• Stvorenie sveta

Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. 2) Zem však bola beztvárna a pustá; tma bola nad prahlbinou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. 3) Vtedy riekol Boh: Buď svetlo! A bolo svetlo. 4) Boh videl, že svetlo je dobré; vtedy Boh oddelil svetlo od tmy. 5) Boh pomenoval svetlo dňom a tmu pomenoval nocou. A bol večer a bolo ráno: prvý deň. (1 Mojžišova 1, 1-5)

Potom riekol Boh: Buď obloha uprostred vôd a oddeľuj vody od vôd. 7) Tak učinil Boh oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou. A stalo sa tak. 8) Boh pomenoval oblohu nebom. A bol večer a bolo ráno: druhý deň. (1 Mojžišova 1, 6-8)

Potom riekol Boh: Nech sa vody nahromadia na jedno miesto pod nebom a nech sa ukáže súš! I stalo sa tak. 10) Boh pomenoval súš zemou a nahromadené vody pomenoval morom. Boh videl, že to bolo dobré. 11) Potom riekol: Nech zem vydá sviežu zeleň, semenoplodné byliny a ovocné stromy rozličného druhu, čo rodia na zemi ovocie, v ktorom je ich semeno! I stalo sa tak. 12) Zem vydala sviežu zeleň, semenoplodné byliny rozličného druhu a stromy rodiace ovocie, v ktorom je semeno rozličného druhu. I videl Boh, že to bolo dobré. 13) A bol večer a bolo ráno: tretí deň. (1 Mojžišova 1, 9-13)

Potom riekol Boh: Nech sú svetlá na nebeskej oblohe na oddeľovanie dňa od noci a nech budú znameniami na určovanie období, dní a rokov. 15) Nech budú svetlami na nebeskej oblohe, aby osvetľovali zem! I stalo sa tak. 16) Boh učinil dve veľké svetlá: väčšie svetlo, aby vládlo nad dňom, a menšie svetlo, aby vládlo nad nocou; a aj hviezdy. 17) Boh ich umiestnil na nebeskú oblohu, aby osvetľovali zem, 18) aby vládli nad dňom aj nocou a aby oddeľovali svetlo od tmy. A Boh videl, že to bolo dobré. 19) A bol večer a bolo ráno: štvrtý deň. (1 Mojžišova 1, 14-19)

Potom riekol Boh: Nech sa vody víria pohybom živých tvorov a vtáctvo nech poletuje ponad zem na nebeskej oblohe. 21) Vtedy stvoril Boh veľké morské zvieratá a všetky živé tvory rozličného druhu, čo sa hýbu a ktorými sa víria vody; aj všetko okrídlené vtáctvo podľa jeho druhov. A Boh videl, že to bolo dobré. 22) I požehnal ich Boh hovoriac: Ploďte a množte sa a naplňte morské vody. I vtáctvo nech sa rozmnoží na zemi. 23) A bol večer a bolo ráno: piaty deň. (1 Mojžišova 1, 20-23)

Potom riekol Boh: Nech zem vydá živé tvory rozličného druhu: dobytok, plazy a poľnú zver rozličného druhu! I stalo sa tak. 25) Boh učinil rozličné druhy poľnej zveri, rozličné druhy dobytka a všetky plazy rozličných druhov. A Boh videl, že to bolo dobré. 26) Potom riekol Boh: Učiňme človeka na svoj obraz, podľa našej podoby, aby panoval nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom, nad dobytkom, nad všetkou poľnou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi. 27) Tak stvoril Boh človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril; ako muža a ženu ich stvoril. 28) Potom ich Boh požehnal a riekol im: Ploďte a množte sa a naplňte zem; podmaňte si ju a panujte nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom a nad každým živočíchom, čo sa hýbe na zemi! 29) Potom riekol Boh: Ajhľa, dal som vám všetky semenoplodné byliny, ktoré sú na celej zemi, a všetky stromy, na ktorých je ovocie s ich semenom; to vám bude za pokrm. 30) No všetkým zvieratám zeme, všetkému nebeskému vtáctvu, a vôbec všetkému, čo sa hýbe na zemi a má v sebe dych života, budú potravou všetky zelené byliny! I stalo sa tak. 31) A Boh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A bol večer a bolo ráno: šiesty deň. (1 Mojžišova 1, 24-31)

Tak boli dokončené nebesá i zem a všetky ich voje. 2) Na siedmy deň Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal; na siedmy deň si odpočinul od všetkého diela, ktoré vykonal. 3) Nato Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ňom si odpočinul od všetkého diela, ktoré stvorením začal konať. (1 Mojžišova 2, 1-3)

• Druhá správa o stvorení. O raji

Tak vznikli nebesá a zem, keď boli stvorené. Toho času, keď Hospodin Boh učinil zem a nebo – 5) a nebolo ešte nijakého poľného krovia na zemi a nijaká poľná bylina nerástla, pretože Hospodin Boh nedal dažďa na zem, a nebolo ani človeka, aby obrábal pôdu, 6) len spodná voda vystupovala zo zeme a zavlažovala celý povrch pôdy, 7) vtedy Hospodin Boh stvárnil človeka z prachu zeme a vdýchol mu do nozdier dych života; tak sa človek stal živou bytosťou. 8) Potom Hospodin Boh vysadil na východe záhradu v Édene a postavil tam človeka, ktorého utvoril. 9) Hospodin Boh dal zo zeme vyrásť všelijakým stromom, lákavým na pohľad a dobrým na jedenie, aj stromu života uprostred záhrady, aj stromu poznania dobra a zla. 10) Z Édenu vytekala rieka, aby zavlažovala záhradu, a odtiaľ sa rozdeľovala na štyri ramená. 11) Meno jedného je Píšón; ono tečie okolo celej krajiny Chavíla, kde sa nachádza zlato. 12) Zlato z onej krajiny je vzácne; tam sa nachádza aj bdéliová živica a drahokam ónyx. 13) Druhá rieka sa volá Gíchón; tá tečie okolo krajiny Kúš. 14) Tretia rieka sa volá Chiddekela (Tigris). Štvrtá rieka je Eufrat. 15) Hospodin Boh vzal človeka a voviedol ho do záhrady Éden, aby ju obrábal a strážil. (1 Mojžišova 2, 4-15)

• Boží príkaz

Potom Hospodin Boh rozkázal človeku: Zo všetkých stromov záhrady smieš jesť, 17) ale zo stromu poznania dobra a zla nesmieš jesť, lebo v deň, keď budeš z neho jesť, istotne zomrieš. (1 Mojžišova 2, 16-17)

