Upratovačka a strážnik

Milý brat/milá sestra. S Božou pomocou by som sa teraz chcel zamyslieť nad jedným podobenstvom, ktoré ma počas posledných dní napadlo a ktoré nám pomôže pochopiť istú duchovnú pravdu. Myslím si, že si už určite počas svojho života bol/a zamestnaný/á v nejakej firme. Možno si robil/a predavača/predavačku, možno čašníka/čašníčku, možno šoféra/šoférku, možno riaditeľa/riaditeľku, alebo niečo úplne iné. Vo svojej podstate je úplne jedno, že čo si počas svojho života robil/a, pretože teraz tu o pozíciu na ktorej si bol/a zaradený/á vôbec nejde. Ide tu o to, že asi nikto z nás počas nášho pracovného života neprešiel všetkými pozíciami firmy v ktorej sme boli zamestnaní. Teda od tej najnižšej po tú najvyššiu. Obrazne povedané od upratovača/upratovačky až po riaditeľa/riaditeľku.

Prečo to hovorím? No hovorím to preto, lebo keby sme ako zamestnanci napríklad prechádzali všetkými firemnými pozíciami, tak by sme lepšie chápali nie len to, že čo tie jednotlivé pozície obnášajú, teda aká práca sa na nich vykonáva a s čím sa tí ľudia na nich pasujú, ale pochopili by sme aj tú ich výslednú hodnotu, ktorú do firmy, ako celku prinášajú. Určite by nám to pomohlo v lepšom pochopení mnohých súvislosti, ktoré nám do bodu tohto poznania boli skryté, alebo by nám to prinajmenšom upravilo mnohé naše predsudky. Možno by sme si uvedomili, že ten náš firemný prínos nie je zas až tak obrovský, ako sme si sprvoti my sami možno mysleli že je (...nemyslite si o sebe viac ako treba (Rímskym 12,3)), alebo že je dokonca ešte menší, ako povedzme prínos nášho kolegu pracujúceho na pozícii, ktorou sme z nevedomosti pohŕdali či nejak inak ju v sebe podvedome znevažovali. A to všetko len kvôli tomu, že sme na danej pozícii nepracovali a tak neprišli k jej úplnému poznaniu.

Napríklad taký riaditeľ, do firmy povedzme dosadený z politických dôvodov, ktorý sa na svoju funkciu vyšplhal po niekoho "chrbte", asi len ťažko do hĺbky pochopí význam práce takého strážnika budovy. Možno jeho predstava o pozícii strážnika je taká, že si ten strážnik len sedí na vrátnici a sleduje ľudí, ktorý popred neho prechádzajú, prípadne že raz za čas skontroluje areál objektu. Ale to, že povedzme dohliada aj na to, že či sa napríklad v budove niekto nezasekol vo výťahu, alebo že vie čo má robiť v prípade krízovej situácie, tak o tom už nemusí mať spomenutý riaditeľ ani šajnu. Možno správny počin strážnika v krízovej situácii spôsobí to, že zachráni firme omnoho viac finančných prostriedkov, aké kedy ten daný riaditeľ svojou šikovnosťou sám do firmy priniesol. Keď povedzme v správnej chvíli vypne uzáver vody, alebo o 3tej ráno uhasí vzniknutý oheň z nevypnutého ohrievača v nejakej kancelárii. Alebo, ak na istý čas budeme donútení upratovať budovu so všetkým čo k tomu patrí a svojimi očami uvidíme to, čo taká upratovačka denno-denne vídava, teda všetky tie smradľavé odpadkové koše či zašpinené záchodové misy od výlučkov ľudí z "vyšších" firemných pozícií, tak len potom pochopíme to, že aká dôležitá je aj jej úloha vo firme. Že čo všetko zahrňuje ten čistý záchod, ktorý denno-denne používame a tú jeho čistotu berieme ako samozrejmosť. Myslím si, že cez uvedené dva príklady nám Duch Svätý celkom dostatočne a aj pochopiteľne odkrýva isté veci života.

Samozrejme tieto dva príklady sú len stroho opísané a určite majú to svoje "ale". Avšak táto téma sa dá veľmi doširoka rozvinúť, vďaka čomu môžeme s Božou pomocou voči istým veciam zaujať ten správny duchovný postoj. Ukáže nám to to, že nemáme nikým a ničím pohŕdať a že v pokore máme napríklad iných pokladať za hodnotnejších než sme my sami (Filipským 2,3). Samozrejme, nemusíme na dané pozície hľadieť len z postu riaditeľa, pretože ani ten strážnik a ani tá upratovačka určite nerozumie všetkým tým ťažkým rozhodnutiam, ktorým musí čeliť zas ten riaditeľ a podobne. No a prečo som toto všetko hovoril? Aký súvis to má s duchovnou oblasťou? No, veľký. 😉

Ak pripodobníme duchovnú oblasť uvedenému firemnému príkladu, tak zistíme, že vlastne aj podstata vecí v duchovnej oblasti funguje na takmer rovnakom princípe. Aj v duchovnej oblasti je neraz vyslovene žiadúce, aby človek prešiel všetkými možnými životnými situáciami. A to presne kvôli tomu istému dôvodu, teda aby tiež dokázal pochopiť nie len to, čo tá daná situácia obnáša a s čím sa tí druhí v nej musia pasovať, ale aby tiež dokázal pochopiť aj podstatu života a jeho vlastnú úlohu i pozíciu v tom všetkom. Aby človek proste nežil len vo svojich vlastných predstavách alebo naivite, že niekomu či niečomu plne rozumie. Ak si niekto užíva života, obrazne povedané ako spomenutý riaditeľ, teda v spoločenskej hierarchii sa nachádza na tej hornej hranici, ktoré nám tento pozemský život môže z finančného, zdravotného či sociálneho pohľadu dať, teda že sa mu v živote dostáva zdravia, finančného zabezpečenia, známych a podobne, tak len ťažko takýto človek porozumie tomu, komu sa niečoho takéhoto nedostáva. Prípadne komu sa nedostáva istej časti z tohto všetkého.

