Zamyslenie nad veršom

Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedie do zahynutia, a mnohí ňou vchádzajú; ale do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú. (Ev. Matúša 7, 13-14)

Milý čitateľu. Zas ďalší duchovne to veľmi pekný, ale aj telesne veľmi dobre pochopiteľný biblický verš. Začnem teda zhurta. Ak si na obyčajnom telesnom-ľudskom-zo života technickom príklade všimneš podstatu budovania ľudských ciest, tak zistíš, že ľudia budujú nejaké tie široké cesty - povedzme diaľnice v miestach, kde je čo najmenej prekážok a kde je to pre nich po každej stránke čo najjednoduchšie. Teda po tej technickej a aj finančnej. Preto, ak majú projektanti na výber, že či trasa do toho určeného cieľa povedzme povedie cez hory alebo po rovine, tak určite tí, ktorí o tom budú rozhodovať si vyberú možnosť "B". Teda rovinu. Ak však pôjdeme ešte hlbšie do vecí tak zistíme, že po tých diaľniciach jazdí veľmi veľa áut a všetko je tam také "anonymné". Je to kvôli tomu, že tie diaľnice, ktoré majú viac pruhov a sú teda široké nám umožňujú veľmi rýchlo dosiahnuť svoj cieľ, pretože nemusíme hľadieť na všelijaké iné obmedzenia, povedzme na 50ku v dedinách a preto sa po nich vyberá stále viac a viac šoférov, ako by sa mali ku cieľu šmochtať po vedľajších pomalších "užších" no neraz, práve kvôli menšej povolenej rýchlosti aj bezpečnejších cestách. (Nerieš teraz čitateľu mnohé detaily, ktoré ťa napadnú, lebo mi ide o vyšší princíp a nie vždy sa to dá napísať tak, aby to vyznelo úplne čisto a neboli v tom nejaké tie "ale"... ale viem, že mi rozumieš) Kvôli veľkej povolenej rýchlosti, ktorou im tá široká diaľnica umožňuje ísť sú preto ľudia zameraní len na to svoje šoférovanie, nič iné si nevšímajú a tak im zväčša uniká to, že čo sa napríklad popri tej ich ceste, tej diaľnici vlastne nachádza. Že aké dediny oni vlastne prechádzajú, či aké pamiatky míňajú a podobne. Skrátka, že čo všetko oni prehliadnu. Všetko je síce pre nich viditeľné, stačí len spomaliť a pootočiť hlavu... No aby sme my ľudia rýchlo prišli tam, kam ideme a tak rýchlo dosiahli ten svoj cieľ, tak to proste neurobíme. Nespomalíme a nič iné si nevšimneme. No a tak isto existujú aj úzke cesty. Napríklad lesný chodník vedúci nás niekam horou, zväčša k nejakému výhľadu na okolitú krajinu je takou úzkou cestou. Trasa chodníka je možno skalnatá a inak ťažšie schodná a preto po takýchto chodníkoch vyberú prevažne len tí, ktorí sú ochotní kvôli tej náročnosti a tomu výhľadu, ktorý sa na konci tej ich cesty nachádza ustúpiť aj od svojich požiadaviek. Sú ochotní akceptovať nejaké tie "dopravné" obmedzenia, ktoré z tej horskej trasy vyplývajú. Ako nerobiť v hore neporiadok, premôcť sa v kráčaní smerom nahor, nekričať v hore kvôli zvieratám, pomôcť druhému v núdzi, lebo v hore je nás predsa len pomenej, ako na tej diaľnici a tomu podobné... No a takto nejako je to aj v duchovnej oblasti. Široká cesta je tá, ktorá je pre človeka tá ľahšia. Na nej chodíme rýchlo životom. Užívame si mnohé pôžitky, pretože nevieme kedy vlastne skončíme tú našu pozemskú púť. Bavíme sa a bez zábran si robíme čo chceme, len aby sme si to tu poriadne užili. Veď telo má ísť predsa do hrobu zhumpľované... Všetko chceme mať hneď a zaraz. No a tak preto všetko tejto našej pomýlenej márnej potrebe prispôsobujeme a nič iné, čím sa nám možno snaží dať Pán Boh poznať si nevšímame. Že aké dôležité veci či ľudí možno míňame. Že aha, som tu pri tvojej diaľnici - volá Pán Boh, len spomaľ trošku človeče a pootoč tú svoju hlavu... Toto všetko teda predstavuje tú cestu smrti. Všetko to naše konanie bez Božích "mantinelov" a to naše uháňanie za svojimi telesnými pomýlenými cieľmi bez Boha nevedie nikde inde, len do zahynutia. No do života vedie len úzka cesta a je málo tých, ktorí ju nachádzajú a ktorí sa po nej rozhodnú ísť a aj akceptovať jej určité "obmedzenia". Tou cestou je Ježiš Kristus (Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. (Ev. Jána 14, 6)), ktorý sa nás cez tie Jeho rôzne lahodné "obmedzenia", ustavične snaží ochrániť pred našim sklzom na tú širokú cestu záhuby.

A tak ti milý čitateľu prajem, že nech tvojím životom vždy kráčaš len po tej úzkej a k životu vedúcej ceste, ktorá má meno Ježiš Kristus. Ja viem, že to možno neboli až také čisté a jasné príklady, ale fakt som sa snažil nejak trefne opísať tú podstatu toho verša na takomto telesnom príklade zo života. AMEN

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.