• Stvorenie ženy

Potom riekol Hospodin Boh: Nie je dobré človeku byť osamote. Dám mu pomoc, ktorá mu bude roveň. 19) Vtedy Hospodin Boh utvoril zo zeme všetku poľnú zver i všetko nebeské vtáctvo a priviedol ich k človeku, aby videl, ako ich nazve; každý živý tvor sa mal volať tak, ako ho nazve človek. 20) A človek pomenoval všetok dobytok, nebeské vtáctvo i všetku poľnú zver. Ale pre človeka nenašiel pomoc, ktorá by mu bola roveň. 21) Vtedy Hospodin Boh dopustil na človeka tvrdý spánok; keď zaspal, vyňal mu jedno rebro a jeho miesto uzavrel mäsom. 22) Z rebra, ktoré Hospodin Boh vyňal človeku, utvoril ženu a priviedol ju k človeku. 23) Nato povedal človek: Toto je už kosť z mojich kostí a telo z môjho tela. Bude sa volať mužena, lebo je z muža vzatá. 24) Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom. 25) Obaja však boli nahí, človek i jeho žena, ale nehanbili sa. (1 Mojžišova 2, 18-25)

• Pokušenie a pád

Had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré Hospodin Boh učinil. Ten povedal žene: Či naozaj riekol Boh: Nesmiete jesť zo žiadneho rajského stromu? 2) Žena odpovedala hadovi: Z ovocia rajských stromov smieme jesť, 3) ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja, riekol Boh: Nejedzte z neho, ani sa ho nedotknite, aby ste nezomreli! 4) Had však povedal žene: Vôbec nezomriete; 5) ale Boh vie, že v ten deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh; budete vedieť, čo je dobro a čo zlo. 6) Keď žena videla, že by bolo dobre jesť zo stromu, že je pre oči zvodný a lákavý na zmúdrenie, vzala z jeho ovocia a jedla; potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou; aj on jedol. 7) Vtedy sa obidvom otvorili oči a spoznali, že sú nahí; pospínali si teda figové lístie a urobili si zástery. (1 Mojžišova 3, 1-7)

• Odhalenie priestupku

Keď začuli kroky Hospodina Boha, chodiaceho za podvečerného vánku po záhrade, skryl sa človek a jeho žena pred Hospodinom Bohom medzi stromy záhrady. 9) Hospodin Boh však zavolal na človeka a riekol: Kde si? 10) On odpovedal: Počul som Ťa v záhrade, bál som sa, lebo som nahý; i skryl som sa. 11) Nato Boh riekol: Kto ti oznámil, že si nahý? Nejedol si zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť? 12) Človek odpovedal: Žena, ktorú si mi dal, aby bola pri mne, dala mi zo stromu; i jedol som. 13) Nato riekol Hospodin Boh žene: Čo si to urobila? A žena odpovedala: Had ma podviedol; nuž jedla som. (1 Mojžišova 3, 8-13)

• Trest

Vtedy riekol Hospodin Boh hadovi: Pretože si to urobil, prekliaty budeš nad všetok dobytok i nad všetky poľné zvieratá. Po bruchu sa budeš plaziť a prach budeš hltať po všetky dni svojho života. 15) Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu, medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo; ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu schvatneš pätu. 16) Žene riekol: Veľmi ti rozmnožím ťažoby v tvojom tehotenstve; v bolestiach budeš rodiť deti a budeš túžiť za svojím mužom, ale on bude vládnuť nad tebou. 17) A Adamovi riekol: Pretože si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, čo som ti zakázal: Nebudeš jesť z neho! – pre teba bude pôda prekliata s námahou sa z nej budeš živiť. 18) Ba tŕnie a hložie bude ti rodiť a poľné byliny budeš jedávať. 19) V pote tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pretože si prach a do prachu sa vrátiš. 20) Adam nazval svoju ženu Evou, lebo ona sa stala matkou všetkých živých. 21) Hospodin Boh učinil Adamovi a jeho žene odevy z kože a zaodel ich. 22) Hospodin Boh však riekol: Hľa, človek je už ako jeden z nás, keďže pozná dobro i zlo. Aby však teraz nenačiahol ruku, aby nevzal a nejedol zo stromu života a aby nežil večne, 23) poslal ho Hospodin Boh von zo záhrady Éden obrábať pôdu, z ktorej bol vzatý. 24) Potom zahnal človeka a na východ od záhrady osadil cherubov s blýskavými plamennými mečmi, aby strážili cestu k stromu života. (1 Mojžišova 3, 14-24)

• Kain a Ábel

Potom Adam poznal svoju ženu Evu; ona počala a porodila Kaina. Povedala: Dostala som muža od Hospodina. 2) Potom porodila Ábela, jeho brata; Ábel bol pastierom oviec, Kain bol však roľníkom. 3) Po nejakom čase Kain priniesol Hospodinovi obeť z plodín poľa. 4) Aj Ábel obetoval z prvorodeniat svojho stáda, a to z najtučnejších. Vtedy Hospodin priaznivo zhliadol na Ábela a na jeho obeť, 5) ale na Kaina a na jeho obeť nezhliadol. Nato Kain vzbĺkol veľkým hnevom a zamračila sa mu tvár. 6) Hospodin však riekol Kainovi: Prečo si vzbĺkol hnevom a prečo sa ti zamračila tvár? 7) Zaiste, ak budeš dobre robiť, rozjasní sa ti; ak však nebudeš dobre robiť, hriech striehne pri dverách, na teba je upriamená jeho žiadostivosť; ale ty ho opanuj! 8) Nato Kain povedal svojmu bratovi Ábelovi: Poďme na pole. Keď boli na poli, Kain napadol brata Ábela a zabil ho. 9) Tu riekol Hospodin Kainovi: Kde je tvoj brat Ábel? A on odvetil: Neviem; či som ja strážcom svojho brata? 10) Nato Boh riekol: Čo si to urobil? Hlas krvi tvojho brata volá zo zeme ku mne. 11) Teraz budeš kliatbou zahnaný z pôdy, ktorá otvorila ústa, aby prijala krv tvojho brata z tvojich rúk. 12) Keď budeš obrábať pôdu, nebude ti viac dávať svoju silu; tulákom a bludárom budeš na zemi. 13) I povedal Kain Hospodinovi: Väčší je môj trest, než by som ho vládal zniesť. 14) Ajhľa, dnes ma odháňaš z pôdy a ja sa musím skrývať pred tvojou tvárou; budem tulákom a bludárom na zemi; a kto ma stretne, zabije ma. 15) Hospodin mu však riekol: Práve preto, ktokoľvek by zabil Kaina, odnesie si sedemnásobnú pomstu. A Hospodin urobil Kainovi znak, aby ho nikto, kto ho stretne, nezabil. 16) Vtedy Kain odišiel od tváre Hospodinovej a býval v krajine Nód, východne od Édenu. (1 Mojžišova 4, 1-16)

