Zamyslenie nad veršom

Počuli ste, že bolo povedané: Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov, [dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia], a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú [a vám sa protivia]; aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach; veď On dáva vychádzať slnku na zlých aj na dobrých a zosiela dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých. Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, aká vám za to odmena? Či nerobia to isté aj colníci? A ak pozdravujete len svojich bratov, čo zvláštne robíte? Či nerobia to isté aj pohania? (Ev. Matúša 5, 43-47)

Milý čitateľu. Sranda verš, však? Poviem ti tak, že s tým Ježišom a tou Jeho obeťou na kríži sa to všetko tak "dochaosilo", že až "hrúza". Už neplatí to starozákonné a spravodlivé: "oko za oko a zub za zub", teda že niekto ti niečo spravil a ty si mu mohol v podstate takým istým "metrom" odplatiť a bolo by všetko okej. Tu sa už totižto píše o tom, že my ľudia novo-zmluvní, ktorí sme sa narodili po ukrižovaní Pána Ježiša Krista vraj máme tých svojich nepriateľov dokonca milovať. Človek, ktorý si tento verš teda prečíta, tak si povie: "to je čo za blbosť?" Veď nepriateľ nás predsa vždy chce len zničiť, zabiť, rozvrátiť, udupať a podobne. A takého človeka my máme milovať? No tak to v žiadnom prípade! Myslím si, že určite si to vieš priam dokonale predstaviť. No a keď pôjdeš ešte hlbšie do vecí, tak zistíš, že možnože sa častokrát v mnohých prípadoch ani tak nejedná o skutočného nepriateľa, teda nejakého človeka, ktorý ide na teba s nejakým koltom "ráže pět a štyřicet" či veľkou armádou, ale o tých našich najbližších rodinných príslušníkov, alebo tých našich nepríjemných kolegov či kolegyne v práci, či tých zlých šéfov či šéfky a podobne, alebo trebárs aj spolužiakov, ktorí skrátka majú s tebou, ako človekom nejaký ten problém. No a tak musíš uznať, že toto slovo, ktoré nám sám Pán Ježiš povedal vyznieva na prvé počutie úplne "mimózne". Ale ako som už niekedy písal, máme sa snažiť byť dokonalí, ako je dokonalý aj náš Otec nebeský. (Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský. (Ev. Matúša 5, 48)) Je tomu tak preto, lebo ako sa v ústrednom verši píše: "Ak vy milujete tých, ktorí vás milujú, tak aká vám za to odmena? Či to isté nerobia aj pohania?" Teda tí neveriaci. A preto tá naša spravodlivosť, teda spravodlivosť nás dietok Božích, ktoré skutočne veria v pána Ježiša Krista, musí byť omnoho väčšia, ako je tá spravodlivosť obyčajných neveriacich ľudí. Veď pán Ježiš zomrel za hriechy všetkých ľudí, teda aj za tých, ktorí ho zabili. A ďalej čítame v tom verši, že Otec nebeský zosiela dážď aj na dobrých a aj zlých a tak isto dáva vychádzať slnku aj na jedných, ale aj na druhých. Teda On nikoho neuprednostňuje a ani neodsudzuje. On nenávidí hriech a zlo, no miluje hriešnikov. Áno, každý na konci svojej životnej púte "zoberie" tú svoju spravodlivú odplatu, ale Pán Boh najprv aj tak všetkým dáva možnosť oľutovania svojich hriechov a dáva im možnosť záchrany. A to si čitateľu zober, že koľko Jeho pozemských detí v Neho vôbec neverí, alebo verí len vlažne. No drvivá väčšina. No a potom si úprimne odpovedz, že kto by už mohol mať väčšie nervy na tie svoje neposlušné a vzdorovité decká, ako samotný Pán Boh? A preto sa my skutočne veriaci kresťania tiež máme snažiť tých našich nepriateľov a tých našich domácich, či kolegov milovať tou nezištnou Božou láskou, ktorá prikrýva množstvo hriechov. (Koniec všetkého je blízko. Buďte teda rozvážni a dbajte na modlitby. A nadovšetko, verne sa milujte vospolok, lebo láska prikrýva množstvo hriechov. (1 Petrov 4, 7-8)) Takto milovať tých druhých však predstavuje naše vedomé rozhodnutie. Nedá sa predsa k niekomu niečo vnútorne cítiť, ak ti ten dotyčný robí zle. No rozhodnutie ho mať rád spôsobí, že mu budeš napríklad vľúdne odpovedať, že mu pomôžeš, že mu ustúpiš a podobne, pretože ako sa píše. Ak je tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho; ak je smädný, napoj ho; lebo keď tak urobíš, žeravé uhlie zhrnieš mu na hlavu. (Rímskym 12, 20) Chápeš to? Možno nie hneď, ale časom aj toho tvojho nepriateľa (manželku, manžela, šéfku, šéfa, kolegyňu, kolegu, spolužiaka a podobne) odrovná tá tvoja dobrota voči jeho či jej osobe. Svedomie tej dotyčnej osoby, nech už bude akokoľvek otupené jej už proste nedovolí ti viacej ubližovať. Ona sa jednoducho zahanbí za tú svoju "hlúposť", lebo ona (tá osoba) bude vnútorne obvinená z toho, že ty na to reaguješ milo a správne, že jej nedávaš ďalšie podnety k hádke a nenávisti a ona, že ich aj napriek tomu stále robí ďalej. Iba zbabelec bije toho, ktorý sa nebráni, alebo ako to povedať. Čiže toto predstavuje to zhrnutie žeravého uhlia na hlavu tej danej osoby. No a tak isto aj Pán Boh bude vždy v týchto veciach s tebou, lebo aj nepriateľa On dokáže nakloniť na tvoju stranu. (Keď sa Hospodinovi páčia cesty človeka, On naladí k pokoju voči nemu aj jeho nepriateľa. (Príslovia 16,7))

A preto ťa milý čitateľu povzbudzujem k modleniu sa za to, aby ti Pán Boh dal silu milovať aj tých ľudí, ktorí ti nejakým spôsobom robia zle, alebo ti robili zle a ty im nevieš odpustiť či na to zabudnúť. Ty buď Božím mužom či Božou ženou, ktorá počuje ten správny hlas pravdy a teda tá, ktorá sa má snažiť o vyššie ciele, ako len o tie, ktoré dosahujú len tí neveriaci. AMEN

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.