Zamyslenie nad veršom

Napomíname vás, bratia, učte poriadku neporiadnych, posmeľujte malomyseľných, ujímajte sa slabých, buďte zhovievaví ku všetkým. (1 Tesalonickým 5, 14)

Milý čitateľu. Toto je ďalší veľmi pekný veršík z novej zmluvy. Ako môžeš vidieť, tak našou úlohou je činiť to, čo je v ňom napísané. No, aby sme to mohli činiť v plnosti, tak najprv my sami v tom musíme byť utvrdení. Teda, aby si ty mohol iných učiť poriadku, aby si mohol posmeľovať malomyseľných, teda tých, ktorí upadajú na duchu pri nejakých životných skúškach, alebo aby si sa mohol ujímať slabých či byť ku všetkým zhovievavý, tak najprv ty sám musíš pochopiť, alebo ten človek, ktorému to Pán Boh hovorí, že bez osobného vedomia, že je to správne to proste nepôjde. Keď ty sám človeče to nepochopíš a nebudeš o tom vnútorne stopercentne presvedčený aj utvrdený, že je to dobré, tak tiež nebudeš zhovievavý. A tu už ide do tuhého, pretože sa baviť o nejakých anonymných veciach nie je problém. No baviť sa o konkrétnych s ktorými my sami máme možno problém a ktoré nás samotných trápia, tak tam je to už ťažšie. A preto sa najprv aj my sami veriaci teda musíme utvrdiť v tom, že tie veci, ktoré máme tým druhým zvestovať a v ktorých tých druhých máme napomínať či ísť im príkladom sú tie správne a že fakt majú zmysel. A to nie len pre nich, ale aj pre nás samotných. Lebo ak my sami niečím žijeme a o niečom ustavične rozmýšľame, tak to potom môžeme lepšie tým druhým podať a vysvetliť im to, že prečo je aj pre nich dobré tak konať, ako konáme my. Myslím si, že rozoberať jednotlivé činnosti ani veľmi netreba, lebo sú celkom jasné. Napríklad "poriadku" sa nemyslí neporiadok doma, ale poriadku životnému, teda istým hraniciam. Malomyseľnosť chápeš, to som už tiež spomenul, slabých vo viere sa ujímať a ustavične ich povzbudzovať a byť zhovievaví napríklad ku kolegovi či spolužiakovi, ktorý ťa neustále provokuje.

A tak ťa milý čitateľu povzbudzujem k modleniu sa za tieto vo veršíku spomenuté ľudské vlastnosti (ja tie vlastnosti nazývam cnosti), aby ťa Pán Boh zbudoval na takého rozumného a múdrosťou oplývajúceho bohabojného človeka, ktorý sám bude cítiť a bude aj o tom vnútorne presvedčený, že zdokonaľovať sa v týchto cnostiach má fakt zmysel. Že je to potrebné nie len kvôli tomu, aby sme sa dostali do neba, lebo to by nebolo dobré, to by bolo len také nejaké telesné "zákonníctvo", ktoré Pán Boh nemá rád a ktoré by určite nepožehnal, ale že je to v prvom rade potrebné pre náš vlastný pozemský život, aby bol obohatený o dobré veci. AMEN

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.