• Kainovo potomstvo

Kain poznal svoju ženu; ona počala a porodila Enocha. Potom staval mesto a nazval to mesto menom svojho syna Enocha. 18) Enochovi sa narodil Irád a Irád splodil Mechujáéla; Mechujáél zas splodil Metušáéla a Metušáél splodil Lámecha. 19) Lámech si vzal dve ženy; jedna sa volala Ádá, druhá sa volala Cillá. 20) Ádá porodila Jábála; on bol praotcom tých, čo bývajú v stanoch a pri stáde. 21) Jeho brat sa volal Júbal; on bol praotcom tých, čo hrajú na citare a píšťale. 22) Cillá porodila Túbal-Kaina, kováča rozličného bronzového a železného náčinia. Sestra Túbal-Kaina bola Naamá. 23) Raz povedal Lámech svojim ženám: Ádá a Cillá, čujte môj hlas, Lámechove ženy, počúvajte moju reč! V odplate za ranu zabil som muža, za svoju ranu mladíka. 24) Ak bude Kain sedem razy pomstený, tak Lámech sedemdesiatsedem razy. 25) Adam poznal opäť svoju ženu; porodila syna a dala mu meno Šét; lebo mi Boh dal – tak hovorila – nové potomstvo miesto Ábela, pretože Kain ho zabil. 26) Aj Šétovi sa narodil syn; dal mu meno Enóš. Vtedy sa začalo vzývať meno Hospodinovo. (1 Mojžišova 4, 17-26)

• Rodokmeň praotcov od Adama po Nóacha

Toto je zoznam Adamových pokolení: Keď Boh stvoril človeka, učinil ho na Božiu podobu. 2) Ako muža a ženu ich stvoril; keď ich požehnal, v deň ich stvorenia dal im meno Človek. (1 Mojžišova 5, 1-2)

Celkove Enoch žil tristošesťdesiatpäť rokov. Enoch chodil s Bohom; ale zrazu ho nebolo, lebo Boh ho vzal. (1 Mojžišova 5, 24)

Keď mal Lámech stoosemdesiatdva rokov, splodil syna, 29) nazval ho Nóachom a povedal: Tento nás poteší pri našej práci, pri námahe našich rúk na pôde, ktorú Hospodin preklial. (1 Mojžišova 5, 28-29)

Keď mal Nóach päťsto rokov, splodil Šéma, Cháma a Jáfeta. (1 Mojžišova 5, 32)

• Skazenosť ľudstva

Keď sa ľudia začali množiť na zemi a rodili sa im aj dcéry, 2) Boží synovia videli, že ľudské dcéry sú pekné, a brali si za ženy všetky, ktoré si vyvolili. 3) Vtedy riekol Hospodin: Môj duch nebude prebývať v človeku naveky, lebo on je len telo; a žiť bude stodvadsať rokov. 4) V tých časoch, ba aj potom, keď synovia Boží vchádzali k ľudským dcéram a ony im rodili, boli obrami na zemi. To sú hrdinovia, čo boli povestnými mužmi za starodávna. (1 Mojžišova 6, 1-4)

• Oznámenie potopy a stavba korábu

Keď však Hospodin videl, že skazenosť ľudí na zemi bola veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca bolo ustavične zlé, 6) Hospodin oľutoval, že učinil človeka na zemi, a zabolelo ho srdce. 7) I riekol Hospodin: Zotriem z povrchu zeme človeka, ktorého som stvoril, ľudí aj zvieratá až po plazy a nebeské vtáky, lebo som oľutoval, že som ich učinil. 8) Ale Nóach našiel milosť v očiach Hospodinových. 9) Toto je Nóachov rodokmeň: Nóach bol muž spravodlivý a bezúhonný medzi svojimi vrstovníkmi. Nóach chodieval s Bohom. 10) Nóach splodil troch synov: Šéma, Cháma a Jáfeta. 11) Ale zem bola porušená v Božích očiach; na zemi bolo plno násilia. 12) Boh videl, že zem bola porušená, lebo každé telo viedlo porušený život na zemi. 13) Vtedy Boh riekol Nóachovi: Koniec nastal každému telu predo mnou, lebo pre ľudí zem je plná násilia. Vyhubím ich zo zeme. 14) Urob si koráb z góferového dreva; urob koráb s priehradami a natri ho zvnútra i zvonku smolou. 15) Takto to urob: tristo lakťov bude dĺžka korábu, päťdesiat lakťov jeho šírka a tridsať lakťov jeho výška. 16) Na korábe urob svetelný otvor. Sprav ho na lakeť od vrchu, dvere korábu umiestni na boku. Urob spodné, stredné a horné podlažie. 17) Lebo ja uvediem potopu vôd na zem, aby som vyhubil spod neba každé telo, ktoré má v sebe dych života. Všetko, čo je na zemi, musí zhynúť. 18) Ja však ustanovím svoju zmluvu s tebou a do korábu vojdeš ty a s tebou tvoji synovia, tvoja žena a ženy tvojich synov. 19) Zo všetkých živočíchov, z každého tela, vovedieš do korábu po páre, aby si ich pri sebe zachoval nažive; budú to samec a samica. 20) Zo všetkých druhov vtáctva, zo všetkých druhov dobytka, zo všetkých druhov plazov, zo všetkého vojdú k tebe dvojice, aby ostali nažive. 21) Ty si však naber zo všetkých potravín na jedenie a uskladni ich; budú potravou tebe aj im. 22) Nóach urobil všetko tak, ako mu prikázal Boh. (1 Mojžišova 6, 5-22)

