Zamyslenie nad veršom

Uvaľ na Hospodina svoje diela a tvoje úmysly sa zdaria. (Príslovia 16, 3)

V tomto verši sa milý čitateľu píše, že ak ty sa o niečo v živote snažíš a niečo si buduješ, napríklad sa snažíš urobiť si školu, alebo sa snažíš budovať si manželstvo či dobre vychovať deti, tak že všetky tieto tvoje "rozbudované" veci máš uvaliť na Hospodina, aby sa tvoje prvotné úmysly s ktorými si to všetko začínal "budovať" vydarili. Teda tvoj úmysel bol povedzme urobiť si školu. No a všetko to čo si potom v tejto veci začal konať už bolo ovplyvnené tvojimi predstavami o tom, že čo a ako urobiť tak, aby sa tá tvoja predstava o vyštudovaní naplnila. Teda veci súkromné, ale aj pracovné si si všetky určite podriaďoval tomuto svojmu cieľu. Aby si sa mal čas učiť, či aby si mohol ísť povedzme cez pracovnú dobu alebo cez víkend do školy. No lenže pokiaľ sa veci dejú bez Boha a len na základe našich predstáv či z našej vôle, tak sa nám ľahko môže stať, že sa nám tie naše predstavy proste nenaplnia, alebo tie naše veci, ktoré si "staviame" jednoducho z nejakého iného dôvodu nevyjdú. Nie vždy si totižto my ľudia vieme dobre spočítať, že či napríklad na niečo máme alebo nemáme. A to myslím duševne, alebo aj finančne, ak nás napríklad spaľuje túžba niečo hmotné vlastniť. Povedzme krajšie zariadenú domácnosť. Lebo keď niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nezasadne a nespočíta náklad, či má z čoho dostaviť? Aby sa mu potom, keď položil základ, a nemohol dostavať, nezačali všetci, ktorí to vidia, posmievať a hovoriť: Tento človek začal stavať, a nemohol dostaviť. Alebo keď kráľ má tiahnuť do boja proti inému kráľovi, aby sa zrazil s ním, či si najprv nezasadne, aby sa poradil, či sa s desiatimi tisícami môže postaviť proti tomu, ktorý s dvadsiatimi tisícami tiahne proti nemu? Ak sa nemôže, vyšle k nemu posolstvo, keď je ešte ďaleko, a vyžiada si podmienky mieru. (Ev. Lukáša 14, 28-32) Samozrejme ťa čitateľu môže napadnúť aj taká myšlienka, že predsa ani Pán Boh nám veriacim všetko nedá. No to je pravda, ale ak s ním žijeme a teda spoznávame Jeho vôľu, tak je omnoho pravdepodobnejšie, že sa jednak nebudeme v našom živote snažiť o budovanie márnych a nezmyselných vecí a jednak, že keď nám niečo nedá, tak už v tom nebudeme hľadať nejakú "zradu" z Jeho strany - že to mi Pán Boh nedal, lebo ma zradil a je zlý, ale budeme v tom hľadať nejaké ponaučenie do nášho života, že prečo sa to stalo tak, ako sa stalo. Pretože On kľudne mohol zmeniť "tok" udalostí z dôvodu, aby to nebolo v náš neprospech. Úplne kľudne sa mohli zmeniť nejaké vonkajšie okolnosti, ktoré my ako telesní ľudia nie sme schopní od vnímať a tak by nám to mohlo ublížiť, keby do toho napríklad nezasiahol. Čiže veriaci človek už nebude zničený z toho, že sa mu tá jeho počiatočná predstava nenaplnila, ak by ju teda Pán Boh v určitom prípade nenaplnil. No a práve preto je dôležité, aby sme najprv zložili tie naše už "započaté" a v určitej fáze budovania rozostavané diela na Pána Boha, lebo len On ich môže skutočne požehnať a aj úspešne dokončiť. A samozrejme z toho vyplýva aj to, že len On môže aj tie naše počiatočné úmysly naviesť tak, aby sme ich s Jeho pomocou viedli tým správnym smerom, teda k ich skutočnému naplneniu. No a tá posledná najdôležitejšia vec je tá, že to uvalenie si vyžaduje zas len našu úprimnú vieru. Len...

No a tak ťa milý čitateľu povzbudzujem ku skutočnej viere a ku skutočnému zanechaniu starého spôsobu života, lebo len keď toto všetko učiníš a teda všetko toto uvalíš skrze svoju vieru na Hospodina, tak len vtedy sa bude aj tvojim dielam dariť a len vtedy budú môcť byť skutočne aj tvoje počiatočné úmysly plne dokončené. AMEN

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.