Porozumenie takýmto veciam je myslím si, že pre nás kresťanov veľmi dôležité a bezpochyby to tvorí neoddeliteľnú súčasť premeny človeka na Božieho muža/Božiu ženu. K niečomu takémuto dospel a v niečom takomto bol zbudovaný aj apoštol Pavol keď povedal, že sa vie uskromniť, ale že vie aj v hojnosti žiť, že vie aj sýty byť, ale že vie aj hladovať, že vie hojnosť mať, ale že vie aj núdzu strpieť. Proste, že už je vo všetkom možnom pocvičený (Filipským 4, 12-13). Tým, že veril Pánu Bohu a nasledoval Ho, tak s Ním prežil všetky možné životné situácie, vďaka ktorým mnohé dôležité životné pravdy pochopil. Nebyť takýchto rôznorodých situácií prítomných v jeho živote, tak len ťažko by vyučoval také pravdy, ako vyučoval a ešte k tomu im aj hĺbkovo rozumel. Všetko to, čo tu dole ako veriaci kresťania zažívame nás vedie k múdrosti a cez to všetko sa tá naša viera aj prepaľuje. Samozrejme to všetko sa deje len vtedy, ak prosíme Ducha Svätého o pomoc pre správne od-vnímanie daných poznatkov z tých daných situácií, ktoré práve prežívame. Bez toho to jednoducho nepôjde. Bez nášho úprimného záujmu tú "bariéru" porozumenia neprelomíme, len sa od jej povrchu odrazíme a vyhodí nás to niekam von do neznáma...

Človek skrátka musí zažiť radosť, aby sa vedel radovať s radujúcimi, avšak musí zažiť aj smútok, aby zas vedel pochopiť smútiacich. Musí zažiť stratu zdravia, aby vedel pochopiť chorých, či inak zdravotne trpiacich. Musí zažiť aj finančné "suchoty", aby vedel pochopiť strádajúcich, či od výplaty do výplaty žijúcich. Musí zažiť kus manželského trápenia, aby vedel do hĺbky pochopiť tých, ktorí sa trápia v manželstve. Alebo tak isto musíme zažiť čas bez ľudí, aby sme pochopili hodnotu ich prítomnosti, prípadne musíme zažiť nedostatok potravín v obchode, aby sme pochopili, akú sme mali pred tým ich hojnosť. A takto môžeme pokračovať ešte veľmi dlho, pretože tých oblastí v ktorých potrebujeme niečo pochopiť, aby sme boli duchovne poriadne zbudovaní je skutočne neúrekom.

Samozrejme aj v tejto duchovnej rovine má mnohé spomenuté tiež to svoje "ale", avšak som si istý, že s pomocou Božou rozumieme všetkému spomenutému. A taktiež, ako mnohí z nás neprešli, neprechádzajú a ani neprejdú všetkými pozíciami vo firme, tak ani mnohí z nás tiež nezažijú všetky tie životné situácie na vlastnej koži. A preto ak niečo nezažijeme, tak len o tom na základe Biblického svedectva premýšľajme, tam je mnoho takýchto životných situácií opísaných a buďme dobrými poslucháčmi tých, ktorí niečo také zažívajú, lebo Pán Boh nám aj napriek absencii našich vlastných osobných skúseností, predsa len môže do určitej miery mnohé ozrejmiť zo vzájomného nesenia si bremien a zdieľania sa.

No a ešte posledná vec. Ako kráľ Šalamún hovorí, všetko je márnosť. A tak vskutku, keď človek pozoruje realitu života a číta si Bibliu, tak zistí, že aj keď niečo na vlastnej "koži" zažijeme, tak to ešte vôbec nemusí znamenať to, že aj niečo na základe toho pochopíme. Môžeme zažiť chudobu, ale jedine čo nás bude hnať dopredu bude tá naša túžba sa z nej čo najrýchlejšie dostať a všetko to ostatné, čo by nám ten, pravdepodobne len dočasný stav chudoby pomohol odkryť zostane nepovšimnuté. Môžeme zažiť chorobu, ale naša túžba po uzdravení bude taká veľká, že vôbec nepochopíme, ako sme napríklad závislí na Pánu Bohu. Nepochopíme, že sme len prach a para, a že sú aj takí, ktorí sú na tom ešte horšie, keďže v tej našej hlavičke bude rezonovať len to, že musíme presne dodržiavať liečebnú kúru, že musíme pozitívne myslieť, že musíme dodržiavať stravovacie návyky a kopec tomu podobných vecí. Vecí, ktoré síce liečia naše telo avšak neuzdravujú nášho chorého ducha = naše povrchné vnímanie.

A tak aj napriek tomu, že pozemský život je skutočne len márnosťou, tak aj tak sa tu predsa len musíme naučiť žiť ku sláve Božej. A tak nám v tom Pán Boh pomáhaj a to aj skrze tento článok. AMEN