• Vstup do korábu

Potom riekol Hospodin Nóachovi: Vojdi ty i celá tvoja domácnosť do korábu, lebo som videl, že ty si spravodlivý predo mnou v tomto pokolení. 2) Vezmi so sebou zo všetkých čistých zvierat po sedem: samcov a samice, a zo zvierat, ktoré nie sú čisté, po páre: samca a samicu. 3) Aj z nebeského vtáctva po sedem: samcov a samice, aby sa ich rod zachoval na celom zemskom povrchu. 4) Lebo o sedem dní spustím na zem dážď na štyridsať dní a štyridsať nocí; zotriem zo zeme všetky tvory, ktoré som utvoril. 5) A Nóach urobil všetko tak, ako mu prikázal Hospodin. 6) Nóach mal šesťsto rokov, keď prišla na zem potopa. 7) I vošiel Nóach a s ním jeho synovia, jeho žena i ženy jeho synov do korábu pred vodami potopy. 8) Z čistých i z nečistých zvierat, zo všetkého vtáctva i zo všetkého, čo sa plazí po zemi, 9) vošli do korábu k Nóachovi po páre: samec a samica, ako prikázal Boh Nóachovi. (1 Mojžišova 7, 1-9)

• Potopa

Po siedmich dňoch prišli vody potopy na zem. 11) V šesťstom roku Nóachovho života sedemnásteho dňa druhého mesiaca, ešte toho dňa prepukli všetky žriedla veľkej prahlbiny, otvorili sa okná nebies 12) a lial sa dážď na zem štyridsať dní a štyridsať nocí. 13) Toho istého dňa vstúpil do korábu Nóach a s ním Nóachovi synovia: Šém, Chám a Jáfet, Nóachova žena a tri ženy jeho synov; 14) oni aj všetky druhy živočíchov, všetky druhy dobytka, všetky druhy plazov, čo sa pohybujú po zemi, a všetky druhy vtákov, 15) vošli k Nóachovi do korábu po páre z každého tvora, čo má v sebe dych života. 16) A tie, čo vošli, vošli ako samec a samica z každého tvora, ako mu Boh prikázal. Nato Hospodin zavrel za ním dvere. 17) Keď potopa trvala na zemi štyridsať dní, rozmnožili sa vody, zdvihli koráb, takže sa nadniesol od zeme. 18) Vody stúpali a veľmi sa rozmnožili na zemi, takže koráb plával na hladine vôd. 19) Keď vody stále viac stúpali, pokryli všetky vysoké vrchy pod celým nebom. 20) Vody ich presahovali o pätnásť lakťov a pokryli vrchy. 21) Tak zhynulo každé telo, čo sa pohybovalo na zemi, a to ako vtáctvo, dobytok, divá zver, aj všetci ľudia. 22) Z toho, čo bolo na suchej zemi, pomrelo všetko, čo malo v sebe život. 23) Tak zotrel Boh všetky tvory, ktoré boli na povrchu zeme; všetko od človeka po dobytok, od plazov po nebeské vtáctvo bolo zotreté zo zeme, tak že zostal iba Nóach a čo bolo s ním v korábe. 24) Vody však vládli nad zemou stopäťdesiat dní. (1 Mojžišova 7, 10-24)

• Koniec potopy

Vtedy sa Boh rozpomenul na Nóacha, na všetky živočíchy i na dobytok, ktoré boli s ním v korábe; Boh poslal vietor na zem a vody opadli. 2) Zavreli sa žriedla prahlbiny aj okná nebies a dážď z neba ustal. 3) Vody sa viac a viac vracali do zeme a po stopäťdesiatich dňoch začalo vôd ubúdať. 4) V siedmom mesiaci, sedemnásteho dňa toho mesiaca spočinul koráb na Araráte. 5) Vôd stále ubúdalo až do desiateho mesiaca; prvý deň desiateho mesiaca ukázali sa končiare vrchov. 6) Potom, po štyridsiatich dňoch, Nóach otvoril okno korábu, ktoré urobil, 7) a vypustil krkavca. Ten vyletel a poletoval sem i tam, kým na zemi nevyschli vody. 8) Potom vypustil holubicu, aby videl, či sa vody na povrchu zeme umenšili. 9) Keď však holubica nenašla miesto, kde by jej noha spočinula, vrátila sa k nemu do korábu, lebo vody boli na celom povrchu zeme. Vystrel ruku, chytil ju a vtiahol k sebe do korábu. 10) Potom čakal ešte ďalších sedem dní a znova vypustil holubicu z korábu. 11) K večeru sa holubica vrátila k nemu, a hľa, v zobáku mala čerstvý olivový list. Z toho Nóach poznal, že sa vody na zemi umenšili. 12) Potom počkal ďalších sedem dní a vypustil holubicu, ale tá sa už nevrátila k nemu. 13) Šesťsto prvého roku Nóachovho života, prvého dňa prvého mesiaca vyschli vody na zemi. Vtedy Nóach odstránil z korábu pokrov, a hľa, povrch zeme už obschol. 14) Dvadsiateho siedmeho dňa druhého mesiaca bola zem úplne suchá. 15) Tu riekol Boh Nóachovi: 16) Vyjdi z korábu a s tebou tvoja žena, tvoji synovia i ženy tvojich synov. 17) Vyveď všetky živočíchy, ktoré sú z každého tvora s tebou, a to vtáctvo, dobytok i všetky plazy, čo sa plazia po zemi, nech sa hýbu na zemi, nech sa plodia a množia na zemi. 18) Nato vyšiel Nóach a s ním jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov. 19) Všetky živočíchy, plazy, vtáctvo a všetko, čo sa hýbalo na zemi, vyšlo z korábu po čeľadiach. 20) Vtedy Nóach postavil oltár Hospodinovi a vzal zo všetkých čistých zvierat, zo všetkých čistých vtákov a obetoval spaľované obete na oltári. 21) Keď Hospodin zacítil príjemnú vôňu, riekol si: Nebudem už pre človeka preklínať zem, lebo jeho zmýšľanie je zlé od mladosti, a nebudem už biť všetko živé, ako som to urobil. 22) Dokiaľ však zem trvať bude, sejba ani žatva, chlad ani horúčosť, leto ani zima, deň ani noc nikdy neprestanú. (1 Mojžišova 8, 1-22)

