Zamyslenie nad veršom

Lebo: Pánova je zem aj to, čo ju napĺňa. (1 Korintským 10, 26)

A my tak radi vravíme: "Moje, naša, ich, jeho či váš…" Môj dom, naša krajina, ruská vodka, jeho biznis, tvoje úspory, jej zdravie, ich názor, americká demokracia, vaša pravda, Husákove deti, moje presvedčenie, jej pes, obecná záhrada, susedovo auto, ministrov rezort, Adamova škola, líščí revír… A pritom je to všetko Božie, lebo sa to nachádza na Bohom stvorenej zemi. 🙂 Vlasy na hlave sú dokonca aj v praktickej rovine naše, veď na cudzej hlave nerastú, ale aj tak ich farbu predsa len neovplyvníme. Ani nad nimi nemáme skutočnú kontrolu. Ich prirodzený rast spôsobí, že aj ten náš trápny pokus so zmenou farby pomocou rôznych prípravkov vyjde navnivoč.

Tu "dole" veci len relatívne kontrolujeme a len relatívne vlastníme, avšak túto skutočnosť si len málokto z nás v skutku uvedomuje. Napríklad našu krajinu postupne a nenápadne preberajú iní a môj dom je mojím len dovtedy, dokiaľ platím dane a poplatky. Aj napriek všemožnému úsiliu zdravie tiež časom pominie a ku zmene nášho presvedčenia postačí doslova pár EUR, alebo strelná zbraň pri našich spánkoch. No a naše dôchodkové úspory zväčša tiež spravuje niekto iný...

Takto môžem ešte veľmi dlho pokračovať a pritom všetkému, čo som zatiaľ spomenul je nadradená "jednotka", teda to, čo nás ovplyvňuje stále len človek. Teda už tu pri ľuďoch môžeme vidieť, že ako to slovo – moje stráca na význame a je len relatívne. A nad tým všetkým ešte bdie samotný Pán Boh, ktorý na každé naše kroky dozerá. (Príslovia 5, 21) A pritom možno rozmýšľa: "No čo, idem už dole, ako som im zasľúbil a či im ponechám ešte trošku času? A, ešte chvíľu vydržím. Tuto hľa, Petrovi sa darí dobre o mne svedčiť. Škoda by bola toho Adama, ktorý sa za sedem rokov ich pozemského času na základe jeho slov ku mne obráti…"

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.