Milý čitateľu. Je smiešne a trápne zároveň, ako my ľudia radi Pána Boha obviňujeme z toho, že ako to na tomto svete vyzerá. Že sú tu vojny, hlad, nespravodlivosť a čo ja viem čo všetko ešte. Pritom, ale zabúdame na to, že je to len a len náš problém. Predsa nikdy nemôžeme za naše rozhodnutia, častokrát veľmi chybné viniť niekoho iného! Áno pripúšťam, ak nás mučia, ak nám lámu kosti, ak nás upaľujú, alebo nás režú motorovou pílou, tak naše názory a presvedčenie sa môže "vďaka" bolesti spôsobenej týmto počinom zmeniť a môžeme tak obviniť v snahe zachrániť si holý život aj niekoho nevinného. No lenže to sú vyslovene extrémne a krajné situácie, ktoré len málokto z nás zažije. Avšak pri tých ostatných bežných denno-denných životných rozhodnutiach, ktoré z 99,99 percenta konáme bez akéhokoľvek nátlaku, tak sme to my, kto o všetkých aspektoch svojho života rozhoduje. Zväčša to robíme podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Preto od kvality týchto dvoch spomenutých prvkov závisí, že aké tie rozhodnutia vlastne budú. Skrátka. Ak máme málo životnej múdrosti, alebo to svedomie nemáme úplne "čisté", alebo je ešte nejak inak zdegenerované, tak sa to samozrejme vždy svojim časom prejaví aj na kvalite nášho života i našich vzťahov. Či už vo vnútri rodiny, alebo navonok voči ostatným. A "najlepšie" na tom býva to, že my si naivne častokrát myslíme, že s nami je všetko v najlepšom poriadku a že na chybe sú isto tí druhí, alebo už spomenutý Pán Boh.

No a práve tu sa dostávame ku koreňu všetkých našich problémov a toho všeobecného úpadku. Aby sme sa tu dobre mali a aby sme vedeli veci života a medziľudských vzťahov správne rozpoznať, tak sa musíme pevne držať Božieho Slova! Či sa to niekomu páči alebo nie, či tomu verí alebo nie, tak v Biblii je napísané, že len Ježiš Kristus je cesta pravda i život. (Ev. Jána 14, 6) Teda, ak len po tejto a nie inej ceste budeme kráčať a len tejto pravdy a nie inej sa budeme držať, tak naše životy i vzťahy určite nebudú upadať, ale naopak budú požehnané a celkovo aj spoločnosť bude tým pádom iná. Pán Boh nám cez Jeho Slovo dáva perfektný návod na kvalitný pozemský život! Lenže to je niečo o čo my ľudia vo všeobecnosti vôbec nestojíme. Neveríme v Neho, neveríme Jeho Slovu, proste nechceme ten náš život žiť s Ním a preto si všetko riešime radšej sami, bez Neho. Len so svojimi pomýlenými hodnotami, len so svojim pomýleným smerovaním. Potom sa však nečudujme a nesťažujme sa, ak máme v živote chaos, zlo a nepokoj. Potom obviňujme seba a nie Jeho.

My hriešni ľudia skrátka dobre nevieme, že čo je pre náš život správne a čo už nie a preto mnohé rozhodnutia, ktoré učiníme sú jednoducho zlé. Ak s Pánom Bohom v našich životoch nepočítame, na to Jeho sústavné volanie neodpovedáme, alebo pevne na Jeho Slove, ak sme kresťania nestojíme, tak ako Ho potom môžeme za všeobecný stav spoločnosti, ku ktorému svojou vlažnosťou aj my sami prispievame obviňovať? Veď to je úplný nezmysel! Inak povedané, ak sa nás niekto ustavične snaží pred niečím vystríhať a my si naše oči aj uši pred ním sústavne a ľahkovážne zakrývame, tak ako ho potom za niečo zlé, čo nás v živote postihne môžeme viniť? Však aj my si naše deti pred všeličím vystríhame. No ak nás vyslovene nepočúvajú a nami, ako svojimi rodičmi pohŕdajú, tak potom sa musia na výsledkoch svojej vzdorovitosti poučiť. Nám je samozrejme ľúto, keď vidíme, že ako si škodia, no oni sa pre to vedome rozhodli a preto si aj musia na vlastnej koži okúsiť tie výsledky svojej pochabosti. No a tak isto je aj Pánu Bohu ľúto, keď na Neho kašleme, keď sa tu "dole" bezcieľne potulujeme a svoje životy si ustavične nivočíme. Skúsme si to uvedomiť, fakt na to postačí len štipka sedliackeho rozumu a takýchto príkladov nájdeme v živote neúrekom. A toto sa týka všetkých nás, teda aj kresťanov, ale aj neveriacich. Veď mnohé kresťanské pravdy už poznajú aj neveriaci ľudia.

Pán Boh nám napríklad hovorí: "Nemilujte peniaze, lebo ich milovanie je počiatkom všetkého zla!" A my čo spravíme? Počúvneme Ho? Kdeže! Budeme ich milovať a túžiť po nich aj naďalej, lebo my predsa vieme, že čo je správne. Veď máme svoje životné skúsenosti, kadečo sme dosiahli, alebo sme ešte mladí a preto nás nikto o ničom predsa nebude poučovať... Je jedno, že aké sú naše výhovorky. Pána Boha sme jednoducho zavrhli a preto pokiaľ k Nemu skrze úprimnú vieru v Ježiša Krista neprídeme, tak budeme mať v nich vždy len zmätok. Zmätok, ktorý však sami nebudeme schopní vôbec uvidieť ani rozpoznať. A je jedno, že čo si o tom myslíme! No a keďže sme sa tu na tejto "guličke" v nekonečne veľkom vesmíre poriadne zabývali, tak uvedomiť si tieto vzájomné telesno-duchovné spojitosti predstavuje pre nás vskutku obrovský problém! A kvôli tomu potrebujeme v Neho skutočne uveriť a poddať sa pod tú Jeho moc. A duch Svätý sa už o všetko ostatné postará...