Zamyslenie nad veršom

Ostatne, syn môj, daj sa vystríhať: Tvorenie mnohých kníh nemá konca a mnoho učenia unavuje telo. (Kazateľ 12, 12)

Milý brat a milá sestra. Máte doma knižnicu, alebo aspoň nejakú poličku s knihami? Myslím si, že áno. Takéto niečo nájdeme hádam v každej jednej bežnej domácnosti. Zamysleli ste sa už však pri pohľade na tie knihy niekedy nad tým, že aké množstvo kníh sme vlastne my ľudia už napísali? Že koľko rôznych informácií sme do nich "vtesnali"? Že koľko času autori venovali tomu, aby všetky tie informácie do nich zapísali? Že čo všetko si autori museli v osobnom živote odriecť, aby sa k niečomu dopracovali? Že koľko všelijakého výskumu tí autori vykonali? Áno-áno viem, veta sa nezačína "že"... Alebo že 🙂 koľko všelijakých nebezpečenstiev museli tí autori pri tom všetkom zažiť?

Človek často krát ani len netuší, že koľko sa toho skrýva za napísaním takej knihy, alebo inej publikácie, pretože bežne nad tým vôbec hlbšie nerozmýšľa. On z tých kníh čerpá už len "povrchové" informácie, ako sú napríklad: "V oblasti Amazonského pralesa, 430km severne od Brazílskeho mesta Qenchuach žijú ľudia, ktorých výška dosahuje v priemere len 135 centimetrov. Ich bambusové príbytky si stavajú vysoko v korunách stromov. V priemere mávajú 8 detí a..." A tak ďalej a tak ďalej. Samozrejme tieto konkrétne informácie som si totálne vymyslel, ale to vôbec nevadí. 😉 Keď však takúto cestopisnú knihu doma na váľande pri kávičke čítame, tak si myslím, že zväčša nás vôbec nenapadne premýšľať nad tým, že ako tá kniha vlastne vznikala. Teda čo všetko zahrňovala v našom prípade cesta tých dobrodruhov či toho dobrodruha k tým domorodým obyvateľom tam do toho neprebádaného amazonského vnútrozemia, aby k nej získal "podklady". A tak teda, aby sa tam napríklad dostal, tak musel zrejme prejsť skrze obrovskú džungľu, kde na neho číhali rôzne nebezpečenstvá, ako sú hady, komáre a im podobné. Pri odbornej literatúre typu chémia by sme tak isto mohli povedať, že tiež ani len netušíme, že čo všetko stálo za jej vytvorením. Koľko "výbuchov" muselo niekde v laboratóriu nastať, aby to potom mohol ten dotyčný jedinec - možno bez ruky či bez oka no s úsmevom na tvári, že on je ten, kto to vyzistil napísať, že taký a taký pomer tých dvoch farebných kvapalín je ten správny. 😉 Samozrejme aj tento príklad som si vymyslel, ale iste chápete, čo som ním chcel povedať. No a okrem týchto dvoch spomenutých ešte existuje aj množstvo iných žánrov, medzi ktoré môžeme zaradiť aj nepreberné množstvo kresťanskej literatúry, vrátane nášho Pohľadu. Ale o tom radšej inokedy. 😉

Skrátka, my ľudia chceme o všetkom možnom aj nemožnom vedieť stále viac a viac a radi by sme to všetko preskúmali, pochopili, obsiahli, navštívili či vypátrali a potom to zas zapísali... Na spomenutých príkladoch, ale aj celkove na množstve kníh s ktorými sa bežne stretávame môžeme po hlbšom zamyslení uvidieť to, že koľko času a úsilia sme my ľudia schopní obetovať takýmto z nášho pohľadu síce významným, no z pohľadu Božieho vskutku bezcenným cieľom. Keď sa na túto našu ľudskú túžbu po poznaní pozrieme z duchovného hľadiska tak zistíme, že v konečnom dôsledku je hodnota zisku z toho všetkého v porovnaní s tým čo nám Pán Boh za vieru v Neho ponúka úplne nulová, ak v Neho popri tom všetkom bádaní a učení neveríme. Takéto vedomosti nám síce môžu v určitom smere zmeniť pohľad na svet a tak trošku nás akoby dostať nad "veci" bežného života do fiktívnej slobody, no nikdy to nedosiahne takú mieru rozhľadu a slobody, akú nám dáva duch Svätý. A to nevravím o večnom živote.

Snažíme sa vyštudovať školy, kde nám často krát tie informácie vôbec nejdú do hlavy a tak sa ich "biflíme" - telo si po nociach unavujeme 😉 a pritom dúfame, že za tú "makačku" a ten titul 😉 si nájdeme lepšie platenú robotu. Ale v konečnom dôsledku si aj tak mnohí z nás uspokojivý "flek" nikdy nenájdu. Snažíme sa uspokojiť všeobecným úslovím, že to čo máme v hlave nám nik nezoberie, ale aj tak sme v živote nespokojní, pretože od života očakávame niečo viac a tak nás ani to slovné uznanie, či poznatky v našej hlave neuspokoja.

