Zamyslenie nad veršom

Načo mi množstvo vašich obetí? hovorí Hospodin. Sýty som zápalov z baranov i tuku z vykŕmených teliat, ani krv juncov, jahniat a kozlov nemám v obľube! Keď sa prichádzate ukazovať predo mnou, kto vás žiadal, aby ste šliapali moje nádvoria? Neprinášajte viac márnu obeť, kadidlová obeť mi je ohavnosťou. Novmesiac, sviatočný deň odpočinku, zvolávanie zhromaždenia? Neznášam neprávosť ani slávnostné zhromaždenie. Vaše novmesiace a sviatky z tej duše nenávidím; bremenom sa mi stali, ustal som znášať ich. Ak aj vystierate dlane, zastriem si oči pred vami. Ak sa aj mnoho modlíte, ja vôbec nepočúvam. Vaše ruky sú plné krvnej viny. Umyte sa, očisťte sa, odstráňte svoje zlé skutky spred mojich očí! Prestaňte zle robiť, učte sa dobre robiť, hľadajte právo, ujímajte sa utláčaného, prisudzujte právo sirotám, zastávajte sa vdov. (Izaiáš 1, 11-17)

V tomto bloku biblického textu je milý čitateľu veľmi dobre opísané to, že čo sa stane po dlhšej dobe, ak Pánu Bohu slúžime len nejakými technickými úkonmi a nie srdcom. Stane sa z toho istá forma modloslužby. Prestaneme proste riešiť podstatu vecí a sústredíme sa len na vykonávanie istých zaužívaných činností. Prestaneme sa proste sústrediť na to duchovné pozadie tej služby, ale začneme riešiť len to telesné "popredie". A tu je to práve veľmi dobre opísané. Ak sa ja osobne napríklad "vžijem" do toho biblického príbehu, tak v týchto slovách vidím to, že ako sa Pánu Bohu už zunovala tá ľudská falošnosť. Proste už mu vadia tie obete ku ktorým viedol ten svoj izraelský ľud, aby ich činil za svoje zlé skutky. Oni proste za každý zlý skutok mali priniesť obeť. A vzniklo z toho to, že oni už neriešili to, že sa majú nejak vnútorne snažiť o lepšie veci, že sa majú očisťovať od hriechu, ale žili si svojim hriešnym životom aj naďalej, teda konali to čo sa im páčilo aj naďalej lebo vedeli, že im stačí zabiť ovcu či hrdličku a potom im to Pán Boh aj tak všetko odpustí. No mýlili sa. Všimni si milý čitateľu, že čo všetko tí, v pravého Boha "veriaci" Izraeliti vtedy robili. Nie je to podobné dnešku? Sviatky dodržovali, do kostola chodili - keď teda šliapali nádvoria Jeho chrámu, ktorý mu vtedy vybudovali. Mali všelijaké slávnostné zhromaždenia, vystierali k nemu dlane a tak ďalej a tak ďalej. A čo im On na to povedal? Ak sa aj modlíte, nepočúvam vás, alebo ak vystierate ku mne dlane, zastieram si oči pred vami. Už Ho proste ten ich vnútorný bezbožný život, ktorý však navonok v úkonoch vyzeral tak veľmi zbožne prestal zaujímať. Už sa mu tá ich falošnosť zunovala. No a dnes, teda po mnohých tisíckach rokov je to aj tak stále vo vzťahu medzi nami a Pánom Bohom vždy o tom istom. Keďže horlivej viery v mnohých z nás niet, tak aj dnes do tých kostolov chodievame zväčša len šliapať tie ich "nádvoria". Tak isto mnohí z nás kresťanov do nich chodievajú zas len na tie väčšie sviatky – nejaké tie sviatočné zhromaždenia, akými sú Vianoce, či Veľká noc. No a čo tam potom v nich my, takýto vlažní kresťania vlastne robievame? No, zas si len zväčša odriekavame nejaké tie svoje za mlada naučené otčenáše a Katolíci zdravas-y, ale naše ľudské vnútro je aj tak naďalej špinavé, pretože nás ani len nenapadne, že by sme sa v nich mali začať očisťovať...

A tak ťa milý čitateľu povzbudzujem k neustálemu sa očisťovaniu od zlých vecí, k neustálemu modleniu sa za svoju osobnú vieru a za naplňovanie jej skutkovej podstaty a tak isto ťa povzbudzujem aj k štúdiu Biblie. Bez toho štúdia sa nikde nepohneš, bez neho to nepôjde, lebo nebudeš vedieť, že čo Pán Boh od teba očakáva, k čomu ťa vedie a ani Ho nebudeš poznať. Snaž sa preto byť v týchto veciach dokonalý slovom aj skutkom a bude sa ti dobre dariť v živote a nebudeš už mať o ničom žiadne pochybnosti. AMEN

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.