Zamyslenie nad veršami (1 Petra 3, 3-4, 1 Timoteovi 2, 9-10)

Vaša ozdoba nech nie je vonkajšia: zapletené vlasy, navešané zlato, naobliekané šaty, ale skrytý človek srdca, to jest neporušiteľný a pred Bohom veľmi vzácny duch krotkosti a tichosti. (1 Petra 3, 3-4) Ďalší spolusúvisiaci verš. A podobne, aby sa ženy cudne a zdržanlivo ozdobovali slušným odevom, nie umelým účesom a zlatom, perlami alebo drahocenným rúchom, ale dobrými skutkami, ako sa patrí na ženy, ktoré sa priznávajú k bohabojnosti. (1 Timoteovi 2, 9-10)

Milý čitateľu. Inšpirovaný istou pohnútkou som sa dnes rozhodol, že si niečo pohľadám ohľadom vonkajšej ozdoby žien. No a tak som si otvoril slovo Božie. Trošku som teda hľadal, skúmal a našiel som tieto horeuvedené verše. Len tieto sa mojej témy tak nejak priamejšie dotýkajú. Keďže Pán Boh je duch, tak sa nám samozrejme prioritne snaží poukázať na to, alebo ešte lepšie povedané prioritne sa nás snaží naviesť k tomu, aby sme sa my veriaci ľudia predovšetkým zaujímali najskôr o tie naše vnútorné ozdoby - duchovné, a až potom o tie naše vonkajšie - telesné. Lebo práve tá naša vnútorná ozdoba potom dodá aj tej vonkajšej ten správny "lesk" a budú tak obe vo vzájomnej "súhre". V preklade to znamená to, že tá vnútorná ozdoba ducha, na ktorú nám mimochodom poukazuje aj to naše ústredné slovo nám ukáže, že do akej miery je ešte rozumné sa ozdobovať aj navonok. Preto nás aj vo svojom slove Pán Boh sústavne povzbudzuje ku skúmaniu podstaty vecí, života i ľudí a tej ich vonkajšej fasáde sa venuje len okrajovo. Opačne to tak totižto vôbec nefunguje. No a tak ani tých veršíkov ohľadom vonkajšej ozdoby žien nie je veľa, ale len týchto zopár uvedených. Čiže ako teda môžeme zo spomenutých veršíkov vyčítať, tak ženy by sa vo svojej podstate nemali príliš venovať svojmu vonkajšiemu "imidžu", aký my chlapi na nich tak radi obdivujeme a to napríklad vo forme ich super "oháknutia", ich super mejkapu, ich super frizúry či ich super módnych doplnkov, ale mali by svoju pozornosť sústrediť predovšetkým na zdokonaľovanie tých svojich vnútorných duchovných čisto ženských vlastností na ktoré im poukazuje aj naše spomenuté slovo Božie. Teda na spomenutú krotkosť, tichosť, zdržanlivosť, bohabojnosť a tak ďalej a tak ďalej. To sú tie pravé ozdoby, tie pravé vlastnosti, ktoré si dokážu získať srdce každého rozumného veriaceho muža. A dokonca aj takého, ktorý sa ako je aj napísané tomu slovu sám protiví, čiže v konečnom dôsledku aj neveriaceho. Avšak v dnešnom hriešnom svete, ale zjavne nie len v tom dnešnom, usudzujúc podľa slova napísaného pred dvetisíc rokmi sa my ľudia neustále snažíme prioritne klásť dôraz len na tú našu vonkajšiu "fasádu". Na základe biblického svedectva, ale aj na základe povedzme rôznych archeologických vykopávok môžeme teda pozorovať, že to ženské parádenie vlastne dodnes pretrváva už od dôb minulých a takmer isto aj nás súčasných smrteľníkov ešte "prežije". Ono to naše baženie po vonkajšej kráse, keďže toto sa netýka len žien, ale aj nás mužov je tu už od počiatku vekov a niet nikoho, kto by to dokázal, alebo kto by to vôbec chcel zastaviť, pretože ten vonkajší imidž pre nás ľudí častokrát tak veľmi veľa znamená. On nás, alebo aj čokoľvek iné v podstate svojim spôsobom "predáva" či reprezentuje. Teda spomenutý imidž sa netýka len žien a chlapov, ale povedzme že aj nejakých bežných výrobkov. Veď ten super načačkaný vonkajší obal tie vnútorné produkty neraz aj veľmi nekvalitné, tak dobre predáva. A aj taká krásne natretá fasáda nejakej starej budovy v historickom centre nejakého mesta neraz skrýva pod sebou len splesnené a zvlhnuté vnútro s množstvom neporiadku a pritom navonok je taká pekná... No, ale nechcem veľmi odbočovať od témy. Ak si všimneme, tak dokonca ani jednotlivé formy ozdôb, akými sú zapletené vlasy či rôzne spony, náhrdelníky, retiazky a