Božia milosť...
Božia milosť...

V živote veľa krát počúvame, čítame, ale aj hovoríme o tom, že akí máme byť, ako máme vychovávať naše deti, ako sa máme správať voči ostatným, že čo máme jesť a tak ďalej. Tak isto vieme, že máme rešpektovať rodičov, učiteľov, starších, nadriadených a im podobné autority. No a bezpochyby vieme toho ešte mnoho. Ako som už niekedy v minulosti spomínal, Pán Boh nám dal pri narodení svedomie, pomocou ktorého potom v živote do určitej miery rozpoznávame dobro, zlo, ale aj zmysluplnosť či vážnosť mnohých vecí a situácií. Okrem spomenutého svedomia však ešte naše "ja" a náš pohľad na to, že čo je pre nás dobré a čo už nie, formujú aj tie z reálneho života dlhými rokmi zozbierané skúsenosti. Preto si neustále osvojujeme rozličné duševné, pracovné, či iné poznatky, ktoré sme v určitých situáciách pochopili, že je dobré robiť tak a nie inak. Týmito poznatkami sa potom riadime až do času, kým neprídeme zas na niečo lepšie. No a tieto nazbierané poznatky samozrejme potom ďalej odovzdávame aj svojim deťom, kolegom či známym.

Taký maliar Peter, ktorý denno-denne natiera ploty, strechy, izby či fasády už určite má nejaké skúsenosti s tým, že ktorá farba na ktorý materiál je najlepšia. Potom môže napríklad povedať kamarátovi Ferovi: "Fero počuj. Tú Farbellu (názov som si vymyslel 🙂 ) použi na zábradlie, kde ti celý deň svieti slnko, lebo sa ti tak ľahko nepopraská. Môžeš mi veriť, pretože ju používam už sedem rokov." No a Fero, keďže sa vo farbách až tak nevyzná sa na jeho radu spoľahne a svoje zábradlie tak natrie horeuvedenou farbou. V prípade, že sa mu tento Petrov tip osvedčí, tak túto informáciu už samozrejme začne podávať aj ďalej.

Alebo taký učiteľ, ktorý je zo svojich neposlušných žiakov na "prášky" bude zrejme svoje dieťa viesť k tomu, aby ono samé bolo voči svojim učiteľom dobré a poslušné.

Takto môžeme pokračovať ešte veľmi dlho, pretože príkladov, ktoré nás denno-denne "obrusujú" je neúrekom. Z tohto všetkého teda vyplýva, že to, ako sa v živote máme, alebo aký obraz majú o nás druhí ľudia, dosahujeme postupným uplatňovaním nazbieraných vedomostí i skúseností do našich životov. No a na konci tohto pomyselného rebríčka stojíme potom my s našim hrdým egom, ktoré sa "kochá" v tom, že čo všetko za ten svoj doterajší život dokázalo. Akú závratnú kariéru sme urobili, aké "múdre" deti sme vychovali, koľko majetku sme si nazháňali a podobne. Takto nejako to myslím si, že chodí vo svete.

No a potom nám jedného dňa dobije srdiečko, vedomosti so skúsenosťami sa razom rozplynú, majetok prepadne iným a my sa ocitneme pred Pánom Bohom do špiku kostí celí obnažení. A tak si môžeme položiť otázku. Čo sa stane s tým hrdým egom po smrti? Budú nám tie naše zásluhy za postavenie veľkého domu, precestovanie polky sveta, alebo za vychovanie zdravotnej sestričky niečo platné? Nie! V Božích veciach je to úplne iné. Ak sme počas života neuverili v Ježiša Krista a úprimne sme sa Ho nesnažili nasledovať, tak nie! V Biblii je napísané. A nevojde doň nič nečisté, ani kto pácha ohavnosť a lož; (vojdú doň) len tí, čo sú zapísaní v Baránkovej knihe života. (Zjavenie 21, 27) Kto je to ten Baránok? Tu je odpoveď. Keď druhého dňa videl Ježiša, ako prichádza k nemu, povedal: Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta. (Ev. Jána 1, 29) Ďalej. Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody, a hľa, otvorili sa nebesá a videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval ako holubica a prichádzal na Neho. A hľa, z neba bolo počuť hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. (Ev. Matúša 3, 16-17) Tu môžeme vidieť jasnú správu o tom, že Ježiš je Boží Syn. Na iných miestach Biblie zase čítame. Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. (Ev. Jána 14, 6) Alebo. A nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia. (Skutky 4, 12) To znamená, že neexistuje žiaden iný prostredník medzi skutočným Bohom a ľuďmi, pretože je napísané. Jeden je totiž Boh, jeden aj Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Ježiš Kristus, ktorý dal seba ako výkupné za všetkých ako svedectvo vo vopred určenom čase. (1 Timoteovi 2, 5-6) Tak isto aj príchod Ježiša bol v Biblii predpovedaný. Preto vám sám Pán dá znamenie: Ajhľa, panna počne, porodí syna a dá mu meno Immanuel. (Izaiáš 7, 14) Preto žiaden Mohamed, žiadna panna Mária, žiaden Budha, žiaden Alláh, žiaden Svarog, či iný boh neexistujú a sú len diabolským trikom na obalamutenie čo najväčšieho počtu ľudí. A tak teda: ako (vinou) pádu jedného došlo k zatrateniu všetkých ľudí, tak (zásluhou) jedného ospravedlňujúceho skutku došlo k životodarnému ospravedlneniu všetkých ľudí. Lebo ako skrze neposlušnosť jedného človeka mnohí sa stali hriešnymi, tak aj skrze poslušnosť jedného človeka mnohí budú ospravedlnení. Do toho ešte popri tom prišiel zákon, aby sa poklesok rozhojnil. A keď sa rozhojnil hriech, ešte väčšmi sa rozhojnila milosť, aby tak, ako hriech zavládol nad smrťou, aj milosť panovala nad spravodlivosťou k večnému životu skrze nášho Pána Ježiša Krista. (Rímskym 5, 18-21) Aj keď som tu citoval pomerne dosť veľa biblických veršov a ten text sa teda môže zdať príliš strohý, tak v skutočnosti oni úplne presne a výstižne opisujú cestu spasenia, ktorá vôbec nepotrebuje obšírnejší opis.