• Božia zmluva s Nóachom

Vtedy Boh požehnal Nóacha i jeho synov a riekol im: Ploďte a množte sa a naplňte zem! 2) Strach a hrôza z vás nech padne na všetky zvieratá zeme, na všetko nebeské vtáctvo, na všetko, čo sa plazí po zemi, na všetky morské ryby; sú vám dané do rúk. 3) Nech vám slúži ako potrava všetko, čo sa hýbe, čo je živé; ako kedysi zelené byliny, teraz vám dávam všetko. 4) Len mäso s krvou, jeho dušou, nesmiete jesť. 5) Ba aj za vašu krv, za váš život budem brať na zodpovednosť; budem brať na zodpovednosť za ňu každé zviera i človeka; človeka i jeho brata budem brať na zodpovednosť za život človeka. 6) Ak niekto prelieva ľudskú krv, tomu nech človek preleje jeho krv, lebo Boh učinil človeka na Boží obraz. 7) Vy však ploďte a množte sa, hýbte sa na zemi a množte sa na nej. 8) Potom Boh riekol Nóachovi a jeho synom, čo boli s ním: 9) Ajhľa, ja ustanovujem svoju zmluvu s vami a s vaším budúcim potomstvom 10) aj s každým živým tvorom, čo je pri vás, totiž s vtáctvom, dobytkom a všetkou poľnou zverou pri vás, od všetkého, čo vyšlo z korábu, až po všetky živočíchy zeme. 11) Ustanovujem s vami svoju zmluvu, že vody potopy už nevyničia všetko tvorstvo a nebude už potopy, aby zničila zem. 12) Boh ďalej riekol: Toto bude znamením zmluvy, ktorú pre všetky budúce pokolenia robím medzi sebou a medzi vami i medzi všetkými živými tvormi, čo sú pri vás: 13) svoju dúhu kladiem na oblaky; bude znamením zmluvy medzi mnou a medzi zemou. 14) Keď nakopím oblaky nad zemou a ukáže sa dúha na oblakoch, 15) rozpomeniem sa na svoju zmluvu medzi mnou a medzi vami i medzi všetkými živými tvormi zo všetkého tvorstva; a vody sa už nestanú potopou, aby zničili každé z tvorstva. 16) Keď bude dúha na oblakoch, pozriem sa na ňu, aby som sa rozpomenul na večnú zmluvu medzi Bohom a medzi každým živým tvorom zo všetkého tvorstva, ktoré je na zemi. 17) Vtedy riekol Boh Nóachovi: Toto je znamenie zmluvy, ktorú som ustanovil medzi sebou a medzi každým tvorom, čo je na zemi. (1 Mojžišova 9, 1-17)

• Nóachova kliatba a požehnanie

Nóachovi synovia, ktorí vyšli z korábu, boli: Šém, Chám a Jáfet; Chám bol otcom Kanaánovým. 19) Títo traja boli Nóachovi synovia a z nich sa zaľudnila celá zem. 20) Roľník Nóach začal prvý vysádzať vinicu. 21) Raz sa napil vína, opil sa a ľahol si obnažený vo svojom stane. 22) Chám, otec Kanaánov, však uzrel nahotu svojho otca a oznámil to svojim dvom bratom vonku. 23) Vtedy Šém a Jáfet vzali plášť, obaja si ho položili na plecia, šli chrbtom, a tak zakryli nahotu svojho otca. Ich tvár bola odvrátená, takže nevideli nahotu svojho otca. 24) Keď sa Nóach prebral zo svojho opojenia a dozvedel sa, čo mu urobil jeho najmladší syn, 25) povedal: Prekliaty Kanaán, otrokom otrokov buď svojim bratom. 26) Ďalej povedal: Požehnaný Hospodin, Boh Šémov, no Kanaán mu bude otrokom. 27) Nech dá Boh Jáfetovi šíriť sa, nech býva v stanoch Šémových, no Kanaán mu bude otrokom. 28) A Nóach žil po potope tristopäťdesiat rokov. 29) Celkove Nóach žil deväťstopäťdesiat rokov; potom zomrel. (1 Mojžišova 9, 18-29)

• Nóachovo potomstvo – rodokmeň národov

Kúš splodil aj Nimróda, ktorý bol prvým mocnárom na zemi. 9) Bol udatným lovcom pred Hospodinom. Preto sa hovorieva: Udatný lovec pred Hospodinom ako Nimród. (1 Mojžišova 10, 8-9)

• Babylonská veža

Vtedy celý svet používal jedinú reč a rovnaké slová. 2) Keď sa na východe ľudia pohli, našli rovinu v krajine Šineár a usadili sa tam. 3) Povedali si: Poďme, narobme si tehál a dobre ich vypáľme. Tak im tehly slúžili za kameň a asfalt za maltu. 4) Potom si povedali: Poďme, vystavme si mesto a vežu, ktorej vrch by siahal po nebesá; tak si urobíme meno, aby sme neboli roztratení po celej zemi. 5) Nato zostúpil Hospodin, aby videl mesto i vežu, ktorú stavali ľudskí synovia. 6) Hospodin riekol: Je tu jeden ľud a všetci majú jednu reč; a to je len začiatok ich výčinov; teraz im už nič neznemožní vykonať, čo si zaumienia. 7) Poďme, zostúpme a zmäťme im tam reč, aby ani jeden nerozumel reči druhého. 8) Tak ich Hospodin rozptýlil po celej zemi a prestali stavať mesto. 9) Preto ho pomenovali Bábelom, Bábel znamená: zmätok lebo tam Hospodin zmiatol reč celému svetu a odtiaľ ich Hospodin rozptýlil po celej zemi. (1 Mojžišova 11, 1-9)

• Deje patriarchov Izraela Povolanie Abráma a jeho púť do Kanaánu

Hospodin riekol Abrámovi: Vyjdi zo svojej krajiny, zo svojho príbuzenstva i z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem. 2) Urobím ťa veľkým národom, požehnám ťa a tvoje meno zvelebím, tak sa staneš požehnaním. 3) Žehnať budem tých, čo teba žehnajú, prekľajem toho, čo tebe zlorečí, a v tebe budú požehnané všetky čeľade zeme. 4) Vtedy Abrám odišiel, ako mu prikázal Hospodin; šiel s ním aj Lót. Abrám mal sedemdesiatpäť rokov, keď vyšiel z Cháránu. (1 Mojžišova 12, 1-4)

• Hospodinova zmluva s Abrámom

I uveril Hospodinovi a On mu to počítal za spravodlivosť. (1 Mojžišova 15, 6)

Potom riekol Hospodin Abrámovi: Uvedom si, že tvoji potomci budú prišelci v krajine, ktorá im nepatrí, zotročia ich a za štyristo rokov ich budú utláčať; 14) ale súdiť budem aj národ, ktorému oni budú slúžiť; no potom vyjdú s veľkým imaním. (1 Mojžišova 15, 13-14)

• Hagar

Vtedy Sáraj, žena Abrámova, vzala svoju slúžku, Egypťanku Hagaru – bolo to desať rokov po tom, čo sa Abrám usadil v Kanaáne – a dala ju svojmu mužovi Abrámovi za ženu. (1 Mojžišova 16, 3)

