: "Ako sa v tomto stresovom období nestresovať, ako ten nepokoj odovzdať Bohu, ako mu dôverovať a nechať sa viesť Duchom Svätým." Celkom jednoduché však 😉 A hlavne, aby to bolo cirka na tých 700 slov, kedy je to ešte z časovej dĺžky pre väčšinu nás kresťanov akceptovateľné... No a tie som už v tejto chvíli zjavne aj prekročil. 🙂 Preto nemám rád, keď mám takéto duchovné zamyslenie nazvať úvodník, lebo podstata toho čo píšem jednoducho požiadavky slova "úvodník" nespĺňa. A preto to budem odteraz nazývať ÚVODNÉ ZAMYSLENIE 😉
Keďže podstata dnešnej témy je na opis trošku obšírnejšia a vystihnutie pojmu "odovzdať" je samo o sebe také abstraktnejšie, tak to všetko možno nebudem môcť do úplných detailov vysvetliť. To ako keby som mal slovami vystihnúť slovo hlad. Ja môžem napísať, že počas hladu mi škvŕka v žalúdku, že mi tečú slinky pri pomyslení na jedlo, ale tú podstatu hladu to predsa len nebude vystihovať. A preto je dôležité, aby ten spôsob odovzdania nášho stresu Bohu skúmal každý jeden z nás po vlastnej línii a nečakal, že nám to niekedy niekto hádam lepšie ozrejmí. Jednoducho to nejde. My sa môžeme naučiť množstvo Biblických veršíkov, my môžeme aj rozumieť tým slovám v nich po významovej stránke, ale ak ich vnútorne my sami na tej najnižšej fundamentálnej úrovni neprijmeme ako za živé slovo nášho života, tak nám to veľmi nepomôže.

Takže. Na základe dlhoročného skúmania Biblického svedectva si dovolím tvrdiť, že aby veriaci človek vedel zaujať ten správny postoj k riešeniu situácií pozemského života (ktoré zahŕňajú nie len radosti, ale aj spomenuté útrapy, stres a starosti a aby ich vedel odovzdať aj Pánu Bohu), tak by si mal vo svojom živote viery uvedomiť niekoľko zásadných vecí, ktoré mu v tom môžu veľmi pomôcť. Teraz opíšem tri také, aj pre mňa osobne veľmi dôležité fundamentálne pravdy v ktorých keď skutočne na 100 percent (nie na 99,99), ale na 100 percent budeme mať jasno na všetkých úrovniach nášho chápania, tak nám veľmi pomôžu nie len pri tom odovzdaní našich starostí Bohu, ale aj celkovo v živote viery.

Takže. Asi tá najzásadnejšia vec v ktorej musíme mať úplne jasno je tá, že v ktorého Boha skutočne veríme. Či v toho Biblického - živého, konajúceho divy a zázraky, alebo v nejakého iného. Napríklad takého, ktorý sa na toho Biblického vskutku veľmi podobá. Takého nám zväčša vytvoria naše predstavy a my potom s takým bohom žijeme bez toho, aby sme s Ním mali osobný vzťah a bez toho, aby sme sa my sami skutočne zaangažovali do Jeho spoznávania skrze Jeho slovo – Bibliu. Takže základom našej viery musí byť v prvom rade štúdium Biblie a modlenie sa za vedenie Duchom Svätým, lebo len skrze tieto dve veci skutočne Pána Boha osobnejšie spoznáme a okúsime Jeho moc v našom živote. Každý prejav Jeho moci bude potom automaticky vzbudzovať našu dôveru k Nemu. Bez týchto dvoch vecí - živého, divy konajúceho Boha nikdy skutočne tu na zemi nespoznáme. (Možno si niekto myslí, že veriť sa dá aj bez čítania Biblie, alebo bez osobného vzťahu s Ním. Ja mu to neberiem, ale ja tak žiť nechcem. A preto si myslím, že lepšie je ísť na istotu, ako len na slepo s vedomím, že tá naša viera aj bez poznania Biblie, aj bez nášho hlbšieho zápalu pre poznanie Pána Boha nám bude postačovať k lepšiemu životu, väčšej múdrosti a v neposlednom rade aj ku spáse. Keďže Biblia nám odhaľuje povahu Božiu a Ježiša ako cestu k Bohu, tak som presvedčený, že štúdium Biblie skutočný kresťan vynechať nemôže.) Ľahko sa totižto môže stať, že v hodine našej smrti budeme "od vrcholu vzdialení ešte 80 metrov..." aj to aj napriek tomu, že sme celý život boli podľa nášho presvedčenia veriaci.

