• Prípravy na stavbu chrámu

Z nich určil sedemdesiattisíc za nosičov bremien, osemdesiattisíc za kamenárov v horách a tritisíc šesťsto za dozorcov, ktorí nútili ľudí pracovať. (2 kroník 2, 17)

• Stavba chrámu a jeho zariadenie

Šalamún začal stavať dom Hospodinov v Jeruzaleme na vrchu Mórijá, kde sa Hospodin zjavil jeho otcovi Dávidovi, na mieste, ktoré Dávid určil na humne Jebúsejca Ornána. (2 kroník 3, 1)

Na Okolí jordánskom, medzi Sukkótom a Cerédou, ich kráľ zlieval v hlinených formách. (2 kroník 4, 17)

• Šalamúnova modlitba

Ty vyslyš z nebies, z miesta, kde prebývaš, a odpusť! Odplať každému pod ľa jeho konania tak, ako spoznáš jeho srdce. Veď jedine Ty poznáš srdcia ľudských synov. (2 kroník 6, 30)

• Obeť Šalamúna a ľudu

Kráľ Šalamún obetoval ako zábitnú obeť dvadsaťdvatisíc kusov hovädzieho dobytka a stodvadsaťtisíc oviec. Tak posvätil kráľ i všetok ľud Boží dom. (2 kroník 7, 5)

• Božia odpoveď na Šalamúnovu modlitbu

Keď uzavriem nebesá, takže nebude dažďa, alebo prikážem kobylkám vyžrať zem, alebo dopustím na svoj ľud mor, 14) ľud môj, ktorý je pomenovaný po mne, sa pokorí, bude sa modliť, hľadať moju tvár a odvráti sa od svojich zlých ciest: vyslyším ho z neba, odpustím mu hriech a jeho krajinu vyliečim. (2 kroník 7, 13-14)

Ak sa však odvrátite a opustíte moje ustanovenia a prikázania, ktoré som vám predložil, ak odídete slúžiť iným bohom a budete sa im klaňať, 20) vyhubím vás zo svojej zeme, ktorú som vám dal. A tento dom, ktorý som posvätil svojmu menu, zavrhnem spred svojej tváre a urobím z neho príslovie a predmet posmechu pre všetky národy. (2 kroník 7, 19-20)

• Šalamúnovo bohatstvo a sláva

Všetky nádoby kráľa Šalamúna, používané na pitie, boli z rýdzeho zlata, podobne ako náčinie v Dome libanonského lesa. Striebro nemalo za Šalamúnových čias nijakú cenu. (2 kroník 9, 20)

Kráľ Šalamún prevýšil bohatstvom a múdrosťou všetkých kráľov zeme. (2 kroník 9, 22)

Šalamún vládol v Jeruzaleme nad celým Izraelom štyridsať rokov. (2 kroník 9, 30)

• Rechabeámova rodina

Rechabeám mal Maachu, dcéru Absolónovu, najradšej zo všetkých svojich a vedľajších žien a splodil dvadsaťosem synov a šesťdesiat dcér. (2 kroník 11, 21)

• Vpád faraóna Šíšaka do Judska

Keď si však Rechabeám upevnil kráľovstvo a zmocnel, opustil zákon Hospodinov, a celý Izrael s ním. (2 kroník 12, 1)

• Ásova vláda

vyšiel pred Ásu a povedal mu: Čujte ma, Ása i celý Júda a Benjamín! Hospodin bude s vami, ak vy budete s Ním. Keď Ho budete hľadať, dá sa vám nájsť. Ak Ho však opustíte, opustí vás. (2 kroník 15, 2)

Každý, kto by nehľadal Hospodina, Boha Izraelovho, mal byť usmrtený, malý či veľký, muž či žena. (2 kroník 15, 13)

Aj Maachu, svoju matku, kráľ Ása zosadil z hodnosti vládkyne, pretože postavila pre Ašéru hanebnú sochu. Ása vyťal jej hanebnú sochu, rozdrvil ju a spálil v Kidrónskom údolí. (2 kroník 15, 16)

Lebo oči Hospodinove prehliadajú celú zem, aby ukázal svoju moc tým, čo majú voči Nemu úprimné srdce. Bláznivo si si v tom počínal, lebo odteraz budeš mať vojny. (2 kroník 16, 9)

V tridsiatom deviatom roku svojej vlády Ása veľmi vážne ochorel na nohy. Ale ani vo svojej chorobe nevyhľadával Hospodina, iba lekárov. (2 kroník 16, 12)

• Jóšáfátova vláda

Keď sa mu na cestách Hospodinových zvýšila odvaha, odstránil z Judska aj výšiny a ašéry. (2 kroník 17, 6)

• Jóšáfát

Potom sa poradil s ľudom a postavil Hospodinových spevákov, ktorí mali v svätej nádhere spievať chválospevy, predchádzať pred ozbrojencami a vravieť: Ďakujte Hospodinovi, lebo Jeho milosť trvá naveky. (2 kroník 20, 21)

• Jórám

Po tom všetkom mu Hospodin ranil vnútro nevyliečiteľnou chorobou. 19) Po čase, keď nadišiel koniec druhého roka, v jeho chorobe mu vyšli vnútornosti a zomrel v hrozných bolestiach. No ľud mu nezapálil oheň ako jeho otcom. (2 kroník 21, 18-19)

• Jóáš

Zakaždým, keď kráľ dal levítom preniesť truhlicu na kráľovský dozorný úrad, a keď videli, že je tam veľa peňazí, dostavil sa kráľov pisár a poverenec hlavného kňaza, vyprázdnili truhlicu a odniesli ju späť na miesto. Tak robili dennodenne a nazbierali množstvo peňazí. (2 kroník 24, 11)

