Zamyslenie nad veršom (2 Korintským 5, 17)

Preto ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli, a hľa, nastali nové. (2 Korintským 5, 17)

Milý čitateľu. Toto je tak pravdivý verš, že až-až. Proste, ak ty skutočne prijmeš do svojho srdca Pána Ježiša Krista za svojho Pána a spasiteľa, teda že mu totálne podriadiš svoj život a necháš sa Jeho slovom skutočne viesť, tak v tvojom živote sa všetko obráti naruby. To slovo naruby však vôbec neznamená niečo hrozné, ako to z jeho podstaty vyplýva, ale znamená to to, že ti proste dá postupne vidieť veci sveta a života v úplne inom svetle, ako si vídaval. Začne ťa utvrdzovať vo veciach, že ako je správne ich robiť, začneš vidieť úplne iný zmysel všetkého naokolo - všetkých jednotlivých dielčích aspektov života a tak isto ti bude postupne Pán Boh brať pochybnosti o Jeho existencii. Ty prestaneš o Ňom proste, že fakt totálne pochybovať. Ten pocit a to tvoje vnútorné utvrdenie bude omnoho väčšie, ako to dokáže náš nepochybne veľmi výkonný mozog ako taký vôbec pochopiť. Veď aj ten vo svojej zložitosti stvoril Pán Boh a toto je ešte omnoho väčšie ako ten mozog. No musíš najprv uveriť, že je to pravda. Lebo ako je napísané. Ak niekto pristupuje k Pánu Bohu, tak musí veriť že Pán Boh je a že sa odplatí tým, ktorí ho hľadajú. Bez viery však nie je možné páčiť sa (Bohu). Lebo ten, kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je, a odplatí sa tým, ktorí Ho hľadajú. (Židom 11, 6) Chce to len tvoju skutočnú vieru a tvoj skutočný záujem!

A tak ťa milý čitateľu povzbudzujem, čítaj si Slovo Božie – Bibliu, modli sa a Hospodin ťa v tom všetkom postupne utvrdí. Viem čom vravím. Ono to všetko stojí len na našej úprimnej viere. A to je ten háčik, ...úprimnej. My nechceme byť úprimní pred Bohom. Na viere sa to všetko láme, lebo len od nej samotnej závisí a len na nej je postavené to naše správanie sa a smerovanie na tomto svete. Teda tých nejakých mantineloch, ktoré ťa nie len vnútorne, ale aj navonok v tvojich prejavoch niekde navádzajú a tak ti zabraňujú skĺznuť a dostať sa mimo určený smer. Je to ako návestie na ceste, ktoré ti hovorí, že choď teraz týmto smerom po hlavnej ceste ešte 75 kilometrov a prídeš k cieľu. A práve preto, že sa nám ten cieľ ešte zdá byť neraz veľmi ďaleko, tak sa my hriešnici takmer vždy a vždy veľmi radi necháme zlákať množstvom odbočiek na tie vedľajšie a do záhuby, či nikam ku skutočnému cieľu nevedúce cesty. Na rôzne atrakcie, pozlátka a napodobeniny. A už sa späť na tú hlavnú cestu od nich nikdy nevydáme, lebo sa nám pri nich zapáči zostať. Od podstaty toho čomu my ako ľudia vnútorne veríme, potom totižto závisí aj každé naše jedno vonkajšie životné rozhodnutie. A to od toho najmenšieho a najtriviálnejšieho až po to najťažšie a najzložitejšie. A tak nech ti v tom pochopení toho rozhodnutia, tej podstaty tvojej viery milý čitateľu Pán Ježiš osobne veľmi pomáha. On zomrel za tvoje a aj za moje hriechy a za ktoré si my zasluhujeme večné trápenie. A tak to stojí za uváženie, lebo jedného dňa všetci bezpochyby zomrieme a smrťou telesnou to všetko teda vôbec nekončí. AMEN

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.