Zamyslenie nad veršami

Boh, ktorý stvoril vesmír a všetko, čo je v ňom, pretože je Pánom neba a zeme, nebýva v chrámoch rukami vybudovaných a nedá si slúžiť ľudským rukám, akoby dačo potreboval; veď On sám dáva všetkým život, dýchanie a všetko. (Skutky 17, 24-25) Veľmi pekný verš poukazujúci nám na to, že Pán Boh absolútne nie je na nás závislý a že ani neprebýva v žiadnom kostole, či inom mieste, ktoré sme my ľudia vybudovali. My ľudia by sme Ho tak radi "vlastnili", tak radi "skrotili" a tak radi mu prikazovali, že čo má robiť, ale smola. Ako z veršu vyplýva, vôbec to tak nefunguje. To nie On je na nás závislý, ale to my sme na Ňom totálne závislí. Len je na našu škodu, že si to do doby, kým sa nám napríklad s našim chatrným telíčkom niečo nestane vôbec neuvedomujeme. No potom Ho aj tí najväčší "hrdinovia" prosia o uzdravenie či záchranu. A existuje ešte množstvo ďalších príkladov.

Ale mne život nestojí za reč, len nech [s radosťou] dokonám beh a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša: svedčiť o evanjeliu milosti Božej. (Skutky 20, 24) Tento verš veľmi dobre vystihuje vnútorné rozpoloženie skutočne veriaceho človeka. Takýto človek už proste nerieši veci sveta, alebo svojho života do takej miery, aby im venoval viac pozornosti, ako je potrebné. Proste žije si tu vo svete, platí tu dane (teda dáva to, čo je cisárovo cisárovi, ako sa píše zas v inom verši), ale nič z týchto "telesných" vecí už nejak extra hĺbkovo "nerieši". Inak povedané, ide povedzme s deťmi na krúžok, no vo svojej podstate ho má v "paži" lebo vie, že je to tu o Pánu Bohu. Toto všetko pozemské takýto človek síce vždy robí zodpovedne, ako pre Pána Boha a aj deti vedie k zodpovednosti, len im už poukazuje na to, že predmet toho krúžku nemá byť prvoradý v ich živote. Takýto veriaci človek tak isto chodí aj na plaváreň či na bicykel do hôr, ale ani z týchto činností už nie je až tak unesený, aby z toho nejak "kolaboval" lebo vie, že je to tu o Pánu Bohu a nie o niečom inom. Pozor, takýto človek sa môže tešiť z krásneho výhľadu a super jazdy, pretože tú radosť mu dáva Pán Boh osobne, avšak vie o tej pravej podstate svojho života a preto ho už tieto vonkajšie telesné veci neovplyvňujú natoľko, aby životne zatúžil po ďalších a ďalších takýchto zážitkoch a už ani doma nesedel len po horách lietal... Myslím si, že ma čitateľu chápeš, že ako to myslím. A tak ďalej a tak ďalej. Proste jeho vlastný život a prežívanie vecí v ňom mu už nestojí vôbec za reč a ani nevie, že čo by o ňom mal tým druhým vlastne povedať, pretože jeho myseľ je sústredená na to hľadanie, ale zároveň aj zvestovanie Božieho kráľovstva a to ho ustavične denno-denne zamestnáva. Na druhej strane je však životom vyrovnaný a môže robiť všetky veci ktoré chce, lebo pozná tú správnu mieru svojej angažovanosti do nich. Pozná podstatu života. Vie, že všetko je dovolené, ale nie všetko prospešné a nie všetko ho buduje. A preto je v živote šťastný a vie si tie veci aj skutočne užiť. Aj ja si napríklad užívam výhľad na krajinu z vysokého kopca, lebo viem že to všetko stvoril Pán Boh, no už ma tá podstata kopca sama o sebe, alebo ako to napísať nenapĺňa tak, ako ma možno napĺňala niekedy dávno pred tým. Proste telom som síce dole tu na zemi a páči sa mi to Božie stvorenie naokolo, ale duchom som už úplne "inde". Hore, pri Bohu. A to som pritom len obyčajný veriaci človek.

A tak teda aj ja teba milý čitateľu povzbudzujem k tomu, aby si aj ty tak hľadal to kráľovstvo Božie, že keď to Pán Boh uvidí, tak ti dá do srdiečka takú tú Jeho istotu a taký ten Jeho pokoj, že ty už potom tiež nebudeš v podstate vedieť, že čo by ešte v Tvojom živote stálo za reč, pretože všetko to o čo sa ty už budeš ustavične len snažiť bude už len o svedčení o evanjeliu milosti Božej a o hľadaní kráľovstva Božieho... AMEN

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.