Zamyslenie nad veršom

Lebo tí, čo hrešili bez zákona, bez zákona aj zahynú. Ale tí, čo hrešili, majúc zákon, skrze zákon budú súdení. Lebo nie tí sú spravodliví pred Bohom, ktorí zákon počúvajú, ale tí budú ospravedlnení, ktorí ho plnia. Veď keď pohania nemajú zákona, od prírody činia, čo požaduje zákon, nemajúc zákona, sami sú si zákonom ako takí, ktorí dokazujú, že im je konanie podľa zákona vpísané do srdca. O tom im súčasne vydáva svedectvo svedomie a ich myšlienky, keď sa navzájom obžalúvajú, ale aj obraňujú. (Rímskym 2, 12-15)

Milý čitateľu. V tomto verši je napísaná jedna veľmi jednoduchá pravda i keď nepopieram, že na pochopenie je napísaná takým trošku zložitejším spôsobom. No a práve preto ti to teraz rozoberiem vetu po vete.

Lebo tí, čo hrešili bez zákona, bez zákona aj zahynú. Ak čitateľu nemáš nejaký zákon, ktorého sa budeš v živote držať, tak bez zákona potom budeš aj žiť a potom aj bez neho zahynieš. Slovo zákon v podstate predstavuje súbor nejakých tých pravidiel, ktorých sa my ľudia držíme, aby to tu medzi nami nejak fungovalo a aby sme sa vzájomne "nepozabíjali". Ale samozrejme aj na to, aby sme vedeli, že čo si ešte môžeme vzájomne ku sebe, alebo k niečomu inému dovoliť. (A tak, ak sa tých zákonov držíme, tak nás to chráni od anarchie. Ak ich však porušujeme, tak dostávame za to trest. No ak však tie zákony začne spoločnosť ako taká vo veľkom prekračovať a začne sa napríklad prispôsobovať kadejakým bludným vplyvom, typu LGBT, tak potom v celej spoločnosti nastáva úpadok. Je to síce extrémne stroho napísané, ale dáva to extrémne veľký potenciál na dobré zamyslenie.) Pod slovom "zákon" si teda predstav všetky tie pravidlá, ktoré máme v našej spoločnosti zavedené hádam na každej jednej úrovni. Máme proste rôzne pracovné pravidlá, právne pravidlá, manželské pravidlá, križovatka je tiež takým pravidlom a tisíce ďalších takýchto pravidiel. Ak sa jednou stranou ide po schodoch hore v nejakej budove a druhou zas dolu, tak to je tiež určité pravidlo. No a tomu podobné. Čiže z tohto, čo som ti teraz uviedol logicky vyplýva, že my ľudia žijúci tu na našom Slovensku teda tie naše nejaké zákony máme. Lenže toto sú telesné zákony a uvádzam ti ich len pre lepšie pochopenie slova "zákon". Apoštol Pavol totižto v tom verši nerozoberá tie naše ľudské častokrát pokrivené zákony, ale tie Božie zákony, lebo len tie sú tie pravé a správne, pre to naše mravné správne a spravodlivé životné smerovanie. A preto je dobré sa riadiť len nimi, lebo len oni ti udávajú tie správne a nikým nemenené "mantinely" 

Ale tí, čo hrešili, majúc zákon, skrze zákon budú súdení. To znamená, že keď ty ako človek žiješ v spoločnosti, ktorá sa takýmito zákonmi riadi a úmyselne, alebo i náhodou niečo zlé vykonáš, či inak ich porušíš, tak ťa za porušenie, či prekročenie tých zákonov potrestá. No a toto, čo si teraz čítal ak teda prenesieme do duchovnej oblasti, tak z toho vyplýva, že aj tam budeš na konci tvojho života Pánom Bohom súdený podľa toto, že ako si žil podľa toho čo si si prečítal v Biblii. Že nakoľko si si ten Boží zákon ctil a dodržiaval ho. Teda tu už ide do tuhého, lebo ak sa zamyslíš, tak zistíš, že keď už len zlé myšlienky sú hriechom a keď už len tie si nevieš udržať na uzde, tak prídeš na to, že ty vlastne nemáš šancu ten Boží zákon v jeho podstate vlastne ani dodržať. Je jedno, že ty nikoho nezabiješ, lebo stačí aby si si v mysli povedal: "skap ty sviňa" na niekoho, kto ťa napríklad naštval a si v "ťahu". No a práve pre toto, teda pre tú nemožnosť nás hriešnikov pristúpiť k Bohu nastupuje tá naša viera v Ježiša Krista. On totižto prišiel na svet, aby tú moc Božieho zákona, ktorú ty nikdy svojou vlastnou nedokonalosťou nedokážeš úplne dodržať a tak to neustojíš - zboril a aby ťa tá Jeho krv mohla "obmyť" od toho trestu, ktorý ťa za to jeho prekročenie čaká. Chápeš už čitateľu, že prečo je dôležité skutočne v Pána Ježiša Krista uveriť? A podriadiť mu svoj život? Lebo On tie tvoje hriechy, teda hriechy tvojej nedokonalej schopnosti ich neučiniť zobral na seba a ty aby si potom mohol večne s Pánom Bohom žiť. Preto je On tou jedinou cestou k Bohu. Nie Mohamed, nie Budha, nie matička zem...

