Zamyslenie nad veršom

Nech teda nekraľuje hriech vo vašom smrteľnom tele tak, že by ste povoľovali jeho žiadostiam. Ani svoje údy nevydávajte hriechu za nástroje neprávosti, ale oddajte sa Bohu ako tí, čo vstali z mŕtvych a žijú, a svoje údy vydávajte Bohu za nástroje spravodlivosti. (Rímskym 6, 12-13) Doplňujúci verš. Lebo nemáme tu trvalé mesto, ale hľadáme ono budúce. (Židom 13, 14)

Milý čitateľu. Ako môžeš vidieť, tak toto je jeden z ďalších veršíkov, ktoré nám hriešnym ľuďom poukazujú na to, aby sme nepovoľovali hriechu a jeho žiadostiam, ale aby sme sa oddali Pánu Bohu. A tak isto, aby sme ani tie svoje údy nevydávali hriechu, ale aby sme ich vydávali za nástroje spravodlivosti. Slovo úd v tomto slova zmysle teda predstavuje nejakú pohyblivú časť tela, alebo ešte lepšie povedané, keďže sa hýbeme celí, tak aj celé telo. No a teda, ak sa na verš potom pozrieme z takého globálneho hľadiska, tak je zjavné, že ani duchom a ani telom by sme sa nemali oddávať svetu, ale Bohu. Teda totálne celí a nerozpoltení máme slúžiť Pánu Bohu. Lebo ako je napísané. Nikto nemôže slúžiť dvom pánom; lebo buďto jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone. (Ev. Matúša 6, 24) Proste my, skutočne veriaci kresťania sa máme v živote správať ako tí, ktorí "vstali" z mŕtvych. Teda tí, ktorí uverili v Pána Ježiša Krista a tak vyšli z tône svojej telesnosti, svojej smrti ta von na svetlo sveta. Ako také malilinkaté mušky sme vyleteli z tmy a šup ho, prileteli sme k lampe - k Ježišovi na Jeho svetlo. Všimni si čitateľu niekedy večer, že ako sa z tmy všelijaký hmyz s muškami vyberie na svetlo k lampe. Určite si si to už všimol, nie je to zrejme nič nové pre tvoje oči no neviem, že či si si niekedy niečo takéto uvedomil. Proste aj ten hmyz, čiže aj tie mušky bez rozumu a možno, že práve kvôli tomu, že ten rozum nemajú, len nejaký pud, ktorý ich núti prežiť idú tam, kde je svetlo. Lebo to svetlo im udáva smer a zároveň je pri tom svetle aj teplo. A v tôni je chlad a tma. A tak teda, bratia, povinní sme nežiť telu podľa tela, lebo keď podľa tela žijete, iste umriete, ale ak skutky tela duchom umŕtvujete, budete živí. (Rímskym 8, 12-13) A preto sa na mnohých miestach Biblie hovorí, že sa máme znovu narodiť. A práve to skutočné uverenie, teda skutočná a nefalšovaná viera v Krista z nás robí tie nové bytosti, ktoré už nechcú žiť podľa tela, ale podľa Ducha. A svoje telesne žiadosti sa oni snažia už len umŕtvovať a naopak tie duchovné len vyvyšovať, pretože vedia že práve v nich je skrze Pána Ježiša Krista ten život. On je to svetlo, ktoré nás osvecuje a udáva nám správny smer a On je aj to teplo, ktoré nás "ohrieva". Sviecou mojim nohám je Tvoje slovo a svetlo mojim chodníkom. (Žalmy 119, 105) No a všetko toto máme robiť preto, lebo ako sa v druhom ústrednom verši píše, my hľadáme ono druhé miesto - to budúce trvalé a nie toto tu dočasné. A škoda, že sa my ľudia tu tak radi zasídľujeme, za-bývavame, zariaďujeme a podobne. Lebo potom sa nám ťažko z tohoto nášho "nafachaného" dočasného príbytku odchádza. A je málo tých, ktorí ho skutočne dokážu aj opustiť.

No a tak ti milý čitateľu želám, aby si sa ani ty už nepoddával svojmu telu, ako nástroju žiadostí a hriechu, ale aby si sa Pánom Ježišom nechal zbudovať na nástroj Jeho spravodlivosti. Lebo len potom, keď budeš spravodlivý a nebudeš už viacej povoľovať svojim žiadostiam uvidíš to svoje budúce miesto kam kráčaš. AMEN

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.