tak ďalej a tak ďalej, ktoré môžeme aj dnes na ženách obdivovať a ktoré sme tiež našli aj v spomenutých vykopávkach sa časom teda vôbec nemenia. Aj dnes tie isté ozdoby radi nosíme. Možno sú tie dnešné krajšie i detailnejšie zhotovené, ale ich podstata je vcelku nemenná. Vždy sú to len nejaké náhrdelníčky, nejaké náušničky, nejaké náramčeky, nejaké vrkôčiky, nejaké šatôčky, sponôčky či všeličo iné. Čiže forma vonkajšej krásy je nemenná. Toto spomenuté slovo je navyše pre dnešnú dobu veľmi aktuálne ešte aj z dôvodu toho, že sa v nej diabol všemožne snaží rozbiť tú našu klasickú ľudskú rodinu ako takú, ktorá je tvorená mužom a ženou. No a preto spomenuté ženy, ktoré dbajú na svoj zovňajšok viac ako je potrebné, tak vlastne pôsobia na mnohých chlapov veľmi žiadostivo. A oni pokiaľ nie sú pevní vo viere a nemajú nejaké jasné životné smerovanie, alebo nie sú nejak inak zásadoví, tak ľahko môžu ich zvodu podľahnúť. A preto aj kvôli tejto veci by sa mali ženy prioritne sústrediť na sebazdokonaľovanie sa v spomenutých duchovných vlastnostiach a nie sa sústrediť len na zovňajšok či emancipovanosť. Teraz neriešim to, že akí by sme mali byť my muži i keď téma si to tak trošku aj vyžaduje, pretože niečo o nás napíšem ak Pán Boh dá niekedy nabudúce. Ženy by teda nemali túžobne bažiť po rôznych "značkových" kabelôčkach od Calvina Kleina, po šatočkách od Karla Lagerfelda či riasenkách od Maybelline, ale ich prioritou by malo byť hľadanie a nachádzanie bohabojnosti. To sú totižto tie pravé hodnoty po ktorých túži každý rozumne zmýšľajúci veriaci muž, ale aj neveriaci, ktorý ešte dnešnou dobou nie je úplne v týchto veciach zdegenerovaný. Veď ako sa píše. Spanilosť je klam a krása je márnosť; ale žena, ktorá sa bojí Hospodina, zasluhuje si pochvalu. (Príslovia 31, 30) Nakoniec však ešte zdôrazním jednu veľmi dôležitú vec, ktorá nás popri všetkom tom čítaní môže pokojne napadnúť. Pozor! V tomto slove vôbec nejde o to, že by ženy mali chodievať odeté do vrecoviny, smradľavé, neostrihané a teda by vôbec nemali dbať o svoj zovňajšok. Nie! Ani veriaci chlap by nechcel takú ženu, ktorá sa o seba vôbec nestará. To si zas nenahovárajme a ani Pán Boh nám vyslovene nič také neprikazuje. Naše ústredné slovo nám hovorí len o tom, aby tá naša ozdoba nebola len vonkajšia, ale predovšetkým aby bola tá vnútorná, pretože z nej pramení život a skutočná krása. Len bohabojná žena dokáže byť aj navonok príťažlivá a dokonalá vo svojom konaní. Pretože to jej vnútorné duchovné vedenie jej ukáže, že do akej miery je ešte potrebné sa aj navonok maľovať, či nakoľko je potrebné si farbiť vlasy, alebo koľko zlata je vhodné si ešte na ten krk navešať a podobne. Veď každého človeka, ktorý sa nechá Pánom Bohom viesť to Jeho slovo vedie ku správnemu chápaniu života a ono nám v podstate okrem nejakých základných "fundamentálnych" vecí nič nezakazuje, len nám poukazuje na tú správnu mieru v jednotlivých aspektoch ženskej krásy, ak to teda vztiahnem na naše slovo. A navyše ani my samotní nemáme dávať druhým ľuďom podnet na to, aby sa na nás nejakým spôsobom pohoršovali. A preto, keby sme sa povedzme nečesali, čo je tiež v podstate určitá forma vonkajšej ozdoby, tak by to určite na okolitých ľudí nepôsobilo najlepším dojmom.

A tak aj teba milý čitateľu (síce to pôsobí, že myslím tým len človeka mužského pohlavia, ale myslím to v globále a teda zahŕňa to aj ženy) povzbudzujem ku štúdiu Božieho slova, lebo len skrze štúdium a skrze modlenie sa za vnútorné pochopenie čítaného textu sa aj ty sám dopracuješ k tomu správnemu poznaniu toho, že kde sa nachádza tá správna miera tých našich vonkajších telesných ozdôb. Sám Duch Svätý – náš radca ti to vyjaví. Len musíš po tom skutočne aj túžiť a musíš Ho skutočne aj o to prosiť. A On ťa tomu všetkému postupne vyučí. AMEN

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.