• Amacja

Ich synov však neusmrtil, ako je napísané v zákone – v knihe Mojžišovej – kde Hospodin prikazuje: Nezomrú otcovia za synov, ani synovia nezomrú za otcov, ale zomrie každý za svoj hriech. (2 kroník 25, 4)

Choď len sám a pusť sa smelo do boja! Inak ti Boh dá padnúť pred nepriateľom, lebo Boh má moc pomáhať i spôsobovať pád. (2 kroník 25, 8)

• Uzzija

Ochotne hľadal Boha za čias Zecharju, ktorý ho učil bázni Božej. Kým hľadal Hospodina, Boh mu prial úspech. (2 kroník 26, 5)

Vystaval i veže na púšti a vykopal mnoho cisterien, lebo mal veľa stáda na Nížine a na Rovine, oráčov a vinárov v pohorí a v sadoch, pretože mal rád pôdu. (2 kroník 26, 10)

Ale keď zmocnel, spyšnelo mu srdce k záhube. Previnil sa proti Hospodinovi, svojmu Bohu, keď vošiel do chrámu Hospodinovho kadiť na kadidlovom oltári. (2 kroník 26, 16)

• Ácház

Mužovia vyzvaní po menách povstali, ujali sa zajatcov a z koristi zaodeli všetkých nahých. Keď ich zaodeli, zaobuli, nakŕmili, napojili a ošetrili masťou, prepravili všetkých nevládnych na osloch. Zaviedli ich k ich bratom do Jericha, Mesta paliem, a vrátili sa do Samárie. (2 kroník 28, 15)

, že obetoval bohom Damasku, ktorí ho porazili. Uvažoval: Keďže bohovia sýrskych kráľov svojim pomohli, budem im obetovať, aby mi pomáhali. (2 kroník 28, 23)

• Vyhlásenie paschy

Lebo keď sa vrátite k Hospodinovi, vaši bratia a vaši synovia nájdu milosrdenstvo u tých, čo ich zajali, a vrátia sa do tejto krajiny. Veď milostivý a milosrdný je Hospodin, váš Boh, a neodvráti od vás tvár, keď sa k Nemu obrátite. 10) Drabanti chodili z mesta do mesta krajinou Efrajima, Menaššeho až po Zebulún. Vysmievali sa im však a zosmiešňovali ich. 11) Iba niekoľko mužov z Ašéra, Menaššeho a Zebulúna sa pokorilo a prišli do Jeruzalema. (2 kroník 30, 9-11)

• Sancheríbov útok na Jeruzalem

Chizkija sa neodplatil za preukázané dobrodenie; jeho srdce spyšnelo. Preto Boží hnev postihol jeho, Judsko i Jeruzalem. (2 kroník 32, 25)

Ale pri vyslancoch babylonských kniežat, ktorí prišli k nemu preskúmať zázračné znamenie, ktoré nastalo v krajine, ho Boh opustil, aby ho vyskúšal a poznal celé jeho zmýšľanie. (2 kroník 32, 31)

• Menaššeho modlárstvo

Hoci sa Hospodin prihováral Menaššemu a jeho ľudu, nedbali na to. 11) Tu Hospodin priviedol na nich vojvodcov asýrskeho kráľa, ktorí zajali Menaššeho hákmi, spútali ho do okov a odviedli do Babylona. 12) Keď však bol v úzkosti, uchádzal sa o priazeň Hospodina, svojho Boha, a veľmi sa pokoril pred Bohom svojich otcov. 13) Keď sa k Nemu modlil, On vypočul jeho úpenie a priviedol ho späť do Jeruzalema, do jeho kráľovstva. Vtedy Menašše spoznal, že Hospodin je Boh. (2 kroník 33, 10-13)

• Joziáš

V ôsmom roku svojej vlády, ešte ako mladík, začal hľadať Boha svojho otca Dávida, a v dvanástom roku začal očisťovať Judsko a Jeruzalem od výšin, ašér, tesaných a liatych modiel. (2 kroník 34, 3)

• Objavenie knihy zákona

Keď vynášali peniaze, prinášané do domu Hospodinovho, kňaz Chilkija našiel knihu zákona Hospodinovho, vydaného prostredníctvom Mojžiša. (2 kroník 34, 14)

Zo všetkých krajov, ktoré Izraelci mali, Joziáš odstránil ohavnosti a nástojil, aby všetci, ktorí sa narodia v Izraeli, slúžili Hospodinovi, svojmu Bohu. Po všetky jeho dni sa neuchýlil od Hospodina, Boha svojich otcov. (2 kroník 34, 33)

• Svätenie paschy

Podobná pascha sa v Izraeli nesvätila od čias proroka Samuela. A nijaký izraelský kráľ nesvätil takú paschu, akú svätil Joziáš, kňazi, levíti, celé Judsko, prítomní Izraelci a obyvatelia Jeruzalema. (2 kroník 35, 18)

• Joziášova smrť

Necho však vyslal k nemu poslov s odkazom: Čo my máme medzi sebou, judský kráľ? Dnes netiahnem proti tebe, ale proti domu, s ktorým vediem vojnu, a Boh prikázal, aby som sa ponáhľal. Prestaň sa vzpierať Bohu, ktorý je so mnou, aby ťa nezničil. 22) Joziáš sa však neodvrátil od neho, ale odvážil sa proti nemu bojovať. Neposlúchol Nechove slová, hoci boli od Boha, ale prišiel bojovať na Megidskú rovinu. (2 kroník 35, 21-22)