Niekedy dávno pred Kristom, ak ľudia niečo zlé spravili, tak aby sa zachránili od večnej smrti museli Pánu Bohu prinášať obete v Ním požadovanej forme. Po Ježišovej smrti na kríži však obete prestali a nám tak "stačí" v Neho uveriť. Ale pozor! Pán Boh sa pozerá na srdce človeka a preto navonok zbožnými prejavmi Ho určite neoklameme. Kvôli tomu som to slovo "stačí" dal do úvodzoviek. Na každom človeku, ktorý skutočne uverí to musí byť viditeľné aj v jeho osobnom živote. Aj napriek nášmu všemožnému úsiliu istotne dokonalí nebudeme, ale určite už nebudeme ani takí istí, ako sme boli doposiaľ. Tak isto už bude našou hlavnou prioritou snaha riešiť každodenné veci v súlade s Božím Slovom. Viera však prichádza aj so skutkami, pretože bez nich je mŕtva, ako je aj napísané. Čo je platné, bratia moji, keď niekto povie, že má vieru, ale nemá skutky? Či ho (takáto) viera môže spasiť? Ak brat alebo sestra nemá odev a nedostáva sa im denný pokrm, a niekto z vás im povie: Choďte v pokoji, zohrejte a najedzte sa! ale nedáte im, čo potrebujú pre telo, čo je to platné? Tak aj viera, ak nemá skutkov, je sama osebe mŕtva. (Jakub 2,14-17) Na základe doposiaľ uvedeného môžeme teda konštatovať, že keby aj existoval super človek, ktorý by všade naokolo len pomáhal, tak bez viery v Ježiša Krista by nemohol dôjsť ku spáse. Slovo skrátka nepustí. Môžeme teda pomáhať chudobným, či dávať peniaze na charitu, no ak sme neveriaci, alebo len vlažní kresťania, tak nič nám to nepomôže. Pán Boh nám hovorí. Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba. (Jakub 1, 22) Ak si niekto myslí, že slúži Bohu, a jazyk si nedrží na uzde, ale oklamáva si srdce, u takého je daromné uctievanie Boha. (Jakub 1, 26) Pán Boh je milostivý a preto vydal Svojho Syna za nás, aby sme Ho ukrižovali a tým, ktorí v Neho skutočne uveria, tak dal možnosť záchrany od večnej smrti. Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil. (Efezkým 2, 8-9) A keďže Pán Boh je skutočným Pánom, ktorý skúma srdcia a nič pred ním nie je skryté, tak jediné čo môžeme robiť je s bázňou a chvením konať naše spasenie. (Filipským 2, 12)

No a čo som tým všetkých chcel povedať? Iba to, že len Ježiš Kristus je jediným spasiteľom, ktorý nám bol z milosti Božej daný a že len vďaka Nemu môžeme byť spasení. Nad večnou smrťou nemôžeme "vyhrať" pomocou našich vedomostí, či našich skúseností, ktoré sme počas života nazbierali. V jednom konkrétnom prípade nám po nich akurát tak zostane krásne natreté zábradlie s nepopraskanou farbou... Tak isto nám nepomôžu ani dobročinné skutky, ani naša ľudská dobrota a ani to, že sme niečo významné v živote dokázali. Bez viery v Ježiša  Krista sme jednoducho stratení. Nikde v Biblii nie je napísané, že dobrí ľudia pôjdu do "neba". Tým sa ustavične oklamávajú len tí, ktorí nepoznajú písmo. Lebo napríklad skutočné a prospešné dobro konáme niekomu až vtedy, keď pochopíme skrze Božie videnie vecí, že čo to dobro vlastne je. My radi niekomu povieme: "Však ti chcem dobre, daj si toho "fernetu."; "S tou Janou ti bude určite super, daj si poradiť, veď pozri, aká samica to je, pozri na tie "k..zy." a tak ďalej a tak ďalej. Kvôli nášmu nedokonalému ponímaniu dobroty, Pán Boh určite Ježišovu obeť nespraví márnou. Lebo, kto z nás je dobrý? Biblia hovorí, že jedine Boh. (Ev. Marka 10, 18) Ježiš síce zomrel za nás hriešnikov a hriešnikov aj miluje, no ak tú Jeho obeť neprijmeme, tak máme jednoducho smolu. Znovu zopakujem, že aj keď sme podľa nás dobrí. Od Adamovho zlyhania si zasluhujeme smrť, ale Pán Boh sa nad nami zmiloval a cez obeť Ježiša Krista na kríži, ktorého sme my zamordovali, nám ponúka záchranu. Tak už nerozmýšľajme, nebuďme neveriaci ako Tomáš (Ev. Jána 20, 27) a tú Jeho ponuku využime, kým je ešte čas...

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.