Zamyslenie nad veršom (Jakub 5, 10)

Za vzor, ako znášať súženie a byť trpezlivým, berte si, bratia, prorokov, ktorí hovorievali v mene Pánovom. (Jakub 5, 10)

Milý čitateľu. Tento verš nám hovorí o tom, že keď prídu na nás rozličné súženia, tak v ich znášaní si máme brať za náš vzor starozákonných biblických prorokov. Proroci boli ľudia, ktorých Pán Boh určitým spôsobom oslovil, aby niesli k tomu Jeho odbojnému ľudu to Jeho slovo. No a oni tak potom s Jeho zvesťou chodili po krajine a napomínali ľudí, aby sa znovu k Nemu navrátili, alebo aby konali tak a nie inak. Keďže neraz boli poslaní aj ku kráľom - ich vodcom, ktorí boli častokrát úplne bezbožní, tak si vieš čitateľu určite predstaviť, že čo to pre nich samotných - tých prorokov asi znamenalo, keď im mali ísť niečo dohovárať. Znamenalo to fyzické tresty, väznenie, prenasledovanie a tak ďalej a tak ďalej, pretože pravdivé reči sa len ťažko počúvajú a znášajú. A Pán Boh nám ľuďom vždy zjavuje pravdu a to až do špiku kostí. Proste tí proroci to skutočne nemali vôbec ľahké. Navyše spomedzi ľudu neraz vychádzali aj mnohí falošní proroci (aj o tých je v Biblii popísané), ktorí z nejakej pohnútky predpovedali povedzme tomu ich kráľovi či tomu ich ľudu izraelskému všetko možné aj nemožné pozitívne, len aby sa mu zapáčili. A tak si vieš určite predstaviť, že ktorý prorok z týchto dvoch "skupín" bol pre uši a oči toho ľudu či toho ich kráľa prívetivejší a žiadanejší. No predsa ten, ktorý predpovedal len dobré veci a ktorý hovoril podľa ich vôle a túžob, no nie? A tak si máme aj my milý čitateľu v tých našich súženiach, ktoré na nás cez tie rôzne životné situácie prichádzajú brať z nich príklad, že ako to oni všetko pokorne znášali a pritom úplne nezmalomyseľneli. Všetku tú potupu, všetky tie fyzické tresty, všetko to opovrhnutie, všetko to odriekanie, všetko to... No oni aj napriek mnohým slabším chvíľam, ktoré určite zažívali (veď to boli obyčajní ľudia z mäsa a kostí, ako sme aj my a ktorí tiež cítili to isté čo aj my, teda strach, radosť, obavy a tak ďalej...), predsa len pevne a neoblomne stáli v službe Božieho slova, pretože veľmi dobre vedeli a chápali, že na koho pokyn boli do tej ich služby povolaní a kto je ten, ktorý ich povolal a kto je ten, ktorý za nim ustavične stojí a ustavične ich podopiera. Všetko to súženie však aj ich samotných v tej ich viere určite budovalo a posilňovalo. Čiže aj napriek tomu, že si oni – tí proroci mohli pomyslieť, veď ja som predsa Boží prorok, tak musím byť u ľudí v obľube, musia mať predo mnou rešpekt, musia ma poslúchať, nemôžu sa na mňa krivo pozrieť, nemôžu sa ma ani dotknúť, pretože za mnou stojí predsa vládca a tvorca sveta, tak očividne tomu tak nebolo. Proste ten bezbožný ľud sa Boha vôbec nebál a ani ho nebral vážne. Nedochádzalo im proste to, že kto Pán Boh je a že akú moc On vlastne má, pretože boli úplne pohltení svojim vlastným žitím, svojimi vlastnými problémami, svojimi skúškami či svojimi telesnými pohnútkami i žiadosťami a tak na zachovávanie Jeho vôle im už akosi nezostávalo veľa miesta i času...

A tak aj teba milý čitateľu povzbudzujem ku tvojej vlastnej túžbe po budovaní si svojej trpezlivosti, ktorá sa ti určite osvedčí práve v nejakom tom tvojom súžení, ktoré bude určite na teba v rôznych životných situáciách prichádzať. Tak isto ťa povzbudzujem aj ku modleniu sa za obstátie v tom všetkom, lebo tak sa modlili a aj to všetko trpezlivo znášali aj tí starodávni Boží mužovia. A to je to, čo sa páči aj Pánu Bohu. Len cez takúto trpezlivosť a takého rôzne súženia ťa môže Pán Boh skutočne k niečomu vnútorne zbudovať a niekam ďalej na ceste tvojej spásy aj posunúť. AMEN

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.