Zamyslenie nad veršom (Lukáš 16, 13)

Ani jeden sluha nemôže slúžiť dvom pánom. Lebo buď jedného bude nenávidieť, a druhého milovať; buď sa jedného bude pridŕžať, a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone. (Lukáš 16, 13)

Milý čitateľu. Aj napriek tomu, že som už tento verš veľa krát v článkoch v nejakej súvislosti spomenul, tak aj napriek tomu som ho však ešte nikdy nejak extra viacej nerozobral. Tento verš nám skrátka hovorí o tom, že nemôžeme byť Boží a svetáci zároveň. Nedá sa skutočne veriť v Pána Boha so všetkým tým čo k tomu patrí, alebo čo to zahŕňa a zároveň túžiť ešte aj po všeličom inom zo sveta. Schválne tu nespomínam iné duchovné prúdy, lebo ani po tých my ľudia netúžime, my sa len nimi v určitých situáciách nechávame ovplyvniť, pretože si myslíme, že práve v nich nájdeme toho nejakého boha, ten nejaký trvalý pokoj či "únik" z tohto sveta a tak ďalej. V skutočnosti však existuje len jeden skutočný Boh – biblický a náš život s ním verzus telesný svet a náš život v ňom. A keď hovorím telesný, tak tým myslím aj žiadosti vychádzajúce z našich telesných túžob, nie len všetko to okolo nás. A teda aj keď v našom verši sa prioritne spomína len mamona, ktorá vo svojej podstate predstavuje milovanie peňazí či peňažné obohatenie sa z niečoho, tak v globále sa tu nemusí jednať vyslovene len o mamonu, ale môže sa jednať aj o množstvo iných vecí, ktoré my dávame na prvé miesto v našom živote verzus milovanie Pána Boha a nášho žitia podľa Jeho vôle. Napríklad túžime po super aute a všetko spravíme preto, aby sme získali peniaze na jeho nákup. Teda nebudeme sa štítiť ničoho, ani nejakého podvodu, len aby sme si ho mohli kúpiť. Ja viem, že toto nie je možno vhodný príklad pre teba čitateľu a ešte k tomu je aj veľmi stroho napísaný, ale pozeraj sa na to ako na nejaký vzor a ty si tam už dosať vlastné "dáta". Proste tento horeuvedený verš nám hovorí len o tom, že buď sme sto percentne ovplyvnený Pánom Bohom a snažíme sa všemožne s ním žiť a robiť veci podľa Jeho vôle, ktorú máme zapísanú v Biblii, alebo sme na tej druhej "strane" a tak ustavične túžime len po jej veciach. Teda veciach tej zlej telesnej a diabolskej strany. Teda po túžbach a žiadostiach nášho tela, našej pomýlenej mysle, alebo po lákavých veciach tohto sveta a nechceme to opustiť, pretože si myslíme, že práve to má pre náš život nejakú hodnotu a že keď to potom kvôli Pánu Bohu nebodaj všetko opustíme, tak o niečo vzácne prídeme. Tu pritom nejde o spomenuté auto ako také, veď to si môžeme bez problémov kúpiť a aj hocičo iné si môžeme zadovážiť, ale tu ide o tú našu častokrát až chorobnú žiadostivosť po takýchto márnych veciach. Že sme proste schopní niečomu, čo považujeme v našich očiach za veľmi cenné a chceme to všemožne získať sa úplne podriadiť a v toho dosiahnutí sa pritom neštítiť ničoho. No ak sa už v našom živote jedná o Pána Boha, tak už proste neexistuje niečo také, aby sme sa s ním delili ešte aj o niečo iné. Pán Ježiš podobnú vec svojim spôsobom nazýva aj nasledovne. Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozptyľuje. (Lukáš 11, 23) A ono je to skutočne pravda. My tým napĺňaním svojich túžob vlastne vskutku nič nezískavame, len nejaké vedomosti či chvíľkové potešenia, ale nie plnosť Jeho požehnania a ani večný život s Pánom Bohom po našej smrti. A ani nezískavame super požehnaný život tu dole na tejto dočasnej planétke. Darmo sme povedzme turisti, ktorí obišli polku sveta a majú kopec zážitkov, keď aj tak sme na žiadnom navštívenom mieste nenašli skutočný zmysel života. Lebo ho tam ani nemôžeme nájsť. Však čo už len iné môžeme vidieť na iných miestach? Inú prírodnú scenériu. Dobre a čo? Inú architektúru. Dobre a čo? Iných ľudí spoznať a aj to len povrchne, keďže sme tam len na turistike či dovolenke. Dobre a čo? A takto s tým "Dobre a čo?" môžeme pokračovať do "nemoty". Plnosť života v tom jednoducho nie je. Ono sa vždy všetko ukáže v minúte našej smrti, že kto bol vlastne tým našim pánom. Či ten, ktorý má moc nás vytrhnúť zo smrti, alebo ten, ktorý nás práve naopak, počas života len do nej ťahal cez tieto všetky zdanlivo v pomýlených ľudských očiach hodnotné veci a telesné zážitky.

A tak aj ja teba milý čitateľu povzbudzujem k tomu, aby si túžil slúžiť už len Pánu Bohu a aby si už hľadal len tie Jeho dobré veci, ktoré ti do života ponúka a tie ostatné finančné, alebo iné, aby si vedome túžil zo svojho života vyhodiť, pretože nemôžu byť oboje tvojim pánom. A vyhodiť znamená duchovne. Ty ich môžeš robiť, ale nebyť ich otrokom. A aj keď sa ti možno nezdá, že by si bol ich otrokom tak ver tomu, že si. Avšak túto vec ti zjaví len samotný Pán Boh. A ešte je otázne, ak si už čitateľu skutočne Boží, tak nakoľko ťa tie ostatné veci budu ešte vnútorne lákať. Ale to závisí od miery tvojej viery. Nedá sa proste slúžiť Pánu Bohu a aj telu. Vždy si budú odporovať. AMEN

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.