Lebo nie tí sú spravodliví pred Bohom, ktorí zákon počúvajú, ale tí budú ospravedlnení, ktorí ho plnia. Tu netreba si myslím nič písať, lebo je to veľmi jasné na pochopenie. Ak sa proste učíš na písomku, tak dostaneš jednotku a ak sa neučíš tak dostaneš 5ku. Nič nerieš, že môžeš dostať povedzme aj dvojku, tu ide len o princíp.

Veď keď pohania nemajú zákona, od prírody činia, čo požaduje zákon, nemajúc zákona, sami sú si zákonom ako takí, ktorí dokazujú, že im je konanie podľa zákona vpísané do srdca. Tu si predstav, že letíš lietadlom ponad oceán a zrazu sa pokazia motory, ono havaruje a ty jediný sa zachrániš na nejakom pustom ostrove. Tak potom všetko to, čo tam budeš robiť, budeš robiť podľa seba. Teda ty sám si určíš, že kedy budeš jesť, kedy pôjdeš spať a čo kedy budeš robiť a kde sú tie určité hranice, ktoré budeš dodržiavať a podobne. Že si to povedzme nehodíš z tej samoty a tak podobne. Ako a kde si postavíš obydlie atď. Ty budeš tým pánom, ktorý bude určovať, že ako ten svoj život tam na tom pustom ostrove prežije. Ty sám sebe budeš zákonom, ktorý načas samozrejme bude vychádzať ešte z toho, čo si si so sebou doniesol z "civilizácie". No ten sa ti časom tiež "stratí" a prestane byť platný, keďže tí ľudia už s tebou na tom ostrove nebudú a tak už nimi vo vzájomných interakciách nebudeš ovplyvňovaný. A toto je to čo robia všetci tí, ktorí majú povedzme tam ženu či muža, tam frajerku či frajera a rozhodujú sa, ako keby boli na pustom ostrove, že ku ktorej dnes večer zájdu. Riadia sa svojimi vlastnými zákonmi, lebo opustili tie Božie a možno, že nie ani oni sami ich opustili, ale ich pradávni rodičia Adam a Eva a od vtedy ich nikto k tým Božím neviedol. Teda laicky povedané, nad všetkými nami existuje jeden jediný a skutočne platný a nemenný Boží zákon, ktorý ale neverici ľudia nevidia, alebo ho nechcú akceptovať. Lenže Pán Boh je nad tým všetkým a vidí to. On potom všetkým tým, ktorí ho nevidia, či nechcú akceptovať finálne odplatí. No kým to nastane - po ich smrti, tak dovtedy si oni samy sebe budú vkuse odplácať tým, že si to na tomto svete sami ešte viac všetko budú "fajať" tým vlastným pomýleným chápaním zákona. Že si proste robia čo chcú podľa seba.

O tom im súčasne vydáva svedectvo svedomie a ich myšlienky, keď sa navzájom obžalúvajú, ale aj obraňujú. Tu je vlastne napísané to, že keď máš hranice, tak to čo ťa usvedčuje z ich prekročenia je tvoje vlastné svedomie, ktoré ti, ale aj celkovo nám ľuďom, tiež však do vienka daroval samotný Pán Boh. Vnútorne cítiš, že si niečo spravil zlé a že to je zlé vieš zase práve z tých hraníc. Lebo ak nemáš zadefinovanú hranicu, tak potom nemáš čo vlastne prekročiť a ani ťa nemá za čo obviniť to tvoje svedomie. No a hranice určuje spoločnosť v ktorej žiješ, alebo vyšší "princíp", teda Pán Boh. Že Pán Boh povie neklam a spoločnosť napríklad, že stoj s autom na červenú. To sú tie hranice a keď ich porušíš, tak vnútorne cítiš, že hop, mal som radšej stáť na červenej a ja som sa dal zlákať hlbokou nocou a absenciou áut na ceste – napríklad. A čo ak ma odfotila kamera na semafóroch a dodatočne mi naparia "mastnú" pokutu? Už ťa začnú takto "mátať" aj tie tvoje myšlienky a nie len svedomie.

A tak ti milý čitateľu želám, aby si žil podľa Božích prikázaní, ktoré ťa budú počas celého tvojho života chrániť od zlého a aby si hlavne skutočne slovom i skutkom veril v Pána Ježiša Krista, lebo len potom budeš podľa nich chcieť aj žiť. No a keď náhodou padneš, alebo v niečom zlyháš, tak to bude práve On, kto ťa z toho tvojho pochybenia ospravedlní na konci sveta. Pri tej "koncovekovej" Božej uzávierke, ktorá rozhodne o tom, že či sa budeš večné trápiť, alebo večne radovať. AMEN

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.