Krst pokánia
Krst pokánia

Tak ma napadlo, že si v Biblii pozriem niečo ohľadom krstu. Keď som to spomenul manželke, tak ma hneď od toho odhovárala, že je to ťažké a že mnohí so mnou asi nebudú súhlasiť. Stále mi to však nedalo pokoj, pretože si vravím, že Pán Boh by predsa do Biblie nenapísal niečo také, čo by do nášho ponímania tých Jeho vecí vnášalo chaos a nepokoj. Veď predsa On sám chce, aby sme vo veciach mali jasno. Lebo On nie je Bohom neporiadku, ale pokoja. (1 Korintským 14, 33) S pomocou Božou sa preto najprv zameriam na vodný krst, teda na krst pokánia a potom v nasledujúcom článku zas na ten duchovný, ktorý predstavuje krst Duchom Svätým. Všetko to, čo tu teda pospomínam bude predstavovať len môj osobný názor. 

Slovo krst sa spomína len v novej zmluve a teda nie je to niečo, čo nám Pán Boh prikázal konať či už od počiatku vekov, alebo od niektorého iného staršieho časového obdobia. Teraz uvediem pár citátov zo Slova Božieho, ktoré ma v súvislosti s touto problematikou zaujali. Týchto pár nasledujúcich veršov podľa mňa zahŕňa v sebe dosť dobré vysvetlenie toho, že o čo vlastne v tom prvom krste ide. Lebo bude veľký pred Pánom; víno a opojný nápoj nebude piť a Duchom Svätým naplnený bude už od života matky. Mnohých zo synov izraelských obráti k Pánovi, ich Bohu; on sám pôjde vopred pred Ním v duchu a moci Eliášovej, aby srdcia otcov obrátil k synom, neposlušných k rozumnosti spravodlivých, a tak ľud hotový pripravil Pánovi. (Ev. Lukáša 1, 15-17) Tieto tri verše nám poukazujú na to, že Ján bol plný Ducha Svätého už od života matky a teda, keď sa to tak zoberie, mohol by ním v podstate aj krstiť. No nič z toho sa tak neudialo, pretože Jánovo poslanie bolo úplne iné. On nemal krstiť Duchom Svätým, ale vodou, keďže Duch vtedy ešte zoslaný na ľudí nebol a krstenie Duchom malo byť výsostne späté s Ježišom (to aj nastalo, ale až v príhodnom čase po Jeho ukrižovaní, keď bol v Jeho mene zoslaný na apoštolov). Spomenutý Duch Svätý dával Jánovi jasno do vecí akými sú, že v ktorom čase začať vravieť, čo vravieť, ako vravieť a im podobné. V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ, kázal na púšti Judskej a hovoril: Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské. (Ev. Matúša 3, 1-2) Vtedy vychádzal k nemu Jeruzalem a celé Judsko, aj celé okolie Jordánu, vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordáne. (Ev. Matúša 3, 5-6) Ja vás krstím vodou na pokánie, ale Ten, ktorý prichádza za mnou, je mocnejší ako ja; nie som hoden niesť Mu sandále; On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. (Ev. Matúša 3, 11) Pomocou tohoto spomenutého verša môžeme teda rozpoznať, že existujú dva krsty. Jeden pozemský a druhý nebeský. Zmienku o nich som už vlastne spomenul hneď v úvode. Pozemský krst v podobe ponorenia, namočenia, pofŕkania alebo iných vymyslených spôsobov predstavuje krst vodou na pokánie, čo v "preklade" vlastne znamená prejavenie ľútosti nad previnením, nad zlým skutkom a následné odvrátenie sa od takého konania a predsavzatie byť lepším. Teda každý človek uvedomujúci si pred Bohom svoju hriešnosť a majúci vo svojom srdci túžbu zlepšiť sa a kráčať po Jeho cestách, sa dá vo vlastnom záujme pokrstiť vodou na znak uvedomenia si tejto skutočnosti. Vtedy prišiel Ježiš z Galiley k Jordánu ku Jánovi, aby sa mu dal pokrstiť. On Mu však odporoval a povedal: Ja by som sa mal dať pokrstiť Tebe, a Ty prichádzaš ku mne? Ale Ježiš mu povedal: Nechaj to teraz! Lebo tak sa nám sluší naplniť všetku spravodlivosť. Povolil Mu teda. (Ev. Matúša 3, 13-15) Pozemský krst pokánia robíme ako prvý a to kvôli naplneniu istej postupnosti i spravodlivosti v prijímaní krstov a netreba v ňom nič iné okrem pokánia riešiť (že aký zmysel má napríklad pre večný život). Veď je aj logické, že najprv niečo, čo sme pochopili, že robíme zle oľutujeme a až potom sa môžeme snažiť o vykonanie nápravy v tej danej veci. Nezačneme predsa naprávať niečo skôr, ako my sami vôbec chápeme, že niečo aj naprávať vlastne máme. 🙂

