Zlacnené alebo zadarmo...?
Zlacnené alebo zadarmo. Čo je lepšie?

Sedím si tak v kancelárii a ako obvykle niečo "ďobkám" do počítača. Zrazu sa otvoria dvere a dovnútra vojde kolega z iného poschodia. Popri vybavovaní si svojich vecí sa s nami trošku zahovorí a to čo povie a akým spôsobom to povie, vyvolá v mojej mysli túžbu po napísaní ďalšieho článku. S mojím spolupracovníkom sa totižto bavil o teniskách, ktoré si objednal cez internet. Teraz to radšej všetko zanonymizujem, ale princíp zachovám. Čiže išlo o toto (nasledujúce riadky si prečítajte v duchu nadšenia, ktorým ste naplnení, ak sa vám niečo veľkého podarí a vy sa s tým chcete pochváliť). Počuj Jožo! Včera som si objednal v "šport-dajrekte" tenisky "ňju-balánsy". "Kamaride" boli zlacnené z 98€ na 27€. Neskutočne sú kvalitné. Nie sú ako "najky" alebo "pumy". To sú už len marketingové značky, ale kvalitou sú tieto "ňju-balánsy" o niečom úplne inom. Pozri. Napríklad tieto, čo mám obuté na nohách. Mám ich už dva roky a aha ako vyzerajú. A to ich dokonca niekedy operiem aj v práčke! Myslím si, že ďalej pokračovať v tomto príklade už nemusím. Takéto situácie si vieme veľmi dobre predstaviť, pretože ich aj my bežne zažívame. A dokonca ich aj vieme opísať s takým istým nasadením. Nemusí to byť priamo pri nákupe tenisiek, ale vieme sa poriadne vyburcovať aj pri obyčajnom "lidláckom" termoprádle. Ja som si ho tiež kúpil a vždy si ho pochvaľujem, keď na to príde reč. 🙂 Tak. Na úvod, ktorý je myslím si že dobre pochopiteľný aj našim telesným rozumom asi stačí.

A práve to nadšenie z kúpy zlacnenej, pominuteľnej a časom aj pokaziteľnej veci vo mne okamžite vyvolalo asociáciu s Božím Slovom, že ako sa my ľudia vieme pre takého nepodstatné veci neskutočne nadchnúť, že ako vieme zapálene o nich hovoriť a z vecí, ktoré sú večné a zdarma, konkrétne zo spasenia 🙂 už tak na "mäkko" nie sme. Keďže takto rozohniť sa vieme bežne aj my veriaci, tak tento príklad patrí prednostne do našich radov. A to nehovorím o politickom zápale. 🙂 Ja som Alfa i Omega, Počiatok i Koniec. Ja dám vysmädnutému zadarmo z prameňa vody života. (Zjavenie 21, 6) Kto nám dnes dá niečo zadarmo? Nik! A ak áno, tak za veľa tá vec určite nebude stáť. Určite to už nebude mať pre darujúceho či predávajúceho až takú veľkú hodnotu. Prípadne ďalšou vecou, ktorá je s tou "zadarmo" zdanlivo neviditeľne spätá si to vykompenzuje - viď reklama "Juro - ľudový operátor - voláte len za 2 centy". Aby to však bolo platné, tak si treba každý mesiac dobiť kredit najmenej za 5 eur. 🙂 Ďalšia vec. Trvácnosť. Aj na tie najkvalitnejšie veci dáva výrobca len niekoľko ročnú záruku. Neviem o ničom s doživotnou zárukou. A ak by sa aj niečo našlo, tak firma, ktorá to predala už ani nemusí po čase existovať. Pri kom si ju potom uplatníme? Pravdepodobne ani taká značka, ako Ferrari asi nepredáva autá s celoživotnou zárukou. Aj mnoho miliónové "fáro" z ich "dielne" totižto časom stratí svoj "lesk" a pre bohatého majiteľa už nebude mať takú hodnotu, ako povedzme novší typ. Ferrari je však len pre pár boháčov, no oproti tomu Pán Boh je Bohom všetkých ľudí a aj spasenie, ktoré nám zdarma ponúka je pre každého z nás. Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej, ale ospravedlňovaní sú zadarmo z Jeho milosti skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi. (Rímskym 3, 23-24) Sme my vôbec schopní, na základe horeuvedeného príkladu tiež so zapálením niekomu niečo Božie povedať? Povieme aj my, keď nás niečo zaujme v Božom Slove svojim kolegom v práci toto: "Chlapi, baby neuveríte čo som dnes čítal(a) v Biblii!" Alebo to nadšenie pre Božie veci v nás vôbec nie je a všetko to, čo o Bohu možno niekedy niekomu povieme je bez "šťavy"? Prečo o pominuteľných veciach dokážeme tak zanietene hovoriť a o hodnotných Božích nie? Je v skutočnosti to naše nadšenie adekvátne reálnej cene toho nedokonalého a pominuteľného tovaru? Za pominuteľné sa platí a večné je pritom zdarma. To je sranda. A my aj tak vždy len budeme túžiť po tom pominuteľnom a žasnúť nad dobrou kúpou...

Keď som to dal prvý krát prečítať manželke, tak pohotovo zareagovala a povedala, že firma TUPPERWARE (vyrábajúca všelijaké "zdravé" plastové mištičky, dózičky a iné veci ohľadom potravín a ich prípravy) ponúka doživotnú záruku na vady a chyby materiálu ich výrobkov. Pokiaľ sa vám však niečo pokazí bežným používaním, alebo nesprávnou manipuláciu, tak záruka už končí. Darmo im budete vysvetľovať, že to dieťa nechtiac zlomilo či odtrhlo. No a sme doma. V ľuďmi poskytovanej záruke sa vždy bude vyskytovať nejaký ten háčik, ako ju neposkytnúť, aby sme náhodou my alebo firma neboli v strate. Naopak, pri Pánu Bohu neprídeme o spasenie, ak si ponadávame, keď sa nám pri nešťastnom páde zlomí noha, neprídeme o spasenie, ak niekoho oklameme, alebo my nejako ináč "zblbneme". On vie, že pochybeniam sa ľudia nevyhnú a preto svoju zmluvu s nami nepostavil na tejto skutočnosti, ale na milosti, lebo ináč by sme nemali šancu na záchranu. Na druhej strane však zase aj očakáva naše úprimné kajanie sa a úprimnú snahu o nápravu daných vecí v ktorých sme pochybili.

A tak teda, akým dojmom pôsobíš navonok ty, brat či sestra? Čo teba skôr nadchne? Hovorievaš nadšene aj o dare spasenia, alebo iných Božích veciach, ktoré ti Pán Boh dal zdarma, alebo nadšene opisuješ len kúpu nejakej pominuteľnej veci, ktorej hodnota sa znížila povedzme o 50€?

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.