Takže fakt číslo jedna, ktorý treba mať neustále na pamäti a ktorý nám pomôže v odovzdaní našich starostí Bohu je: "Maj jasno v tom, že skutočne veríš v živého Biblického Boha! Lebo len ten je živý a len ten Ťa v živote podrží."

Ďalšia skutočnosť, ktorú by si mal každý veriaci človek dobre uvedomiť je zapísaná v liste Židom: "Bez viery však nie je možné páčiť sa (Bohu). Lebo ten, kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a odplatí (toto slovo predstavuje akúkoľvek Božiu odpoveď) sa tým, ktorí Ho hľadajú." To znamená, že nech už z akéhokoľvek dôvodu pristupujeme k Pánu Bohu, teda z dôvodu vďaky, modlitby, prosby, vyžalovania sa 😉 a podobne, tak musíme veriť, že On skutočne existuje, že nás vypočuje a že NÁM NEJAKO ODPOVIE – to je to hlavné čo si musíme uvedomiť z tohto verša. Podstata spomenutého verša je však trošku komplexnejšia a zahŕňa v sebe aj viac iných nazvem ich "pod-veršov" a preto je tu veľmi dôležité si uvedomiť tiež aj to, že Pán Boh odpláca podľa Jeho vôle. Teda kedy a akým spôsobom nám odplatí závisí od Neho, pretože On najlepšie vie, že kedy nám tá odplata (napríklad v podobe docvaknutia istých vecí) padne najvhodnejšie. Skrátka, ako keby sme niekedy nepočítali s tou Jeho ZVRCHOVANOSŤOU. Spomenutý verš zahŕňa tak isto aj fakt, že Pán Boh je náš nebeský Otec, ktorý nás aj vychováva. A teda všeličo môže na nás aj dopustiť, aj keď nás pri tom dopustení samozrejme nikdy neopustí. Takže tieto fakty je veľmi dobré si hĺbkovo uvedomiť a mať ich stále na pamäti, pretože niekedy si možno myslíme, že Pán Boh nekoná, že nás nevypočúva, že mešká s odpoveďami a podobne. A pritom je to tak, že niekedy Pán Boh koná hneď v reálnom čase a niekedy pre zmenu po niekoľkých rokoch, lebo nás potrebuje v niečom vychovať. Takže Jeho odpoveď je závislá aj od povahy a časovej náročnosti vecí o ktoré Ho žiadame. Ak prosíme napríklad o naše zbudovanie, tak nám musí byť jasné, že to nepríde zo dňa na deň a ani z mesiaca na mesiac, ale v priebehu niekoľkých rokov a aj to za predpokladu, že sa mu poddáme. Aby sme teda tú Jeho zvrchovanosť dokázali prijať, tak sa skutočne musíme naučiť byť TRPEZLIVÝMI, POKORNÝMI, ZDRŽANLIVÝMI a podobne. Musíme skutočne aj tu 100 percentne, nie len 99,99 percentne pochopiť význam mnohých takýchto JEDNODUCHÝCH, K MÚDROSTI NÁS VYUČUJÚCICH SLOVÍČOK, pretože je to bytostne dôležité a ochráni nás to od mnohých sklamaní. Že čo v realite nášho života vlastne znamená byť krotký, čo je to byť pokorný, čo je to byť zdržanlivý, čo je to nereptať, čo je to byť rýchly do počúvania a pomalý do hnevu a tak ďalej. Skrátka do hĺbky musíme pochopiť všetko to, čo nám Pán Boh hovorí skrze Jeho slová.