A anjel Hospodinov pokračoval v reči: Ajhľa, počala si i porodíš syna a dáš mu meno Izmael, lebo počul Hospodin o tvojom trápení. 12) Bude to človek ako divý osol; jeho ruka bude proti všetkým a ruky všetkých budú proti nemu; bude naprotiveň všetkým bratom. (1 Mojžišova 16, 11-12)

Abrám bol osemdesiatšesťročný, keď mu Hagar porodila Izmaela. (1 Mojžišova 16, 16)

• Obriezka znamením Božej zmluvy

Keď mal Abrám deväťdesiat rokov, zjavil sa mu Hospodin a riekol mu: Ja som Boh všemohúci, kráčaj pod mojím dohľadom a buď bezúhonný, 2) urobím zmluvu medzi sebou a tebou
a preveľmi ťa rozmnožím. 3) Vtedy Abrám padol na tvár a Boh hovoril s ním takto: 4) Hľa, toto je moja zmluva s tebou: Staneš sa otcom mnohých národov. 5) Preto sa už nebudeš volať Abrám, ale Abrahám bude tvoje meno, lebo som ťa urobil otcom mnohých národov. 6) Urobím ťa nadmieru plodným a vytvorím z teba národy; i králi vyjdú z teba. 7) Ustanovím svoju zmluvu medzi sebou a tebou aj tvojim potomstvom, a to cez pokolenia – ako večnú zmluvu, že budem Bohom tebe i tvojmu potomstvu. 8) A tebe i tvojmu potomstvu dám do večného vlastníctva celý Kanaán, krajinu, v ktorej žiješ ako cudzinec; a budem im Bohom. 9) Ďalej riekol Boh Abrahámovi: Ty však zachovávaj moju zmluvu, ty aj tvoje potomstvo po všetky pokolenia. 10) Toto bude moja zmluva medzi mnou a vami aj medzi tvojím potomstvom, ktorú máte zachovávať: Všetci mužovia medzi vami nech sú obrezaní. 11) Dajte si obrezať mäso svojej predkožky; to bude znamením zmluvy medzi mnou a vami. 12) Nech je obrezaný každý, kto má osem dní medzi vami: každý muž z pokolenia na pokolenie. A to sluha narodený v dome, aj sluha za peniaze od cudzincov kúpený, ktorý nie je z tvojho potomstva. 13) Obrezaný má byť každý v dome narodený i za peniaze kúpený. Moja zmluva bude na vašom tele večné znamenie. 14) Každý muž, ktorý si nedá obrezať mäso svojej predkožky, nech je vykynožený spomedzi svojho ľudu, pretože porušil moju zmluvu. (1 Mojžišova 17, 1-14)

• Zasľúbenie o Izákovi

Potom riekol Boh Abrahámovi; Svoju ženu Sáraj nebudeš už volať Sáraj, lebo jej meno bude Sára. (Kňažná) (1 Mojžišova 17, 15)

Vtedy Abrahám padol na tvár, usmial sa a pomyslel si: Či sa storočnému môže niečo narodiť a či deväťdesiatročná Sára môže ešte rodiť? (1 Mojžišova 17, 17)

Abrahám bol deväťdesiatročný, keď si dal obrezať predkožku. 25) A jeho syn Izmael bol trinásťročný, keď si dal obrezať predkožku. V ten istý deň sa dali obrezať Abrahám i jeho syn Izmael; (1 Mojžišova 17, 24-25)

• Abrahámova pohostinnosť a nové zasľúbenie Izákovi

Abrahám sa poponáhľal do stanu k Sáre a povedal: Chytro vezmi tri miery jemnej múky, zamies a narob posúchy. 7) Potom Abrahám bežal k dobytku a vybral pekné mladé, dobré teľa, dal ho sluhovi a ten sa ponáhľal pripraviť ho. 8) Potom vzal smotanu a mlieko i teľa, ktoré pripravil, a predložil im to. Kým jedli, stál pri nich pod stromom. (1 Mojžišova 18, 6-8)

Abrahám a Sára boli starí, v rokoch, a Sára bola už po prechode. 12) I zasmiala sa Sára v sebe a pomyslela si: Keď som už uvädla, môžem mať ešte rozkoš? Aj môj pán je starý. 13) Vtedy riekol Hospodin Abrahámovi: Prečo sa Sára smeje a myslí si: Či naozaj budem rodiť, keď som ostarela? 14) Či je Hospodinovi niečo nemožné? V určený čas, o rok na jar, sa vrátim k tebe a vtedy Sára bude mať syna. 15) Ale Sára zaprela slovami: Nesmiala som sa. Bála sa totiž. On však riekol: Nie! Veru si sa smiala! (1 Mojžišova 18, 11-15)

• Odchod do Sodomy

Tu si pomyslel Hospodin: Či zatajiť pred Abrahámom, čo urobím? (1 Mojžišova 18, 17)

Lebo jeho som si vyhliadol, aby prikazoval svojim synom a svojmu domu zachovať po jeho smrti cestu Hospodinovu, konať spravodlivosť a právo, aby tak Hospodin splnil Abrahámovi, čo mu zasľúbil. (1 Mojžišova 18, 19)

• Zánik Sodomy a Gomory. Zachránenie Lóta

Ešte si však ani nepolíhali, keď mužovia mesta, totiž Sodomy, od chlapca až po starca, všetok ľud až do posledného chlapa, obkolesili dom. 5) Zavolali na Lóta a povedali: Kde sú mužovia, ktorí tejto noci vošli k tebe? Vyveď nám ich, aby sme ich poznali. (1 Mojžišova 19, 4-5)

• Lótove dcéry

Tak obe Lótove dcéry počali od svojho otca. 37) Staršia porodila syna a dala mu meno Móáb (Móáb – od otca), on je praotcom Moábcov až podnes. 38) A mladšia tiež porodila syna a dala mu meno Ben Ammí (Syn môjho príbuzného). On je praotcom Ammóncov až podnes. (1 Mojžišova 19, 36-38)

• Izákovo narodenie

Abrahám obrezal svojho syna Izáka, keď mal osem dní, ako mu Boh prikázal. (1 Mojžišova 21, 4)

Abrahám mal sto rokov, keď sa mu narodil syn Izák. (1 Mojžišova 21, 5)

• Odohnanie Hagary a Izmaela

povedala Abrahámovi: Zažeň túto dievku i jej syna, lebo syn tejto dievky nesmie dediť s mojím synom Izákom. (1 Mojžišova 21, 10)

• Sárina smrť a kúpa dedičnej hrobky

Keď sa Sára dožila stodvadsaťsedem rokov – toľko rokov Sára žila – 2) zomrela v Kirjat-Arbe, to znamená Chebrón v Kanaáne; i šiel Abrahám, aby trúchlil za Sárou a oplakával ju. (1 Mojžišova 23, 1-2)

