Zamyslenie nad veršom

Lebo kráľovstvo Božie nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom. (Rímskym 14, 17)

Milý čitateľu. Toto je vskutku veľmi pekný verš a preto sa ho pokúsim aj tak pekne familiárne opísať. To ja sám vždy, keď sa v nedeľu na obed fajne napapkám, tak si potom ľahnem do postieľky, zakryjem sa paplónikom, pozriem sa na našu čerešňu, ktorá je na našej záhrade a ktorej z postele cez okno vidno len vrcholky konárov a rozradostene nie len v duchu, ale aj nahlas zvolám: "Bože toto je raj na zemi". Následne sa ešte usmejem či uškrniem, alebo ako to nazvať a zavriem si oči. No a či už zaspím alebo nie, tak to je v tú danú chvíľu úplne jedno, pretože ten pocit, že som fajne napapkaný, že mám dom v ktorom je teplučko (opisujem teraz aktuálne ročné obdobie) a von, že je zima so snehom a všetko to pozadie, ktoré vnímam okolo môjho života, tak spôsobí, že proste to považujem za raj na zemi, inak povedané kráľovstvo Božie. Veď to je v podstate ten raj, to kráľovstvo Božie – život s Pánom Bohom. A čo už potom ten nebeský raj? Ten večný život? Aké dokonalé to bude potom tam? Keď už tu na zemi je to v tomto mojom prípade pre mňa tak neopísateľne super? No tak tam si to už neviem ani len predstaviť. No, ale to vôbec nevadí. No a čo tým všetkým chcem vlastne povedať je to, že aj napriek tomu, že tento môj pocit zdanlivo vychádza z toho obeda, teda z tej nejakej "fajnôtky", povedzme francúzskych zemiakov, ktoré som možno zapil fajnou Kofolkou, a ktoré mi vnútorne "hladia" bruško, tak v skutočnosti za tým všetkým stojí práve tá spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom. Proste, Pán Boh si ma našiel, vďaka Nemu som vydržal, trošku vo viere podrástol, verím tomu že aj zmúdrel, v mnohých veciach ma utvrdil a toto všetko v globále pôsobí, že si teraz viem aj tak skutočne dokonalejšie, ako len tak bežne ľudsky - neveriaco vychutnať tie telesné pôžitky, akými sú bezpochyby pre mňa povedzme, že aj tie francúzske zemiaky zapité spomínanou Kofolou. Toto čo hovorím vo svojej podstate vôbec nepredstavuje a ani neopisuje to ľudské gurmánstvo, kde sa hráme na pôžitkárov. Tento môj vnútorný pocit to moje rozpoloženie je úplne o niečom inom. Proste to, že sa s pomocou Božou snažím kráčať tou Jeho cestou, tak mi On dáva pokoj, dáva mi radosť a učí ma svojej spravodlivosti. No a toto dokopy pôsobí tak, že človek akosi začne inak pozerať na tento svet, inak začne pozerať na ľudí, na maličkosti a vie to všetko potom nejak správne ku svojej spokojnosti aj využiť. Ako je napísané. Povolaným podľa rady Božej všetky veci slúžia na dobro. (Rímskym 8, 28) A toto je to Božie dobro pre mňa, že ma dokáže aj v takej krátkej chvíli a možnože aj keď telesne nedokonalej, že sa nevyspím, tak duchovne "očistiť" od tých všetkých starostí a únavy, že môžem povedať, že som zažil odrobinku toho nebeského Božieho kráľovstva – raja, už tu v tejto chvíli tu na zemi.

A tak sa milý čitateľu modlím aj za to, aby tento článoček prispel aspoň v malej miere k tvojmu poznaniu toho Božieho kráľovstva. Aby si si potom aj ty sám mohol do sýta užívať tie výhody, ktoré plynú z jeho poznania. AMEN

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.