Takže fakt číslo dva, ktorý treba mať neustále na pamäti a ktorý nám pomôže v odovzdaní našich starostí Bohu je: "Boh dopúšťa, ale neopúšťa a preto trpezlivo očakávaj na odpoveď. On určite odpovie v správnom čase! Nebuď malomyseľný, ak odpoveď neprichádza, ale do špiku kostí sa v realite svojho života zamysli nad slovkom "trpezlivosť". "

Ďalší dôležitý fakt je ten, že Pán Boh má byť skutočne na prvom mieste v našom živote. Má tróniť nad našimi cennosťami ako sú napríklad manželia, manželky, deti, priatelia, sebarealizácia, majetok, postavenie a podobne. Toto je skutočne Biblicky pravdivé slovo, pretože ak povedzme ľpieme na deťoch, našich partneroch či vzťahoch, tak sa stačí pozrieť na otca viery Abraháma. Do staroby čakal na syna a keď ho dostal, keď sa pár rokov s ním potešil a vytvoril si k nemu vzťah, tak mu Pán Boh znenazdajky povedal: "Obetuj mi ho..." Bác! Čo si o tom myslieť? Je Boh vari zlý? Alebo si môžeme sarkasticky povedať: "Tak ten Boh nám skutočne rozumie..." Nie! To čo Pán Boh povedal Abrahámovi nebolo kvôli tomu, že by mal snáď záľubu v smrti Izáka a trýznení Abraháma. On sa len chcel presvedčiť, že či tá Jeho oddanosť a poslušnosť voči Nemu zostala aj potom, ako prišla do jeho života istá cennosť po ktorej on tak túžil. Pán Boh chcel vidieť, že na Ňom a na Jeho slove Abrahámovi ešte stále záleží viac, ako na jeho vlastnom synovi. A takúto istú vec chce Pán Boh aj po nás. Chce aby On bol skutočne 100 percentne, nie 99, 99 percentne na prvom mieste v našich životoch. Teda pred manželmi, manželkami, deťmi, priateľmi, alebo inými "cennosťami", ktoré prídu do našich životov. Pretože ak naša viera bude na takejto oddanosti založená, tak Pán Boh nám všetko pomôže zvládnuť. Pozor! Toto nie je o tom, že sa máme naučiť vykašľať na svojich blízkych a byť k ním ľahostajní a má nám byť úplne jedno či žijú, či sú mŕtvi alebo sú chorí, lebo len Boh má byť ten prvý. Nie! Hovorí to len o tom, že Pán Boh má byť na prvom mieste! A my predsa vieme, že Pán Boh si svojich chráni, ako nám hovorí aj Jeho Slovo.

Takže fakt číslo tri, ktorý treba mať neustále na pamäti a ktorý nám pomôže v odovzdaní našich starostí Bohu je: "Maj Boha na prvom mieste v každej situácii! Aj v tej najťažšej!"

