Zamyslenie nad veršom

Majte vieru v Boha! Veru vám hovorím: Keby niekto povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a zvaľ sa do mora! a nepochyboval by v srdci, ale veril by, že sa stane, čo hovorí, stane sa mu. (Ev. Marka 11, 22-23)

Milý čitateľu. Tento verš sa mi veľmi páči, pretože mne osobne hovorí o tom, že čo je to tá skutočná viera. Proste na tej ustálenej pozícii našich vrcholov a pohorí vidno, že ľudia na Slovensku nemajú skutočnej viery. Ale nemyslím si, že sa jedná len o Slovensko, ale aj o celý svet. Nepočul som totižto ešte nikde, že by sa niekde písalo, alebo v správach hovorilo o tom, že by sa na niekoho slovo nejaký vrch posunul z jedného miesta na druhé, alebo žeby padol do mora, ako sa píše zas v inom podobenstve (o figovníku). Sám sa totižto niekedy prichytím pri tom, že keď sa o niečo modlím, tak že mi vlastne niekde v úzadí existuje nejaká tá moja pochybnosť o tom, že či sa to skutočne aj vykoná. Že prečo by to povedzme mal Pán Boh vykonať mne nehodnému a hriešnemu človekovi, keď ani omnoho väčším a hodnejším biblickým mužom tiež mnohé veci určite nepomohol vykonať tak, ako si oni žiadali a že prečo by to teda mala byť Jeho vôľa mi vyhovieť. Čiže niečo takéto ma niekdy napadne a vlastne táto myšlienka, alebo tieto myšlienky, ktoré ma napadnú predstavujú vo svojej podstate tú pochybnosť, vďaka ktorej sa tá daná vec neučiní podľa mojej vôle. Alebo už len tušenie nejakej nedefinovanej pochybnosti je pochybnosť. Modlím sa povedzme za niekoho, že nech ho Pán Boh uzdraví, napríklad vo vzťahu, ale hneď v úzadí stojí myšlienka, že čo ak práve toto nie je to pravé, ktoré by malo poslúžiť k vyriešeniu tej jeho situácie, ale že možno práve to zlé, čo chcem aby bolo odstránené vlastne vo svojej podstate práve pôsobí na vyriešenie tej danej situácie. Čiže aj tu vidno, že veci sa nemôžu pohnúť dopredu, lebo človek ma pochybnosti o správnosti toho, že o čo sa modlí. Alebo povedzme aj tá hora. Keď si predstavím, že by som sa začal modliť o to, aby sa posunul povedzme Gerlachovský štít o 500 metrov smerom na sever tak ma napadne, že načo by to komu bolo dobré. No a toto samo o sebe, teda takáto myšlienka znamená, že ja ako človek, ktorý sa modlí o túto vec, tak vlastne už v počiatkoch pochybujem o tom motíve modlitby, že či je vlastne správny. A tak ma vždy napadne, že to je jasné, že ja nikdy žiadnym kopcom nepohnem, lebo si už dopredu odpoviem, že to je vlastne nerozumná vec, aby sa ten kopec presunul. Že načo by to komu bolo vlastne dobré. No a tieto myšlienky tak bránia tomu presunutiu. No a tak isto aj ty milý čitateľu, ak sa budeš za niečo modliť, tak sa to niečo zmení až vtedy, ak nebudeš o tej zmene pochybovať. No lenže ešte prv, ako sa možno aj ty začneš modliť, tak ťa napadne, že to sa asi nezmení, lebo ty už zo skúseností predsa poznáš, že to sa zmeniť predsa nemôže a ani zmeniť nedá. No a toto je presne to o čom hovorím. Proste to sú tie myšlienky, ktoré zapríčinia, že sa nič nestane podľa tvojej vôle, lebo už dopredu o tom pochybuješ na základe reálnych skutočností. A preto je dobré sa modliť len o vôľu Božiu. Lebo len Pán Boh pozná to všetko pozadie. My môžeme mať super predstavu o nejakej veci, že sa tak či onak vyrieši, no lenže len Pán Boh vidí, či sa to skutočne aj reálne dá tak aj učiniť. Samozrejme, že je dobré keď mu aj my samotní pohovoríme o tom čo chceme, ale aj tak je rozumné to nakoniec utvrdiť tým, že nech sa v tom všetkom stane predsa len Jeho vôľa.

Čiže ťa milý čitateľu povzbudzujem k tomu, aby si v srdci nikdy nepochyboval o motíve svojej modlitby, lebo ona sa potom nikdy nesplní. Proste ver tomu za čo sa modlíš a nepochybuj o tom, že sa tak aj stane a to aj vtedy, keby sa jednalo trebárs aj o to posunutie spomenutého vrchu. AMEN

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.