Šalátové vydanie
Milý brat a milá sestra. Každý z nás denno-denne používa pri svojej práci nejaké tie pracovné pomôcky. Maliar používa štetce, murár kelne, programátor klávesnice, kuchárka varešky a tak ďalej a tak ďalej. Dovolím si tvrdiť, že väčšina z nás, ktorí tieto nástroje používame má medzi nimi aj ten svoj obľúbený po ktorom siaha najradšej. To znamená, že murár má síce niekoľko kelní v "zálohe", ale určite už roky využíva aj tak len tú svoju "jedinú" s ktorou je už zžitý a ktorá mu v ruke "sedí" najlepšie. Však napokon, ľudia veľmi radi ocenia kvalitu náradia a pri vhodnej príležitosti sa radi aj pochvália tým, že napríklad s touto vareškou už varím 24 rokov. Viem si živo predstaviť, ako napríklad taká stará mama hrdo povie svojmu vnukovi. Chlapče môj, ani na svete si ešte nebol a už som ňou varila... No a aj keď nasledujúca vec nepatrí medzi už spomínané náradie, tak aj tak ju kuchári či kuchárky, pretože toto krátke zamyslenie bude spojené s nimi vždy používajú. Kedykoľvek pred varením, alebo či už počas varenia na ňu siahajú, do nej pozerajú, prípadne si niečo v nej poznačia a je to na jej výzore dosť poznať. Áno je to kuchárska kniha. Pozor však, nie tá v obchode kúpená, ale tá naša vlastná, rokmi zozbieraná, ručne popísaná a pozakladaná rôznymi papierikmi či ústrižkami z novín alebo časopisov. Proste také naše vlastné "šalátové" vydanie bežnej kuchárskej knihy. Šalátové vydanie, ktoré ale žiadnemu kuchárovi nevadí. Prepísať si ju na čistopis, alebo zoradiť podľa nejakej tématiky? Kdeže! Nato si oni nikdy nenájdu čas a asi ani vôbec nechcú. Tá jej vizáž totižto niečo o nich prezrádza, aby si to vôbec uvedomovali. Prezrádza o nich to, že s tou knihou "žijú" a preto sa nesústredia na jej obal, ale na vnútro.
No a takého niečo platí rovnako aj v duchovnej oblasti. Aj v nej existuje kniha, ktorá je tiež takou papierovou "kuchárkou" pre náš život. Môžeme z nej čerpať "recepty" na každý deň. Pri čítaní sa dozvieme, že koľko "polievkových lyžíc" lásky a trpezlivosti treba do nášho každodenného života pridať, aby sme mohli prehliadnuť poklesky druhých a zároveň o koľko "deka" našej zloby treba odobrať, aby sme sa zbytočne nepaprčili na tých, ktorí nás hnevajú. Autorom je samotný Boh a v bežnom "kníhkupectve" s názvom fara si ju kúpil azda každý z nás, ktorí toto čítame. Tiež je to kniha do ktorej si môžeme vkladať naše zápisky, naše záložky, kniha do ktorej si môžeme značiť farebnými fixkami to, čo sa nám páči, čo pokladáme podľa poznania v danú chvíľu za dôležité. Jednotlivé recepty vo forme veršíkov sa tiež môžeme učiť naspamäť, aby sme ich potom mohli susede(ovi) s ktorou(rým) čakáme povedzme na zastávke autobusu, pri ich povzdychoch nad tými cenami v obchodoch, nad tými malými platmi a tými do mobilov neustále "čumiacimi" deťmi, že kde tento svet speje niečo povedať o Pánu Bohu. Nie samým chlebom žiť bude človek [ale každým slovom Božím] (Ev. Lukáša 4, 4) čítame v Božej kuchárskej knihe – Biblii. Že je čítanie si Božieho Slova dôležité môžeme usúdiť aj z nasledujúcich útržkov, ktoré povedal pán Ježiš okolostojacim: "Či ste nečítali, čo urobil Dávid...", "Alebo či ste nečítali v zákone, že kňazi...", "Či ste nečítali, že Stvoriteľ...", "Či ste nikdy nečítali: Z úst...", "Či ste nikdy nečítali v Písmach: Kameň..." A tak by Pán Ježiš častokrát aj nám samotným tiež nepovedal nasledovné slová? A čo si nečítala Drahuška moja, že v posledných dňoch to bude na tomto svete zlé a že nastane duchovný úpadok ľudí? A tak prečo si to tej Marienke včera nepovedala? Veď ste sa na túto tému bavili? Prečo si len bola ticho a pritakávala si jej? Hanbila si sa, alebo si kvôli neznalosti môjho Slova nevedela, že čo povedať?
Ako chceme ľuďom svedčiť o Pánu Bohu, keď tak málo o Ňom vieme? Preto je dobré čítať si Jeho Slovo a pamätať si ho, aby sme potom vedeli pohotovo reagovať na rôzne podnety. Samozrejme tak isto je dôležité aj naše ustavičné denno-denné posväcovanie sa, aby tie slová, ktoré niekomu hovoríme mali aj nejakú váhu. Aby to všetko nami hovorené bolo viditeľné aj v našom osobnom živote. Aby to na druhých nepôsobilo len ako nami naučené múdre frázy. Pamätajme, že najlepší príklad je vždy len ten osobný. Keďže žijeme v reálnom svete a vidíme reálne veci, tak aj naša reálna viera so skutkami bude pre tých druhých našim najlepším viditeľným príkladom, ktorý im môžeme "ponúknuť". Veď je napísané, aby sme vydávali počet zo svojej viery. Teda, aby sme boli pripravený aj reálne svedčiť. Ale Pána, Krista, posväcujte v srdciach! Každému, kto by vás bral na zodpovednosť pre vašu nádej, buďte stále pripravení vydať počet. (1 Petrov 3, 15) A tak sa pýtam. Podobajú sa naše Biblie skôr na už spomínané šalátové vydanie, alebo skôr na výstavné kusy niekde vo vitrínke sekretára? Sú ošúchané od ustavičného používania, alebo sú čistulinké od tlače? Čo môže ich vizáž o živote našej viery prezradiť?
Preto ťa brat môj a sestra moja povzbudzujem k denno-dennému štúdiu Božieho Slova a jeho následnému uplatňovaniu vo svojom osobnom, ale aj verejnom živote. Lebo je napísané. Žite múdro pred tými, ktorí sú mimo, a vykupujte čas. Vaša reč nech je vždy milá, duchaplná, aby ste vedeli, ako máte každému odpovedať. (Kolosenským 4, 5-6)