V globále sa dá povedať, že my ľudia síce oplývame množstvom vedomostí a skúseností no takmer žiadnou múdrosťou, aby sme sami od seba - bez Božieho zásahu vedeli rozpoznať, že čo je pre náš život, alebo pre naše vzťahy vskutku ešte dobré a čo už nie. Alebo kde máme v iniciatíve napríklad pridať a kde by sme mali naopak trošku ubrať. Či čo nás k niečomu buduje, alebo naopak, čo nás vnútorne z dlhodobého hľadiska nivočí. Nesprávnymi, ne-Biblickými hodnotami nasiaknutá ľudská spoločnosť sa postupne degeneruje a to aj napriek všetkým tým múdrym knihám, napriek všetkému tomu učeniu a vzdelaniu, alebo tomu vedecko-technicko-materiálnemu pokroku, ktorý je viditeľný v mnohých oblastiach nášho života. Spomenuté veci teda v konečnom dôsledku tvoria len akúsi krásne vyčačkanú fasádu "Potemkinovej" dediny, zakrývajúcu ten všeobecný úpadok bezbožného života ľudskej spoločnosti. A preto neobstojí v takejto spoločnosti jedinec bez Pána Boha, aby ho tá vnútorne niečím zlým neovplyvnila.

A všetko toto sa zjavne nedeje len teraz, keďže autor verša Kazateľ - pravdepodobne kráľ Šalamún, túto ľudskú túžbu vďaka Božej múdrosti mu danej odpozoroval z ľudskej spoločnosti už pred pár tisíc rokmi. Čiže ľudia sa vo svojej podstate rokmi nemenia. A keďže svet vo svojej vlastnej učenlivosti a múdrosti, ako sa píše nepoznal Boha, tak mu už zostáva asi sa len naďalej vzdelávať a vzdelávať. Aby si svojou učenosťou urobil meno. Len neviem pred kým. Možno pred sebou? Možno pred Bohom? Ale pred tým asi nie, lebo pred Ním sa o to pokúšal už veľmi dávno s vežou v Babylone a nevyšlo mu to... A tak sa človek sám seba pýta. Načo nosíme v hlavách toľko vedomostí, keď aj tak staviame, túžime či nechávame ovplyvňovať svoje životy nesprávnymi vecami a hodnotami? Všetko to, čomu sa v pozemských školách na tejto prestupnej "stanici" zvanej Zem naučíme v konečnom dôsledku vlastne vždy vedie len ku smrti. Vedomosti nám nezaručia večný život. To nám zaručí len činná viera skrze Pána Ježiša. A to je to, čo sa počíta. Vedomosti po ktorých tak "bažíme" sú len akýmsi doplnkom k tomuto poznaniu pravdy.

Ono tento dnešný úvodník, aby ste tomu rozumeli nie je o tom, že učenie je zlé, alebo že poznatky sú zlé, alebo že za mnohými výslednými produktami učenia a kníh býva zväčša aj tak len túžba po väčšom zisku a podobne. To vôbec nie. Význam daného verša nám má slúžiť hlavne pre naše vnútorné budovanie. Tento verš, ako aj "x" ďalších je napísaný v Biblii a navádza nás k premýšľaniu o všetkom tom, čo nás obklopuje, s čím sa bežne stretávame, či na čom možno lipneme. Pán Boh nás učí skúmať všetko to, čo by nás samotných ani len nenapadlo skúmať, pretože navonok nič zlé by sme v mnohých veciach sami od seba ani len nepostrehli. Tento konkrétny verš nám dáva na zreteľ pohľad na učenosť z Božieho pohľadu, ktorý je od toho ľudského oddelený a preto vie správne veci posúdiť a pomenovať. Duch Svätý sa nás snaží naučiť rozpoznávať hranice v každej oblasti nášho života. A teda aj v tejto. Snaží sa nás upozorniť na to, aby sme netúžili len po vedomostiach. (Áno-áno viem, nikto z nás po nich až tak netúži. Ja viem, to Pán Boh píše pre iných... ;-)) A ak už tú túžbu po nich máme, alebo lipneme na všeobecnom rozhľade, tak nás vyzýva k tomu, aby sme sa zamysleli, že do akej miery je to ešte prospešné to všetko ovládať, ak napríklad nemáme v živote ešte vyriešené isté omnoho dôležitejšie veci. A ak nevieme rozpoznať, že či nás takáto túžba po vedomostiach ovláda, alebo nie, tak prosme Pána Boha o múdrosť a dostane sa nám jej. Ale ak zas veľa vecí vieme, tak je ťažké potom prosiť o múdrosť, keď my samy si vtedy možno myslíme, že ju už máme, keď toľko toho vieme...

Proste autor veršu na základe Božieho poznania odpozoroval vo vtedajšej spoločnosti vzrastajúci vzdelanostný trend, ktorý v nás nepriamo vyvoláva pocit, že Boha nepotrebujeme, lebo my si so všetkým povedzme vystačíme... A tak my toto vediac už preto netúžme len po všeobecnom rozhľade, po množstve vedomostí či vzdelaní našich detí, dúfajúc pritom, že sa budú mať v živote lepšie, čo môže byť aj relatívna pravda v určitom zmysle slova, ale túžme hlavne po Božom poznaní. Lebo len Pán Boh nás uvádza do pravdy a dáva nám múdrosť rozpoznávať veci života.

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.