Zamyslenie nad veršom

Nech nikto nehovorí v pokúšaní: Boh ma pokúša. Veď Boha nemožno pokúšať na zlé, a ani On nepokúša nikoho. Ale každý je pokúšaný tým, že ho vlastná žiadosť zachvacuje a zvádza. Žiadosť potom, keď počala, porodí hriech, a hriech - vykonaný - splodí smrť. Nemýľte sa, bratia moji milovaní! Len dobrý údel a len dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel, u ktorého nieto premeny ani zatienenia (pre) odvrátenie sa. (Jakub 1, 13-17)

Ako môžeš milý čitateľu vidieť, tak v tomto bloku biblického slova sa píše o tom, že Pán Boh nie je ten, ktorý nás zvádza na zlé alebo pokúša, ale že to my sami sme pokúšaní vlastnou žiadostivosťou. Teda zapáči sa nám niečo na tomto svete, nejaká vec alebo povedzme nejaký človek a my už hneď začneme "koketovať" s rôznymi hriešnymi myšlienkami. Teda už v mysli začíname premýšľať o tom, že ako by sme ten daný predmet nášho záujmu získali, alebo ako super by nám určite bolo s tým predmetom našej žiadostivosti. A takýchto predmetov našej vlastnej žiadostivosti je neúrekom. A sú to nie len tie materiálne, akými sú povedzme nejaké technické záležitosti typu domy, autá, HI-FI technika, oblečenie, dovolenky a tak ďalej, kvôli ktorým sme tiež ochotní všetko možné spraviť a zanechať, ale sú to aj tie telesné "predmety", akými sú napríklad naše túžby po cudzích ženách či cudzích mužoch. No a keď nejakým takýmto predstavám popustíme "uzdu", že práve to iné - čo my nevlastníme je to pravé a to "suprové", a že to naše je už úplne nanič, tak naša myseľ okamžite začne pracovať o "100 6" a my tak už od tej chvíle neustále budeme len rozmýšľať a hľadať spôsoby k tomu, že ako to všetko v našom živote učiniť tak, aby sa tie naše žiadostivé očakávania a predstavy naplnili. Aby sme tie predmety našej žiadostivosti získali. No lenže týmto počínaním sa stávame hriešnymi, pretože my častokrát už nezostaneme len pri tých našich myšlienkach, ale stále viac a viac začíname zachádzať do roviny praktickej – reálnej, kde už začneme tie predstavy aj napĺňať. A keď ich aj skutočne naplníme a povedzme prekročíme nejakú "zakázanú" hranicu, tak potom si pred Bohom zasluhujeme smrť, lebo sme vykonali hriech. Čiže to bol len taký laický pokus o opísanie toho, že ako funguje naša ľudská žiadostivosť. Ďalej sa v slove píše, že Pán Boh nám dáva len dobré veci a že u Neho nieto premeny ani zatienenia sa pre odvrátenie. To slovo vo svojej podstate hovorí o tom, že pri Bohu nikdy nenájdeme nejakú vec, kvôli ktorej by sme dostali nejakú vnútornú pohnútku sa od Neho odvrátiť. Teda, že nás nikdy nesklame a že nám ani nedá niečo, čo by v nás vyvolalo pochybnosti ohľadom čistoty, alebo pravdy tej Jeho nám darovanej či ponúknutej veci. Povedzme, že náš predseda vlády nám povie, že budeme mať dvojnásobné platy a švajčiarske dôchodky. No my už podvedome vieme, že to skutočne nemyslí vážne, pretože mnohí tí, ktorí vládli pred ním nám tiež sľubovali podobné veci a neučinili ich tak. A tak nám dal vlastne pohnútku na odvrátenie sa od toho jeho tvrdenia. Lenže Pán Boh taký, ako sme my ľudia vôbec nie je. On nám skutočne dá len dokonalý dar. No aby sme však pochopili tú jeho dokonalosť, tú jeho skutočnú hodnotu, tak musíme byť aj skutočne veriaci ľudia. Ale to je logické, že kým nám niečo nie je známe, že je to napríklad cenné, tak sa na to pozeráme, ako na všednú vec. Čiže ak ti dám človeče do ruky povedzme korále a medzi ne ti zamiešam perlu, tak pokiaľ ty nevieš rozpoznať perlu, tak si myslíš, že sú to všetko len nejaké obyčajné bezcenné "korálky od Natálky".

No a tak ťa milý čitateľu povzbudzujem k tomu, aby si ty sám stále viac a viac o týchto veciach Božích premýšľal a aby si sa stále viac a viac upínal na Pána Boha, lebo len On ti môže dať do tvojho života tie skutočne najlepšie dary, ktoré si ty ako človek Boží môžeš vôbec priať. AMEN

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.