Zamyslenie nad veršom (1 Korintským 9, 19-23)

Lebo hoci aj slobodný od všetkých, dal som sa do služby všetkým, aby som čím viacerých získal. Židom som bol Žid, aby som Židov získal; tým, čo sú pod zákonom, (bol som aj ja) akoby pod zákonom, hoci nie som pod zákonom, aby som získal tých, čo sú pod zákonom; tým, čo sú bez zákona, (bol som) akoby bez zákona, hoci nie som bez zákona Božieho, keďže som pod zákonom Kristovým, aby som získal tých, čo sú bez zákona; slabým bol som slabý, aby som slabých získal; všetkým bol som všetko, aby som aspoň niektorých priviedol ku spaseniu. A to všetko robím pre evanjelium, aby som bol jeho spoluúčastníkom. (1 Korintským 9, 19-23)

Milý čitateľu. Ak to zjednoduším, tak v tomto bloku textu nám apoštol Pavol hovorí o tom, že ak on chcel niekoho k Pánovi Ježišovi priviesť, tak sa mu musel do určitej miery v niektorých veciach aj prispôsobiť. Ak by som vyššie uvedený text chcel povedať nejakým ľudským porekadlom, tak by som ho povedal asi nasledovne: "Kto chce s vlkmi žiť, musí s vlkmi vyť." Myslím si, že toto úslovie ten Pavlov text veľmi dobre vystihuje a tak som si úplne istý, že mu dobre rozumieš. A tak isto si myslím, že to Pavlovo počínanie je pre danú situáciu a jeho cieľ aj dosť rozumné a logické. Proste, získať nových ľudí pre kráľovstvo Božie je fakt veľmi ťažká vec. Ľudia majú totižto na tieto duchovné veci vlastné názory, ktoré im v ich mysliach postupne utvrdzuje ich bezbožný život. Majú pevne zaužívané "vzorce" svojho správania i životného fungovania, ktoré oni nemienia meniť. Spomenuté uvažovanie je však príznačnejšie možno pre tých starších jedincov. Tí mladší sú zas naopak "ponorení" v úplne iných veciach. Tí majú svojich kamarátov, svoje záujmy, svoje predstavy, že čo by ešte chceli v živote vidieť či vyskúšať. No a tak teda, ak sa milý čitateľu zamyslíš, tak k takýmto dvom skupinám ľudí už nestačí len prísť a povedať im niečo nasledovné: "Pán Boh ťa človeče miluje. Poď a kráčaj za ním. Kašli na svoj doterajší spôsob života, na svoje sny či "overené" životné pravdy, pretože to všetko je bez Boha úplne "mimózne". Kašli na to, že si chceš užívať život, robiť si veci podľa seba a vidieť to či ono. Pán Boh ti musí byť prednejší!" Na takýchto ľudí sa už proste musí ísť nejak inak, pretože sa priznám, že si neviem dosť dobre predstaviť, aby niekto z nich na takéto naše volanie správne zareagoval. Teda, že by si tú pravdu, ktorú mu mi hovoríme hneď v tej minúte aj uvedomil a že by hneď začal aj kráčať po Božej ceste. Asi by sa najskôr po takýchto rečiach voči tomu úplne zatvrdil a už by s tým nikdy nič nechcel mať spoločné. Mnohí ľudia zo "sveta" sa proste dajú pre Božie kráľovstvo získať len skrze našu veľkú trpezlivosť a múdrosť, ktorú nám dáva Duch Svätý. A preto, aby tá ich reakcia mohla byť na to Božie volanie pozitívna, tak je veľmi dôležité s nimi nadviazať hlbšie priateľstvo. Inak povedané získať si ich dôveru, aby tí dotyční pocítili vnútorné utvrdenie, že ten, kto im to vraví je skutočne rozvážny človek, ktorý vie o čom hovorí a že aj na jeho skutkoch vidno tú moc Božiu v ktorú verí. Teda je dobré sa im do určitej miery, avšak podotýkam správnej miery prispôsobiť, čo v realite života znamená zhruba to, že na určitý čas budeme vykonávať takú istú činnosť, ako aj oni. Alebo sa načas "prispôsobíme" tomu ich zmýšľaniu. Teda ak je niekto, koho chceme pre to Božie kráľovstvo "získať" povedzme zarytý cyklista, ktorý využíva každý voľnejší víkend na to, aby na ňom sedel a niekde išiel, tak potom aj my musíme po ňom - bicykli siahnuť a ísť tam s ním. Aby proste videl, že my veriaci sme normálni ľudia a nie nejakí "svätci" z inej planéty, ktorí nič iné nerobia, len v kostole sedia a modlia sa. Proste takýmto ľuďom sa musíme skrze tie, pre nich konkrétne špecifické činnosti do určitej miery aj prispôsobiť. Je to síce len veľmi stroho napísané, ale myslím si, že toto slovo má dosť veľký potenciál na hlbšie zamyslenie. Ak proste chceme niekoho získať pre Božie kráľovstvo, tak je potrebné, aby sme sa dotyčnému skutočne venovali. Lebo len tak v nás získa dôveru. Pán Boh nás totižto vždy s tým niekým nejako "spojí" a potom je už len na nás, aby sme správne zareagovali a správne to viedli. Čiže, aby sme toho nášho cyklistu získali, tak s ním musíme chodievať na bicykel. No a keď tak budeme s ním chodievať, tak potom mu postupne môžeme aj o tých duchovných veciach viacej hovoriť. Veď je napísané, že viera je skrze počúvanie slova Kristovho. No a ďalšia veľmi dôležitá vec je tá, že my im to musíme hovoriť s citom a porozumením. Nie silene, lebo to môže byť kontraproduktívne. Ja viem milý čitateľu, že toto čo píšem veľmi zvláštne vyznieva, ako keby to bol nejaký nábor do nejakej sekty, ale ide len o vystihnutie princípu na ktorý nám poukazuje náš blok textu. Veď ako by nás náprotivná strana mohla počúvať, keď nás nebude dostatočne dobre poznať? Keď v nás nebude mať dôveru? Ono možno existujú ľudia, ktorí sa pre to Božie kráľovstvo nadchnú aj sami a tých potom už možno o tom netreba ani veľmi presviedčať. Oni sa môžu na základe nejakej pohnútky, možno ťažkej životnej situácie aj sami pre Pána Boha "zapáliť". No takých ľudí určite veľa nie je. Väčšinu si proste treba získať len našim úprimným záujmom a určitým prispôsobením sa. Musíme byť k cyklistom cyklisti, k pekárkam pekári, k milovníkom športu športovci a tak ďalej a tak ďalej. Všetko však s tou správnou mierou, aby to zas nebolo na škodu aj nám, že naopak, stiahnu oni nás.

A tak aj ja teba milý čitateľu povzbudzujem k tomu, aby si sa nechal týmto mojim - verím tomu, že pod vedením Ducha Svätého napísaným článkom naviesť na tú správnu Božiu cestu. Veď napokon ani ja som nikdy nebol veľkým pisateľom, ale práve kvôli svedeckej službe som sa to aj ja, ako tak naučil, aby som hádam niekoho skrze ňu pre to Božie kráľovstvo získal. AMEN

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.