Tak, toto boli také tri základné fakty, ktoré musíme mať v sebe do hĺbky pochopené a vysporiadané, a ktoré musíme mať neustále na pamäti počas celého nášho života viery, aby sme sa Biblicky správne vedeli vysporiadať s každou situáciou, ktorá nás postretne. A ak ich máme takto hĺbkovo vysporiadané, tak sme Pánu Bohu vlastne ten náš život už odovzdali. Všetko to, čo nám Pán Boh skrze Bibliu hovorí nás vyučuje k životnej múdrosti a výsledkom našej viery je naša snaha o maximálnu možnú aplikáciu týchto múdrych Biblických právd do reality našich životov. V tých pravdách je skutočne obsiahnutý návod ako úspešne zvládnuť či odovzdať Bohu na riešenie každú jednu našu životnú situáciu. Snažme sa preto premýšľať nad tým čo čítame a modlime sa za vedenie Duchom Svätým. Lebo len Duch Svätý na základe toho čo sme si v Božom slove prečítali spôsobí v našej mysli to také docvaknutie, ktoré sa nám zachová na tej najnižšej poviem tak, že až "pudovej" úrovni. A toto docvaknutie nás podrží v ťažkých situáciách, lebo nám v správnej chvíli automaticky začne "rezonovať" v popredí našej mysle. Začne nás napríklad trápiť to, že sme stratili veľmi cenné mnohogeneračné náušnice po pra-pra-prababke? Nevadí, lebo už automaticky nám začne v mysli "rezonovať": "Ťuk-ťuk Anka, to s tými slzami v očiach za tými náušnicami hádam nemyslíš vážne, však??? Spomeň si na Jóba, že čo všetko on stratil a zamysli sa nad tou svojou stratou. Je s tou Jóbovou aspoň z diaľky porovnateľná? Áno-áno, ....pššššt ja dobre viem čo chceš povedať, ale znovu sa ťa pýtam: "Je s tou Jóbovou aspoň z diaľky porovnateľná?" A my, ak je Pán Boh pre nás skutočne tou autoritou (viď tretí bod vyššie), tak musíme pokorne vyznať: "Bože môj, máš pravdu" a pomerne rýchlo sa upokojiť. A práve na tomto príklade je najzjavnejšia aj tá dôležitosť poznania Biblie. Z kade má potom Duch Svätý tie múdrosti "vyťahovať" a dávať nám ich na myseľ, keď ich nepoznáme, lebo si ju nečítame? A tak, ak máme teda s niečím problém, tak sa snažme porovnať problémy Biblických postáv s tým našim problémom s tou našou skúškou a konfrontujeme naše správanie s tým ich. Snažme vžiť do životov tých postáv a rozmýšľajme nad tým, že čo všetko museli asi oni vtedy a vtedy prežívať a ako to asi na nich pôsobilo, keďže tiež to boli len ľudia z mäsa a kostí, ako sme aj my. Zamyslime sa nad tým, že či sa im vtedy ľahšie napríklad niečo odriekalo alebo niekomu odpúšťalo ako sa odrieka či odpúšťa nám a podobne. Ak toto budeme robiť, tak Duch Svätý nám dá veľa zásadných vecí v živote pochopiť, skrze ktoré potom ľahšie na Neho uvalíme tie naše trápenia.

Odovzdanie (uvalenie) našich vecí (starostí) Bohu vo svojej najhlbšej podstate predstavuje teda SKUTOČNÝ ŽIVOT S BOHOM, kedy všetko to, čo počas nášho života riešime je v súlade s Božou voľou. Inak povedané - žijeme podľa Jeho vôle, ktorá je zaznamenaná v Jeho Slove - Biblii - v tých Jeho usmerneniach tam zapísaných a v tých Jeho príkladoch tam uvedených. A keď takto skutočne žijeme s Pánom Bohom, teda keď všetky situácie, ktoré nás v živote postretnú a všetky myšlienky, ktoré nás v živote napadnú mu podrobujeme v poslušnosť, tak to Jeho Slovo, ktoré má moc lebo je živé a mocné, pretože sám Pán Boh tvorí to Slovo (ako hovorí Ján) nám pomáha a vedie nás skrze Ducha Svätého. No a my tú Jeho pomoc v našom živote potom aj vidíme, vieme ju od-vnímať v každej dielčej situácii a preto v nás automaticky rastie aj naša dôvera v Neho. Vieme, že sa na Neho môžeme spoľahnúť, že nás neopustí, ako napríklad spomenutého Jóba či vdovu zo Sarepty a tak ďalej. No a keď rastie takáto naša dôvera v Pána Boha skrze tú našu skutočnú znalosť Božieho Slova a skrze prácu Ducha Svätého v našich životoch, tak ten zásadný "globálny" strach z rôznych životných situácií sa postupne z nášho života vytráca, ba až mizne. Tá dôvera v Pána Boha Ho z nášho života jednoducho vytesňuje. Pre veriaceho človeka práve takýto priebeh jeho viery je znakom toho, že odovzdáva a uvaľuje svoj život na Boha. Taký človek vie v koho uveril a kam po skončení svojho pozemského života pôjde skrze Božie zasľúbenia.

