Zamyslenie nad veršom

Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý, keď má hovoriť, a pomalý k hnevu. (Jakub 1, 19)

Ako milý čitateľu sám vidíš, tak tu máme ďalší verš, ktorý tiež nepotrebuje nejak obzvlášť veľký komentár. A vraj že Biblia je zložitá. Áno sú tam aj ťažšie veci, ale tých "95%" je jednoduchých na pochopenie, pretože sa dotýkajú nášho osobného každodenného života a tak isto nášho bežného prirodzeného ľudského spolunažívania a fungovania. Preto nemôžu byť napísane zložito a nepochopiteľne. Veď, ako by nás potom Pán Boh mohol niečomu vyučiť, ak by to napísal zložito a v hádankách? Preto sú vždy tie základné veci, ktoré nám chce povedať a ktorými nás chce usmerniť, jednoducho, po lopate a zrozumiteľne napísané. A tí, ktorí tú Bibliu neotvoria a ani nechcú otvoriť, tak sa vždy len budú vyhovárať na tých zvyšných zložitých a ťažko pochopiteľných "5%". No a ten dnešný verš teda rozhodne nepatrí medzi tie ťažšie. Ak si čitateľu začneš všímať to, že ako my ľudia komunikujeme tak zistíš, že častokrát je to úplne v protiklade s tým, ako sa píše v horeuvedenom verši. Bez poriadneho vypočutia tej náprotivnej strany a nášho porozmýšľania nad tým, že čo nám chce tá druhá strana vlastne povedať, my neraz hneď začneme hovoriť, neraz začneme obhajovať svoje konanie, alebo sa neraz začneme na tú druhú stranu v niečom hnevať a pritom možno my sami by sme tiež v tej istej situácii reagovali podobne, ak nie tak isto, ako tá druhá strana. Častokrát sa oprávnene hneváme na druhých, že čo si nám to oni dovolili povedať. Veď my sme mali predsa pravdu! A možno, že sme aj mali... Len Pán Boh nás chce učiniť dokonalými. Teda, že budeme krotko a rozvážne odpovedať napríklad aj vtedy, keď sme v práve. (Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský. (Ev. Matúša 5, 48)) V tejto súvislosti ma napadajú aj ďalšie dva podobné verše, ktoré horeuvedený istým spôsobom dopĺňajú. Blázon nemá záľubu v rozumnosti, ale len v prejavovaní svojho zmýšľania. (Príslovia 18, 2) Proste, že začneme hovoriť aj bez toho, aby sme si vôbec premysleli, že aký dopad to bude mať na našu vzájomnú komunikáciu s tým druhým človekom. No a druhý podobný verš je zas tento. Aj blázna pokladajú za múdreho, za rozumného, keď stisne pery. (Príslovia 17, 28) Zo všetkých troch spomenutých veršov teda jasne vyplýva, že aby bol človek Boží rozumný a dokonalý v slovách i skutkoch, tak sa musí naučiť pozorne počúvať a byť v počiatkoch rozhovorov, ale aj počas nich radšej tichšie a viacej premýšľať. Aby už na počiatku nepôsobil bláznivo, ak niečo bez rozmyslu trepne. Princíp vzájomnej komunikácie by mal byť taký, ako keď si napríklad s niekým telefonuješ. Alebo ešte lepšia je vysielačka. Ak do vysielačky budete naraz hovoriť obaja, tak sa nebudete poriadne rozumieť. A preto je aj pri takejto tele-komunikácii dôležité, aby najprv jeden povedal to čo má na mysli a potom ten druhý na to zas keď ten prvý dohovorí zareagoval. No a tak to má byť aj v bežnej medziľudskej komunikácii. No a veľmi dôležitá vec je ešte aj tá, že máme byť pomalý k hnevu, lebo hnev spočíva v hrudi bláznov. (Nenáhli sa k hnevu, lebo hnev spočíva v hrudi bláznov. (Kazateľ 7,9)) No a finálne ho ešte dopĺňa aj tento nasledovný verš. Lebo hnev muža nepôsobí spravodlivosť pred Bohom. (Jakub 1, 20)

A tak ti milý čitateľu na základe všetkého tohoto spomenutého želám, že nech ti Pán Boh pomáha byť rýchlym v počúvaní, pomalým v hovorení a ešte pomalším v hnevaní sa. AMEN

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.