Zamyslenie nad veršom

Ježiš hovoril im zase v podobenstvách: Kráľovstvo nebeské je podobné človeku-kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi: I poslal sluhov, aby povolali pozvaných na svadbu; ale nechceli prísť. Poslal zase iných sluhov s odkazom: Povedzte pozvaným: Ajhľa, pripravil som hostinu, voly a kŕmny dobytok som pobil a všetko je hotové; poďte na svadbu! Ale oni nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom a ostatní pochytali jeho sluhov, zhanobili ich a pobili. Kráľ sa rozhneval, poslal vojská, zahubil vrahov a ich mesto podpálil. Potom povedal sluhom: Svadba je pripravená, ale pozvaní neboli jej hodní; preto choďte na rázcestia a koho len nájdete, zavolajte na svadbu! A sluhovia vyšli na cesty a pozháňali všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých. I naplnila sa svadobná sieň hodovníkmi. Keď potom kráľ vošiel pozrieť sa na hodovníkov a uzrel tam človeka neoblečeného do svadobného rúcha, povedal mu: Priateľu, ako si sem vošiel, keď nemáš svadobné rúcho? A on zanemel. Vtedy povedal kráľ sluhom: Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho do vonkajšej tmy; tam bude plač a škrípanie zubov. Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených. (Ev. Matúša 22, 1-14)

Milý čitateľu. Toto je veľmi dobré podobenstvo o tom, že o čom to tu je a že kde každý z nás smeruje. Dá sa vyložiť rôznymi spôsobmi, pretože závisí od toho, že čo na ňom chceš vyjaviť. Kvôli tomu teda prvú časť, ktorá nám hovorí o Bohu, ako prostredníctvom svojich sluhov - prorokov napríklad volal svoj vyvolený ľud izraelský k sebe, no on ich ustavične odmietal preskočím a zameriam sa na tú druhú časť. Pán Boh v nej hovorí tým svojim sluhom, že choďte teda ku všetkým ostatným ľuďom, teda mimo ľudu izraelského a volajte ku mne všetkých ostatných (napríklad ja, ktorých chcem byť Jeho sluhom a teda, ktorý som uveril volám týmto článkom teraz teba čitateľu na tú jeho svadbu). Veď ja sa nehanbím za evanjelium (Kristovo): lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu, najprv Židovi, a aj Grékovi. Zjavuje sa v ňom zaiste spravodlivosť Božia z viery pre vieru, ako je napísané: Spravodlivý z viery bude žiť. (Rímskym 1, 16-17) To znamená, že Pán Boh si síce vyvolil Židov a prioritne sa stará o nich, ale volá si k sebe aj ľudí z iných národov a stará sa o nich rovnako. Vskutku nikoho neuprednostňuje, ale tí Židia sú jeho záväzok, ktorý od istej doby dodržuje a ktorý dal Abrahámovi. Proste Židia sú Abrahámovým potomstvom a tak drží sľub, že sa o nich bude vždy starať. No a tak si aj ty čitateľu zavolaný na kráľovskú svadbu. Teda Pán Boh ťa volá k sebe a chce, aby si s nim večne žil. No lenže každý človek, ktorý je niekde pozvaný napríklad na uvedenú svadbu, tak vnútorne cíti a aj vie, že sa musí pekne obliecť a priniesť aj nejaký ten dar. To sú veci, ktoré aj my ľudia veľmi dobre poznáme. Vnútorne proste na základe všeobecného rozhľadu vieme, že sa musíme na svadbu pekne obliecť a že sa nám patrí niečo aj priniesť, lebo svadba je svadba. Ona predsa niečo stála, budeme tam navyše hodovať a tak sa musíme nejak tomu ženíchovi či neveste "revanžovať". No a to, čo my v našom prípade môžeme priniesť Pánu Bohu - tomu kráľovi ako náš svadobný dar je to naše, tak často-krát spomínané - opraté biele rúcho. Tá naša čistota srdca a viera v Neho. Proste musíme sa neustále očisťovať. No a my všetci, ktorí tu reálne na tejto zemi žijeme, tak vlastne svojim spôsobom sa už na tej svadbe nachádzame, sedíme za stolmi a čakáme, že kedy príde ten kráľ, ktorý nás na ňu pozval... No a tak tým z nás, ktorým to ešte "nedoplo", že na tú svadbu žiaden dar nepriniesli a že si ani tie svoje šaty neoprali bude povedané: "Zviažte im ruky a nohy a vyhoďte ich von do tmy. Tam bude plač a škrípanie zubov...". Tu sa dá veľmi veľa toho ešte povravieť, len kvôli množstvu to píšem len stroho.

A tak aj ja teba milý čitateľu povzbudzujem k tomu, keďže ty si tiež pozvaný na tú svadbu a už na nej vlastne aj sedíš, aby si tiež niečo na ňu priniesol, ak si tak ešte neučinil. Najlepším darom bude to tvoje biele rúcho. Už si o nej počul, už vieš že čo tá účasť na nej obnáša a tak sa nad všetkým horeuvedeným zamysli, ak si to ešte nespravil. A ak si spravil, tak okamžite utekaj domov zobrať si nejaké tie tvoje najkrajšie šaty, ešte si ich pre istotu zo tri krát oper, aby pekne voňali a nebolo na nich ani kúsoček špinky a potom si ich obleč a tak isto si zober aj svadobný dar. Dar tvojho ochotného a po Pánu Bohu túžiaceho srdca. Lebo bez neho budeš aj ty, alebo aj ja a samozrejme aj všetci ostatní ľudia vyhodení von do tmy, mimo to tak často-krát spomínane svetlo, teda mimo Pána Boha a tam už bude len plač a škrípanie zubov v tme a zime! Ide o vážnosť situácie a preto tomu musíš dať tú najvyššiu prioritu a dôležitosť. Toto proste má byť práve tá najdôležitejšia vec nášho pozemského života. Príprava na svadbu. AMEN

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.