Ľudia si nielen na Vianoce, ale aj počas iných sviatkov, napríklad menín prajú pokoj, lásku, radosť, pohodu a iné slová vystihujúce povedzme určitý čas trvajúci stav mysle. Nehĺbajme sa teraz v presnom definovaní významu spomenutých slov. Pokiaľ to niekto vyslovene neželá pokrytecky, alebo len ako nejaké klišé, teda ošúchanú frázu, tak to myslí úprimne. Vieme však, kde sa ten pokoj, tá radosť, tá láska či tá pohoda dá v skutočnosti nájsť? Ak sa totiž pozrieme vôkol seba tak uvidíme, že ako vo všetkom vládne len pominuteľnosť a úpadok. Preto nám musí byť hneď jasné, ak trošku hlbšie o živote premýšľame, že spomenuté veci nám tento svet jednoducho nemôže dať. Všetko hmotné časom stráca svoj "lesk", svoju cenu a do každého vzťahu prídu skúšky. Teda môžeme s istotou povedať, že pozemské hodnoty nám dávajú len chvíľkové uspokojenie alebo chvíľkovú radosť. Chvíľu bývame nadšení z dobrej kúpy, z lepšieho platu, zo super frizúry, zo super partnera…

Je tu však niekto, kto dáva dokonalé veci a kto môže nášmu životu dať punc dokonalosti. Je to Ten, ktorý povedal, že sme len prach a do prachu sa obrátime. (1 Mojžišova 3, 19) Všetci a bez rozdielu. Aj tí najmúdrejší, aj tí najnenahraditeľnejší, aj tí najzdravší, aj tí najpokrokovejší, aj tí najbohatší, aj tí najlepší, aj tí najšikovnejší, aj tí… sa s ním raz stretnú zoči-voči. Je to biblický Boh a Jeho syn Ježiš Kristus. Pre mnohých rozprávka a blud. Lenže dávajme pozor na to, aby sa nám ten dvojitý meter, ktorý zväčša na Božie veci používame nevypomstil. Ak na jednej strane veríme tomu, že existoval povedzme Eiffel či Ľudovít XIV, ktorých sme nevideli, tak verme aj tomu, že existoval Ježiš. Tiež ho videli rovesníci a tiež po svojom pozemskom pobyte niečo zanechal. Tak, ako ľudia v istej dobe videli Eiffela a dnes môžeme vďaka "nemu" vystúpiť vysoko nad rieku Seinu, tak vďaka Ježišovi môžeme prežiť plnohodnotný život a čo je hlavné môžeme sa zachrániť pred večnou smrťou. Je veľa vecí, ktoré túžim ešte spomenúť, ale asi nateraz by to nebolo správne a ostalo by to nepochopené. Ak chceme zažiť skutočný pokoj, tak začnime skúmať Jeho Slovo. Neodkladajme to na budúce, nenechajme sa oklamať, že po telesnej smrti nič nie je, alebo s istotou nebo. V Biblii sa píše. A telesne zmýšľať je smrť, ale duchovne zmýšľať je život a pokoj! (Rímskym 8, 6) To trápne bezmocné dieťatko v jasličkách, ktoré sme si my ľudia na Vianoce vytvorili je úplne mimo realitu. V skutočnosti je to On, kto má moc nad našim životom a kto nad nami bdie, kto nám zhovieva, kto na naše kroky dozerá a vďaka komu sa hýbeme, nech si už o tom myslíme čokoľvek. Díva sa a čaká, že či na Jeho podnety, ktorými sa nám dáva denno-denne poznať nejako zareagujeme. Prvý krok je teda na nás.