Zamyslenie nad veršom

Či neviete, že tí, čo bežia na závodisku, bežia síce všetci, ale iba jeden cenu dostáva? Tak bežte, aby ste ju dosiahli! A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dostali porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. Preto ja tak bežím, nie ako na neisto; tak zápasím, nie akoby som vzduch rozrážal, ale ukázňujem si telo a službe ho podrobujem, aby som sám nebol nehodný, keď iným kážem. (1 Korintským 9, 24-27)

Milý čitateľu. Tento verš sa mi veľmi páči, pretože nám poukazuje na to, že ak vydržíme "bežať" za Pánom Ježišom až do konca nášho života, tak dostaneme od Neho neporušiteľný veniec. A Pavol to ešte dobre opisuje, keď to prirovnáva k našim klasickým závodom, pretože oba spomenuté "behy" sa odlišujú v jednej zásadnej veci, ktorú teraz s pomocou Božou opíšem. Predstav si teraz klasické pozemské bežecké preteky. Kým prví traja z tých "iks" kusov športovcov, ktorí tie preteky bežia dostanú vence, tak tí ďalší v poradí už nedostanú nič. No, možno nejakú tú pamätnú medailu, možno diplom za účasť, alebo je im ponechané štartovné číslo. Každý z tých bežcov ale vie, že len tie tri prvé miesta sa počítajú a práve preto sa každý z bežcov snaží obsadiť práve jedno z nich, lebo vedia, že možno práve jedno z tých troch miest im zaručí postup do nejakej ďalšej vyššej súťaže a podobne. A veď to je jedno. Také sú proste zaužívané pravidlá v tomto svete. Podľa verša sa dá ešte usúdiť, že za čias Pavla bolo to hlavné a jediné výherné miesto len to prvé a teda druhým či tretím sa vtedy zrejme ani nezaoberali. Aj keď by sa toto dalo ešte všelijako "poobkecávať", tak to už ukončím a prejdem do duchovnej stránky. Pán Boh nám ľuďom hovorí, že my všetci sa máme snažiť získať ten neporušiteľný veniec života, ktorý On sám udeľuje a práve preto On sám má aj úplne iné pravidlá v tomto duchovnom "športe". Totižto tie neporušiteľné vence v Jeho behu nedostane len nejaký ten prvý jedinec, alebo len tí prví traja, ale ich môžu získať všetci bežci, ktorí dobehnú do cieľa. Veď to by sa ani inak nedalo spraviť. Si predstav, že niekto, kto sa narodil 600 rokov pred tebou a ten beh už dobehol ti zobral veniec. Tak načo by si sa už len ty mal snažiť niekde bežať? Keby ťa ten veniec už nečakal? No a ďalšia vec je tá, že kým v tom prvom prípade sa jednalo o beh fyzický, kde ten dotyčný bežal ako o dušu a teda jediné o čo mu išlo bolo skutočne len o to čo najrýchlejšie "rozrážanie" vzduchu a kde teda bežal aj na neisto, keďže nevedel, že či sa náhodou nenájde ešte rýchlejší "rozrážač" ako on, tak v tom druhom behu sa už jedná o beh duchovný a práve preto tam sú už potrebné úplne iné pravidlá. V ňom sa už nejedná o nejaké rozrážanie vzduchu, ale o istú formu behu za Pánom Ježišom, ktorá predstavuje to naše sústavné očisťovanie sa od hriechu.

No a tak ťa milý čitateľu povzbudzujem k tomu, aby si si aj ty ukázňoval a k službe Bohu podroboval to svoje telo i tú svoju dušu, lebo len potom budeš môcť skutočne dobehnúť do toho pravého cieľa, v ktorom sa rozdávajú tie pravé, nefalšované a neporušiteľné vence života. AMEN

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.