Nie, pane! Počuj ma; dávam ti pole a dávam ti i jaskyňu, ktorá je na ňom. Pred očami svojich krajanov ti ju dávam; pochovaj svoju mŕtvu. 12) Abrahám sa poklonil pred obyvateľmi krajiny 13) a hovoril Efrónovi verejne pred obyvateľmi krajiny: Len ma poslúchni! Za pole ti zaplatím plnú cenu; prijmi ju odo mňa: a potom tam pochovám svoju mŕtvu. (1 Mojžišova 23, 11-14)

• Elíezer hľadá Izákovi ženu

Ak by však žena nebola ochotná ísť s tebou, budeš zbavený tejto prísahy, mne danej. Len mi syna neodveď tam späť. (1 Mojžišova 24, 8)

Potom sluha vzal spomedzi tiav svojho pána desať a odišiel, majúc v rukách rozličné cennosti svojho pána. Vybral sa a šiel do mezopotámskej Sýrie, do Náchórovho mesta. (1 Mojžišova 24, 10)

Keď sa ťavy dobre napili, muž vybral zlatý krúžok do nosa vo váhe pol šekela, i dva náramky na jej ruky vo váhe desať šekelov zlata 23) a opýtal sa: Povedz mi, čia si ty dcéra? Budeme mať v dome tvojho otca miesto prenocovať? (1 Mojžišova 24, 22-23)

Vtedy Lábán a Betúél odpovedali: Táto vec vyšla od Hospodina, nemôžeme ti na to odpovedať ani po zlom ani po dobrom. (1 Mojžišova 24, 50)

• Synovia Ketúry

ale synom vedľajších žien, ktoré mal Abrahám, dal dary a poslal ich ešte za svojho života preč od svojho syna Izáka na východ, do východnej krajiny. (1 Mojžišova 25, 6)

• Abrahámova smrť a pohreb

Počet rokov Abrahámovho života bol 175; 8) potom skonal. Tak zomrel Abrahám v požehnanom veku, starý, sýty života, a bol pripojený k svojmu príbuzenstvu. (1 Mojžišova 25, 7-8)

Jeho synovia, Izák a Izmael, ho pochovali do jaskyne Machpéla na poli Efróna, syna Chetejca Cóchara, ktoré je naproti Mamré, (1 Mojžišova 25, 9)

• Izmaelov rodokmeň

Izmaelov život bol dlhý 137 rokov; potom skonal. Izmael zomrel a pripojený bol k svojmu príbuzenstvu. (1 Mojžišova 25, 17)

Izmaelci bývali od Chavíly až po Šúr, východne od Egypta, smerom k Asýrii. Usadili sa východne od všetkých svojich bratov. (1 Mojžišova 25, 18)

• Narodenie Ézava a Jákoba

Izák mal štyridsať rokov, keď si vzal za ženu Rebeku, dcéru Aramejca Betúéla z Paddan Aramu, sestru Aramejca Lábána. (1 Mojžišova 25, 20)

Potom vyšiel jeho brat a rukou sa pevne držal Ézavovej päty, i pomenovali ho Jákobom. (Držiaci pätu, Úskočný) Izák mal práve šesťdesiat rokov, keď sa narodili. (1 Mojžišova 25, 26)

• Izák v Geráre. Zmluva s Abímelechom

Potom Izák v tej krajine sial; v tom roku žal stonásobne, lebo mu požehnal Hospodin. (1 Mojžišova 26, 12)

• Jákob uchvacuje otcovo požehnanie

Vtedy mu povedal: Ajhľa, som starý a neviem, v ktorý deň umriem. (1 Mojžišova 27, 2)

• Jákobova ženba

Lea mala nevýrazné oči; Ráchel však bola peknej postavy i peknej tváre. (1 Mojžišova 29, 17)

• Benjamínovo narodenie a Ráchelina smrť

Tak Ráchel umrela a pochovali ju na ceste do Efraty, to jest do Betlehema. (1 Mojžišova 35, 19)

• Jákobovi synovia. Izákova smrť

Izák sa dožil stoosemdesiat rokov. (1 Mojžišova 35, 28)

• Rodokmeň Ézavov

Tak býval Ézav na Séírskom pohorí. Ézav je Edóm. (1 Mojžišova 36, 8)

Timna však bola vedľajšou ženou Ézavovho syna Elifáza a Elifázovi porodila Amáléka. To sú vnuci Ézavovej ženy Ady. (1 Mojžišova 36, 12)

Toto sú králi, ktorí panovali v Edómsku skôr, ako vládol u Izraelcov kráľ. (1 Mojžišova 36, 31)

• Jozefove sny

Toto sú deje Jákobovho rodu: Keď bol Jozef sedemnásťročný, ešte ako chlapec pásol ovce so svojimi bratmi, so synmi Bilhy a Zilpy, ktoré boli ženami jeho otca; Jozef donášal otcovi zlé správy o nich. (1 Mojžišova 37, 2)

Izrael však mal radšej Jozefa ako všetkých ostatných svojich synov, lebo bol synom jeho staroby, a dal mu zhotoviť aj dlhé rúcho s rukávmi. (1 Mojžišova 37, 3)

Keď bratia videli, že ho otec má radšej ako ostatných bratov, znenávideli ho a nezmohli sa ani na vľúdnu reč s ním. (1 Mojžišova 37, 4)

Vyrozprával to svojmu otcovi aj svojim bratom, ale otec ho pokarhal a povedal mu: Aký sen si to mal? Vari sa ti ja, tvoja matka i tvoji bratia prídeme klaňať až po zem? (1 Mojžišova 37, 10)

• Jozef vo väzení

Keď jeho pán počul slová svojej ženy, ktorá mu hovorila: Toto mi urobil tvoj sluha, vzbĺkol hnevom. 20) Nato ho jeho pán dal uvrhnúť do žalára, na miesto, kde boli väznení kráľovskí väzni. Bol tam vo väzení. 21) Ale Hospodin bol s Jozefom, prejavil mu milosť a postaral sa, aby mal priazeň u správcu. (1 Mojžišova 39, 19-21)

• Jozef správcom nad Egyptom

Jozef mal tridsať rokov, keď stál pred faraónom, kráľom Egypta. Potom odišiel Jozef od faraóna a prešiel celým Egyptom. (1 Mojžišova 41, 46)