Avšak na druhej strane, keďže ešte stále prebývame v hriešnom ľudskom tele a náš Duch zápasí s telom, tak ešte nespočetne veľa krát príde do nášho života aj taký ten "bežný" telesný strach vyvolaný rôznymi náhlymi životnými okolnosťami. My ľudia sme závislí povedzme na našich telíčkach a hmotnom zabezpečení. A tak najčastejšie strachy sa týkajú práve jednej z týchto dvoch oblastí nášho života. A to je jeden nepopierateľný fakt. A rozumiem tomu veľmi dobre aj ja, pretože aj mňa pod vidinou toho čo sa napríklad v dnešnej dobe deje napadnú všelijaké myšlienky z ktorých tiež pocítim strach. Napríklad z toho, že mi pichnú nejakú nevyskúšanú vakcínu z ktorej sa časom "zložím". A tento strach pocítim aj napriek tomu, že verím Bohu a mám celkom jasno v mnou hore uvedených bodoch. Ani ja nechcem umrieť... Takýto typ strachu si myslím, že tu bude vždy a takýto strach mali aj starozákonní ľudia, ktorí s Bohom už čo to prežili. Aj Eliáš ho napríklad mal. Pri takomto strachu je len dôležité si uvedomiť, že sme zas len pútnici na zemi, že skutočne nič tu nevlastníme a že všetko je aj tak len márnosť. Toto je proste fakt a treba sa s tým vnútorne uzmieriť. (Samozrejme všetko spomenuté platí aj na mňa a preto si aj ja samotný do špiku kosti tiež uvedomujem, že o toto čo tu píšem sa tiež aj ja musím všemožne snažiť, lebo inak budem len "frázovitým" kresťanom. Kresťanom, ktorý tie Božie pravdy síce pozná, ktorý tie Božie pravdy ustavične opakuje, ktorý na tie na Božie pravdy ustavične poukazuje, ale sám im nerozumie pretože v živote sa ohýna pod vetrom a nestojí pevne ako košatý strom za ktorým môžu tí, ktorí ho (teda mňa) poznajú zjavne cítiť závetrie.) Alebo, že vždy bude nad nami niekto väčší, kto nám bude rozkazovať a nad ním bude zas ešte niekto väčší od neho a nad tým najväčším bude aj tak náš Boh, v ktorého veríme. My si proste ten fakt, že sme odlúčení od Pána Boha a že žijeme tu v hriešnom svete musíme jednoducho "vypapať". A preto počítať s tým, že nás vždy niečo zlé obíde je fakt scestné. V Biblii sa píše, že kresťania budú trpieť, že budú prenasledovaní, že budú mordovaní a tak ďalej (ako už aj sú) a preto je naivné si myslieť, že Boh ochráni naše telá a našu možno doterajšiu životnú pohodu v každej jednej situácii. V mnohých áno, nie však v každej. Avšak z Božieho Slova aj vieme, že sa máme radovať ak trpíme pre meno Ježiš! Boh je duch a chráni naše duše, ale negatívny dopad hynúceho sveta na nás hriešnikov a naše telá, ktorí v ňom žijeme tu proste musí byť. A túto skutočnosť si musí uvedomiť každý z nás. A tak aj v takej tej náhlej "skratovo-strachovej" situácii sa snažme vyznať: "Bože, tak ja Ti to dávam do rúk, lebo viem, že sa o mňa nejakým činom postaráš. Len mi prispor viery a dodaj vnútornej sily na to, aby som si uvedomil, že ani súženie, ani hlad, ani choroba a ani nič iné ma z Tvojej ruky nemôže vytrhnúť. Daj, aby som v tom poznaní, ktoré som doteraz o Tebe zbieral a reálne sa o ňom aj presviedčal teraz, pod ťarchou tejto danej zložitej situácie nezmalomyseľnel."

