Zamyslenie nad veršom

Ak vaša spravodlivosť nebude dokonalejšia ako zákonníkov a farizejov, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského. (Ev. Matúša 5, 20)

Milý čitateľu. V tomto veršíku nám veriacim ľuďom Pán Ježiš hovorí o tom, aby sme sa to Jeho slovo, ktoré si čítame v Biblii snažili plniť trošku dokonalejšie, ako len tak bežne. Veď tak bežne sa o spravodlivosť predsa snažia aj ľudia zo sveta a preto je dôležité, aby práve tá naša spravodlivosť založená na Božom slove bola dokonalejšia ako ich. A preto je vždy pre nás samotných veľmi dôležité, aby sme sa vždy pozerali najprv na Pána Ježiša a na to, že ako ju samotnú práve On sám v praxi tiež naplňoval. (V prvom rade však musíme pochopiť, že ako tá Božia spravodlivosť vlastne vyzerá a preto je dôležité si čítať Bibliu a modliť sa za naše vedenie Duchom Svätým v týchto veciach.) A On ju naplňoval napríklad tým, že zomrel za nás hriešnych, alebo napríklad aj za tých, ktorí sa ešte ani len nenarodili a tak všetkým dal možnosť záchrany. Alebo, že keď mu zlorečili, tak On nezlorečil a podobne. No a tak isto, ako Pán Ježiš, tak tak isto nám tiež zhovieva aj Pán Boh a až do nášho pozemského konca nerobí s nami žiadne unáhlené uzávery. Neovplyvňujú Ho ani "nervy" z toho, že sa k nemu na toľké Jeho volanie neobraciame a podobne. No a presne tak isto sa máme snažiť o takéto vyššie ciele aj my - Jeho Božie deti. Tiež máme prehliadať povedzme poklesky iných a to až do "nekonečna". Teda do extrémneho množstva ráz. Ja viem čitateľu, že ťa to teraz možno láka si pomyslieť, aha - takže nedá sa stále odpúšťať, tiež to más svoj koniec. Extrémne množstvo ráz je predsa len tiež konečné... No to je pravda, ale tých 490 krát by si teda mal v každom prípade odpustiť napríklad už aj ty čitateľu, ak si veriaci. Vtedy pristúpil Peter a spýtal sa Ho: Pane, keď sa brat previní proti mne, koľko razy mu odpustiť? Až do sedem razy? Ježiš mu odpovedal: Nehovorím ti, že až do sedem razy, ale až do sedemdesiatkrát sedem razy! (Ev. Matúša 18, 21-22) To je povedzme istá časť tej Božej dokonalejšej spravodlivosti. Teda len veľmi stroho napísané, zahŕňa to ustavičné povzbudzovanie druhých vo viere, ustavičné odpúšťanie ich prehreškov a všetko to zlé nesúdiť, ale ponechávať na spravodlivý súd Boží. No a s týmto plnením spravodlivosti podľa mňa dobre súvisí aj nasledujúci verš. Kto sa povýši, bude ponížený, a kto sa poníži, bude povýšený. (Ev. Matúša 23, 12) Aby človek totižto vyššie uvedené veci mohol konať, tak sa potrebuje ponížiť pred Pánom Bohom a svojim spôsobom aj pred tými druhými ľuďmi. No a to si už vyžaduje našu pokoru. Musí si uvedomiť, že možno práve on sám má omnoho väčšie "brvná v oku", ako tí druhí. A tam sa už ide do tuhého. To už je ťažké, taká tá zdravá a úprimná sebareflexia. Veď my sa predsa pred inými nebudeme ponižovať. To tí druhí - tí by sa pred nami mali ponížiť, veď oni spravili častokrát chybu, tak prečo sa máme pred nimi ponižovať práve my? Tak to teda v žiadnom prípade. Veď my sme predsa tí múdrejší, tí dokonalejší, tí spravodlivejší, tí neomylnejší, ktorí do tých okolitých hriešnikov môžu hádzať "príslovečné" kamene a podobne. A aj keď si to možno náhodou pod tiažou svedomia o sebe ani nemyslíme, že sme tí "super", tak aj tak sa väčšinou správame opačne a teda neraz si veci obrátime tak, aby to vyzeralo, že my sme predsa len aj tak tí dobrí, hoci nie sme povedzme dokonalí v skutkoch. No lenže Pán Ježiš bol krotký. Bol ako baránok a pritom On bol ten, ktorý mal moc. On bol vo svojej poníženosti tým, ktorý umýval nohy svojim učeníkom. On bol ten na ktorého pľuvali, ktorého ponižovali a tak ďalej. No On pokorne toto všetko znášal, lebo poznal pozadie toho všetkého. On vedel, že kam kráča, že kde my ľudia kráčame, že čo nás po smrti čaká, že aká je naša odplata, že kto to tu riadi a podobne. A preto, že bol krotký a činil to, čo po ňom chcel Jeho Otec nebeský, tak bol neskôr ním aj povýšený. A preto Ho máme aj my nasledovať v konaní, aby sme aj my sami raz mohli byť Bohom povýšení a tak sme mohli v "pohode" vojsť do Jeho nebeského kráľovstva. Bez nášho vlastného poníženia tam jednoducho nevojdeme, preto že tá naša spravodlivosť bez toho nikdy nebude dokonalejšia, ako tá bežná ľudská. To sa proste nedá. Len keď sa pokoríme pod mocnú ruku Božiu a uznáme Ho za nášho Pána, tak nás časom povýši. A všetci spoločne opášte sa pokorou, lebo Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť. Pokorte sa teda pod mocnú Božiu ruku, aby vás časom povýšil. Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará. (1 Petra 5, 5-7)

A tak ťa milý čitateľu povzbudzujem k tomu, aby si sa aj ty ponížil vo svojom konaní voči druhým, ako sa ponížil aj Pán Ježiš, lebo len potom budeš môcť byť aj ty povýšený. A to už aj v tomto pozemskom živote a nie len v tom nasledujúcom - nebeskom. AMEN

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.