• Prvá cesta Jozefových bratov do Egypta

Ale Jozefovho brata, Benjamína Jákob nepustil s bratmi, lebo si pomyslel: Mohla by ho zastihnúť nehoda. (1 Mojžišova 42, 4)

Keď vyprázdňovali vrecia, hľa, každý mal svoj mešec peňazí vo svojom vreci. Keď aj s otcom zazreli svoje mešce peňazí, zľakli sa. (1 Mojžišova 42, 35)

Ale on odpovedal: Môj syn s vami nepôjde, lebo jeho brat zomrel a on ostal sám. Keby ho na ceste, ktorou pôjdete, zastihla nehoda, zniesli by ste moje šediny so žiaľom do záhrobia. (1 Mojžišova 42, 38)

• Jozef sa dáva poznať bratom

Teda nie vy ste ma sem poslali, ale Boh; On ma urobil faraónovi otcom a pánom jeho celého domu i panovníkom nad celým Egyptom. (1 Mojžišova 45, 8)[/blockquote

• Jákobova cesta do Egypta

Ja pôjdem s tebou do Egypta a privediem ťa zase sem; a Jozef ti zatlačí oči. (1 Mojžišova 46, 4)

Všetkých osôb, ktoré prišli s Jákobom do Egypta a pochádzali z jeho tela, okrem žien synov Jákobových, bolo spolu šesťdesiat šesť. (1 Mojžišova 46, 26)

Synovia Jozefovi, ktorí sa mu narodili v Egypte, boli dvaja. Všetkých osôb Jákobovho domu, ktorí prišli s ním do Egypta, je spolu sedemdesiat. (1 Mojžišova 46, 27)

• Jákob pred faraónom

Jákob faraónovi odpovedal: Celý čas môjho putovania je stotridsať rokov; krátke a nedobré boli roky môjho života; vek môjho života nedosiahol počet rokov života mojich otcov. (1 Mojžišova 47, 9)

• Následky hladu v Egypte

Na celej zemi nebolo chleba, lebo hladomor bol veľmi veľký, takže bol zmorený Egypt i Kanaán. 14) Jozef zozbieral všetky peniaze, ktoré boli v Egypte a Kanaáne a ktoré získal za obilie, čo ľudia kupovali. Jozef odvádzal peniaze do faraónovho domu. 15) Keď sa v Egypte i Kanaáne minuli peniaze, prišli všetci Egypťania k Jozefovi a povedali: Daj nám chleba! Prečo máme zomrieť pred tebou, keď nemáme peňazí? 16) Jozef im povedal: Dajte mi svoje stáda a ja vám dám chleba za vaše stáda, ak nemáte peňazí. 17) Vtedy doviedli k Jozefovi svoje stáda a Jozef im dal chleba za kone, ovce, dobytok a za osly. Tak ich toho roku za všetky ich stáda zaopatroval chlebom. 18) Keď sa rok minul, na druhý rok prišli k nemu a povedali mu: Netajíme pred svojím pánom, že nielen peniaze sa nám minuli, ale i stáda dobytka už patria nášmu pánovi: neostalo nám pred naším pánom nič, iba naše telá a naša pôda. 19) Prečo máme hynúť pred tvojimi očami, my a naša pôda? Kúp nás i našu pôdu za chlieb a my aj so svojou pôdou budeme otročiť faraónovi; daj nám osiva, aby sme ostali nažive a nepomreli, a aby nám pôda nespustla. 20) Tak Jozef vykúpil všetku pôdu Egypta pre faraóna, lebo všetci Egypťania popredali svoje polia, pretože hlad na nich tvrdo doliehal. Tak sa krajina stala faraónovou 21) a ľud od jedného konca územia Egypta po druhý urobil otrokmi. 22) Len pôdu kňazov nevykúpil, lebo kňazi mali pevný dôchodok a žili z dôchodku, čo im dával faraón; preto svoju pôdu nemuseli predať. 23) Vtedy Jozef povedal ľudu: Ajhľa, dnes som vás i vašu pôdu kúpil pre faraóna; tu máte osivo, obsejte pôdu! 24) Ale z úrody piatu čiastku odovzdáte faraónovi a štyri čiastky zostanú vám za obsiatie poľa a na výživu vašich detí. 25) Nato povedali: Zachoval si nás nažive; ak nájdeme priazeň v očiach svojho pána, budeme faraónovými otrokmi. 26) Z toho Jozef urobil zákon o egyptskej pôde, platný až do dnešného dňa, podľa ktorého pätinu sú povinní odvádzať faraónovi, jedine pôda kňazov sa nestala faraónovou. (1 Mojžišova 47, 13-26)

• Jákobova posledná žiadosť

Jákob žil v Egypte sedemnásť rokov a celkový počet rokov Jákobovho života bol stoštyridsaťsedem. 29) Keď sa Izraelovi priblížili dni jeho smrti, zavolal syna Jozefa a povedal mu: Ak som našiel priazeň v tvojich očiach, polož, prosím, svoju ruku pod moje bedro a preukáž mi láskavosť a vernosť: nepochovaj ma v Egypte. 30) Rád by som ležal pri svojich otcoch, odnes ma teda z Egypta a pochovaj ma v ich hrobke. On odpovedal: Urobím podľa tvojho slova. (1 Mojžišova 47, 28-30)

• Jákob požehnáva Jozefových synov

Keď som sa však vracal z Paddánu, zomrela mi Ráchel v Kanaáne, ešte kus cesty pred Efratou, i pochoval som ju tam na ceste do Efraty, to jest do Betlehema. (1 Mojžišova 48, 7)

Izraelove oči totiž oslabli starobou, takže nevidel. Keď ich priviedol bližšie k nemu, pobozkal a objal ich. (1 Mojžišova 48, 10)

• Jákobovo požehnanie

Júda je mladý lev, z lúpeže si sa povzniesol, syn môj! Skrčil sa, ľahol si ako lev a ako levica; ktože ho donúti povstať? 10) Nevzdiali sa berla od Júdu ani veliteľské žezlo od jeho nôh, dokiaľ mu nepríde panovník, ktorého národy budú poslúchať. (1 Mojžišova 49, 9-10)

• Jozefova veľkodušnosť

Vy ste, pravda, zamýšľali proti mne zlé, ale Boh to obrátil na dobré, aby tak učinil, čo je dnes zjavné: totiž, aby mnohých ľudí zachoval nažive. (1 Mojžišova 50, 20)

• Jozefova smrť

Tak ostal Jozef bývať v Egypte, on i dom jeho otca; Jozef žil 110 rokov. (1 Mojžišova 50, 22)