Tak isto vo svojej túžbe kráčať za Pánom Bohom niekedy možno prehliadame aj fakt, že sa snažíme prílišne bojovať s vecami, ktoré sa z nášho života jednoducho vylúčiť nedajú a potom sa iba motkáme v kruhu seba-obviňovania, že akí sme totálne nedokonalí kresťania a pritom to vôbec tak nemusí byť. My pokojne môžeme byť len "nedokonalí" kresťania a nie "totálne nedokonalí" kresťania 😉 Lebo ak si tvrdo budeme stáť za tým, že my nikdy nemôžeme mať napríklad strach, pretože sa píše: "Keď Boh za nás, tak kto proti nám?", tak sa neskutočne vnútorne dopletieme. Budeme sa zbytočne trýzniť tým, že sa bojíme, že ten strach nie a nie odovzdať Pánu Bohu a pritom by sme sa už báť nemali, keďže všemocný Boh nám predsa "kryje chrbát". Čiže namiesto boja so strachom, že čo máme robiť aby neprišiel - akú "gigantickú" vieru musíme mať sa skôr sústreďme napríklad na to, že akým spôsobom čo najskôr znížime tú jeho "paralyzáciu" našej osoby, ktorú nám tak častokrát spôsobuje. A preto sa musíme modliť, nech nás vždy Duch Svätý vedie životom a vo všetkom ukazuje tú všetkého podstatu, aby sme sa čo najviac priblížili ku 100 percentnému poznaniu vyššie uvedených troch faktov.

Čiže ak my skutočne veríme v živého Boha, ak trpezlivo očakávame na jeho odpoveď o ktorej 100 percentne vieme, že príde a 100 percentne sme si vedomí, že to môže aj dlho trvať a 100 percentne sme si vedomí aj toho, že Pán Boh nemá záľubu v našom utrpení, tak potom to už je len o správnom prepojení ostatných Biblických právd s našim životom. A teda, ak máme zrazu menej financií, tak je jasné, že asi musíme zľaviť z našich materiálnych nárokov. Ak vdova zo Sarepty vydržala tri roky jesť so synom počas sucha len veľmi-veľmi striedmo a v podstate to isté jedlo, tak ani my nepotrebujeme jesť pestrú stravu 3x za deň, aj keď možno podľa lekárov by to tak malo byť. Všetko je o tom duchovnom prepojení nášho vnútra s tým čo sa píše v Biblii. Kto tú podstatu viery od-vníma skrze Ducha, tak si vždy nájde spôsob, ako tie pradávne Biblické pravdy aplikovať aj do dnešnej - zdanlivo úplne inej doby so zdanlivo úplne inými parametrami na život. Boh nám dá všetko na prežitie, ide len o to, že či my sa s tým našim novým sociálnym "statusom" zžijeme. Víťazstvo našej viery tkvie práve v tom, že je nami braná vážne. V tom je ten fígeľ. Viete prečo nás takmer nikdy v živote nepotrasie elektrina? No lebo všetky upozornenia ohľadom jej nebezpečnosti berieme vážne. Nepcháme nič do zásuviek, takmer nikdy nepoužívame fén pri pustenej vode atď. A tak by to malo byť aj s Božím slovom. Ak zoberieme vážne to čo je napísané v Biblii a budeme sa všemožne snažiť konať tak v každej našej situácii, tak to slovo v našom živote vykoná to čo vykonať má. Teda nás zbuduje k tomu, aby sme nemali chaos a aby sme vedeli všetko uvaliť na Boha.

Všetko toto čo som pospomínal už všetci veľmi dobre poznáme a nič nové som nepovedal, možno len z inej strany. Ale popravde si povedzme, čo ešte viac chceme počuť?

Včerajší denný verš v mobilnej aplikácii Biblia bol nasledovný: "Ustarostenosť v srdci skľučuje človeka, ale dobré slovo mu spôsobuje radosť." Tak ja len dúfam, že toto dnešné úvodné zamyslenie aspoň z časti splnilo to čo splniť malo a že bolo tým dobrým slovom pre tých, ktorí dúfajú a očakávajú na Hospodina a ktorí chcú tú svoju ustarostenosť uvaliť na Neho, aby ich v ich srdci už viacej neskľučovala. AMEN