Zamyslenie nad veršom

Jediný hriešnik skazí mnoho dobrého. Mŕtva mucha zasmradí a nakazí olej voňavkára; málo bláznovstva má prevahu nad múdrosťou a cťou. (Kazateľ 10, 1)

Ďalší veľmi zaujímavý verš a dovolím si povedať, že dostať sa k jeho pointe nebude pre nikoho z nás problémom. Ide v ňom skrátka o to, že jednotlivec dokáže pokaziť imidž celej skupiny. Predstavte si, že idete na zájazd do zámku Versailles vo Francúzku. Keďže zámok je vskutku veľmi známy a pre ľudské oči veľmi príťažlivý, tak bude určite vyhľadávaným návštevným miestom nielen slovenských turistov. Vy tam teda prídete na prehliadku a spolu s vami v daný deň aj ďalších dvadsaťtri plných autobusov s návštevníkmi z Rakúska, Talianska, Poľska, Čiech a iných krajín. Pri vnútornej prehliadke sa všetci pekne držíte v skupinkách, aby ste sa náhodou nezatárali a nespôsobili si tak rôzne nepríjemnosti. Vy si tam teda tak v pokoji kráčate tými ligotavými pozlátenými miestnosťami a kocháte sa rôznymi sochami, obrazmi či inými umeleckými skvostami. No zrazu sa spustí alarm, nastane ruch a vy vôbec netušíte, že čo sa deje. Po chvíli sa to však ukľudní a od sprievodcu sa dozvedáte, že nejaký Poliak zo susednej skupinky si chcel domov tajne zobrať nejaký drobný "suvenír". Od tejto chvíle sa na turistickú skupinu Poliakov budete asi s veľkou pravdepodobnosťou pozerať ako na "bandu" zlodejov, aj keď by nikto z jej ostatných členov, také niečo zrejme nikdy neurobil. Mali len tú smolu, že práve pri nich sa našiel ten jeden jediný a do neskutočnej hanby ich uvádzajúci jedinec.

Aj keď nerád uvádzam príklady z politiky, pretože každý z nás má na tieto veci svoj vlastný názor, tak aj napriek tomu jeden príklad uvediem. Istotne mi hádam každý jedinec dá za pravdu, že z laického pohľadu ide všetko v štáte dole "vodou". Všetky zložky tohoto systému (zdravotníctvo, súdnictvo, výstavba...) sa už "rozoberajú" vyše dvoch desaťročí a stále pritom ešte nejak fungujú. Ako je to možné? No je to možné z toho dôvodu, že tu asi niečo bolo celkom robustne vybudované. A to až do takej miery, že ani to dlhoročné postupné drancovanie ešte neochromilo tú jeho základnú "konštrukciu". No, ale poviem to ešte ináč. Čo stovky tisíc rúk našich "materí" a "otcov" a ich "materí" a ich "otcov" tvrdou prácou vybudovalo, to už vyše dvadsať rokov pár desiatok bláznivých podplatných politikov nivočí. A teda bláznivé počínanie pár jedincov má neskutočnú prevahu nad rozumným počínaním tisícov. Pozor! Neriešme detaily, len sa pozerajme na to čo píšem skrze horeuvedený verš a rozmýšľajme nad tým. Ide mi o princíp!

Existuje ešte mnoho situácií na ktoré by sa dal daný verš vztiahnuť, ale spomeniem už len jeden. Stará mať na oslavu piatich narodenín svojho vnúčika robí tortu. Prple sa s ňou, zdobí ju a teší sa z toho, ako si na nej všetci pochutnajú. Keď ju však dokončí otvorí si okno, aby sa v miestnosti vyvetralo a odíde preč. Pozabudne však na mačku, ktorá sedáva pod oblokom a rada skáče dnu. Keď to starkej "dôjde", urýchlene sa vráti, no torta je už "pomacaná" mačacími labkami. Chvíľa nepozornosti a celá dopoludňajšia práca je v čudu.

Ono veľa vecí sa v živote buduje pomaly, postupne, napríklad vzťahy a pritom ako nesmierne rýchlo sa dajú aj napriek tomu zničiť. Stačí neuvážené slovo či skutok...

Myslím si, že viacej príkladov už ani nemusím uvádzať, lebo verš je dobre pochopiteľný pre každého jedinca.

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.