Zamyslenie nad veršom (Efezským 5, 19)

Hovorte medzi sebou v žalmoch, hymnách a duchovných piesňach, spievajte a plesajte Pánovi srdcom. (Efezským 5, 19)

Tento verš nám milý čitateľu hovorí o tom, že ako by sa mali veriaci ľudia medzi sebou rozprávať. V ňom nejde o to, že keď sa dvaja stretnú a jeden z nich sa toho druhého opýta: "No ako Peter, ideme teda zajtra na ten výlet?", tak ten druhý by mu mal na to dať preduchovnenú odpoveď typu: "Há-le-lu-ja, chvá-ľme silné-ho Boha v Jeho svä-ty-ni a buď pomalý k hnevu brat môj"... Ak by mu totižto takto odpovedal, tak sa vlastne od neho ten pýtajúci nedozvie na svoju otázku žiadnu rozumnú odpoveď a celé to vyznie úplne "strelene". Nestranný pozorovateľ, by si vtedy mohol pomyslieť, že sa medzi sebou rozprávajú ako dvaja "pomätenci". No nie tak to má byť. V tom verši nám Duch Svätý chce povedať len to, že naše spoločné stretnutia a ich dialógy by mali byť v hojnej miere obohatené práve o tie duchovné veci, ktoré s danou témou povedzme súvisia. Alebo aj nesúvisia, ale ich do našich spoločných rozhovorov len jednoducho "nasilu" v určitom momente vložíme, či otočíme na ne náš rozhovor. Aby proste ani jedno naše spoločné stretnutie, nezostalo bez istej "štipky" duchovného pokrmu. Naše rozhovory by skrátka mali byť skrze pôsobenie Ducha Svätého vedené tou správnou duchovnou "líniou". Debaty veriacich ľudí by nemali byť založené na prázdnych frázach a nepodstatných témach typu politika, šport či trápenie sa nad úpadkom sveta a podobne, ale mali by byť založené na duchovnom základe. Že čo sme dnes napríklad zažili s našim Pánom. Ako sme v tom či onom dni na niečo či niekoho podľa božieho slova zareagovali, komu sme niečo o Bohu povedali, či ako sme niečo s Jeho pomocou vyriešili a podobne. Je samozrejmé, že len o Pánu Bohu sa "vkuse" rozprávať tiež nedá a človek sa musí s tým náprotivkom baviť aj o niečom inom - neduchovnom. Aj o tom športe povedzme, či o pečení koláčov, oprave auta a podobne. No aj tie reči sa tak isto dajú do určitej miery tiež smerovať tým správnym smerom, aby všetko to o čom sa v nich bavíme prebiehalo v určitých rozumných hraniciach. A keď sa potom takto vzájomne budeme baviť a budeme popri tom stále mať na "zreteli" aj to, že kto vlastne sme, teda že sme veriaci ľudia a nie neveriaci, tak je isté, že pomedzi to sa vždy spomenie aj nejaký ten duchovný verš či žalm. No a to nás potom bude vnútorne vzájomne obohacovať i naplňovať a my tak budeme môcť aj trošku rásť vo viere, alebo v tom našom vnútornom povzbudení, pretože ako aj sám Pán Ježiš hovorí, tam kde sa dvaja alebo traja zídu v mojom mene, tak som medzi nimi. A my keď sa už dvaja alebo viacerí zídeme a sme veriaci, tak je absolútne vylúčené, že by sme si aj po nejakom povedzme čisto technickom dvojhodinovom rozhovore, nemohli vzájomne povedať niečo duchovne povzbudzujúceho. Lebo ak sme veriaci, tak sa potom ku každej našej debate prizná aj samotný Pán Ježiš. Lebo ak my s Pánom Bohom skutočne žijeme, tak sa jednoducho nedá počas rozhovorov aj niečo duchovného nepovedať či parafrázovať, alebo ako som už vyššie spomenul, niečo nasilu do nich aj vložiť. Alebo ich len jednoducho obohatiť aj o krátku duchovnú časť.

No a tak aj teba milý čitateľu povzbudzujem k tomu, aby si sa aj ty snažil tie svoje rozhovory s druhými ľuďmi vždy viesť na určitej duchovnej úrovni. Aby si toho druhého počas nich skrátka nejakým žalmom, príslovím či iným slovom nejak duchovne povzbudil a on skrze tvoj podnet možno naopak zas teba. Aby ste sa jednoducho len nestretli a nerozišli bez tejto, pre veriaceho človeka vskutku a bezpochyby tak veľmi dôležitej veci. AMEN

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.