Ježiš presne vedel, že kto je, z kadiaľ prichádza, kam ide, alebo kto je Jeho otec a aj tak sa dal pokrstiť. Týmto počinom nám šiel v tejto veci príkladom a preto aj my samotní by sme mali činiť tak, ako činil aj On. Z veršov môžeme vidieť aj to, že ako Ježiš Jána zahriakol, keď sa ním chcel dať pokrstiť, lebo On (Ježiš) nechcel predbiehať udalosti a chcel všetko učiniť podľa poriadku. Ján si totižto dobre uvedomoval, že Ježiš je väčší ako on a preto chcel byť ním aj on pokrstený vodou, keďže ten vodný krst on sám tiež ešte nepodstúpil, keďže on sám bol, ako prvý poslaný krstiť. No a duchovný krst podstupovať tiež nemusel, keďže už od života matky bol Duchom Svätým naplnený. Ďalej sa v Biblii píše. Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený, ale kto neuverí, bude odsúdený. (Ev. Marka 16, 16) Aby sme sa k tomu Duchu Svätému vo svojom živote vôbec "dopracovali", tak sa musíme najskôr "zastaviť" a následne si aj uvedomiť tú svoju hriešnosť pred Pánom Bohom. No a po tomto uvedomení, nám už teda nič iného nebráni tomu, aby sme sa dali aj pokrstiť tým vodným krstom na znak nášho pokánia, ako som už aj vyššie spomenul. Keď sa my tu na zemi narodíme, tak nás zapíšu do matriky na znak, že žijeme a že sme Slováci. Ktovie, že či aj jedna z tých vedľajších kníh (Zjavenie 20, 12) , ktoré sa otvoria na konci sveta, nie je tiež taká "krstová" v ktorej sú zapísaní všetci tí, ktorí sa úprimne pokrstili. V skutkoch apoštolov je spomenutý aj opačný prípad, teda Duchom Svätým už pokrstený človek sa dal pokrstiť krstom pokánia, ale to treba tiež vnímať špecificky. Asi najvhodnejšie je prirovnať krst pokánia k obriezke, keď Pán Boh vraví Abrahámovi. Toto bude moja zmluva medzi mnou a vami aj medzi tvojím potomstvom, ktorú máte zachovávať: Všetci mužovia medzi vami nech sú obrezaní. Dajte si obrezať mäso svojej predkožky; to bude znamením zmluvy medzi mnou a vami. (1 Mojžišova 17, 10-11) Moja zmluva bude na vašom tele večné znamenie. Každý muž, ktorý si nedá obrezať mäso svojej predkožky, nech je vykynožený spomedzi svojho ľudu, pretože porušil moju zmluvu. (1 Mojžišova 17, 13-14) Toto bol staro-zmluvný príkaz a v novej zmluve zas hovorí Pavol o obriezke toto. Obriezka je prospešná, ak plníš zákon. Ale ak prestupuješ zákon, tvoja obriezka stala sa neobriezkou. A zase: ak neobrezaný plní ustanovenia zákona, či sa mu neobriezka nepočíta za obriezku? Veru, neobrezaný na tele, ktorý plní zákon, bude súdiť teba, ktorý aj pri litere (zákona) a pri obriezke prestupuješ zákon. Nie je Žid ten, kto je ním navonok; ani obriezkou nie je tá viditeľná na tele. Ale Žid je ten, kto je ním v skrytosti, a obriezkou je obriezka srdca podľa ducha, a nie podľa litery. (Rímskym 2, 25-29) 

Keďže doteraz to všetko bolo podľa mňa len také strohé konštatovanie faktov, tak sa to odteraz pokúsim už trošku poľudštiť. Na základe uvedeného si teda myslím, že z pohľadu spasenia predstavuje krst vodou len akýsi symbolický počin, ktorý nám síce neposlúži ako nejaká "vstupenka" do "neba", no zato tu na zemi nám pôsobí, ako akýsi neviditeľný matrikový zápis, identifikujúci našu túžbu do budúcna už patriť Pánu Bohu a ktorý by mal každý jeden veriaci človek uvedomujúci si svoju hriešnosť podstúpiť. Pán Boh sa totižto vždy pozerá na vnútro človeka (veď ani spomenutá obriezka nie je bežne navonok viditeľná). Tak isto by to mal každý jeden človek s týmto krstom pokánia myslieť skutočne aj vážne. Teda mal by si byť toho svojho zlého životného smerovania a tej svojej hriešnosti skutočne aj vedomý. Kvôli tomuto nášmu osobnému uvedomeniu si týchto vecí, preto pekne na svetlo sveta vychádza aj to, že aký je to vlastne nezmysel krstiť deti v "perinke", či inak si to neuvedomujúcich ľudí. Lebo aj v evanjeliu Jána čítame. Keď však videli, že mnohí z farizejov a sadukajov prichádzajú na krst, povedal im: Vreteničie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť nastávajúcemu hnevu? Vydávajte teda ovocie hodné pokánia. A nemyslite, že si môžete povedať: Veď máme otca Abraháma! (Ev. Matúša 3, 7-9) V tomto Slove je to vlastne aj potvrdené, že podstatné je naše vnútro, naše pochopenie určitých vecí a nie len nejaký úkon, alebo príslušnosť k vyvolenému židovskému národu. V starom zákone platila zásada, že "oko za oko a zub za zub" (2 Mojžišova 21, 24) a preto bolo možné človeka pri spáchaní nejakého smrť zasluhujúceho činu zachrániť len obetovaním nejakej stvorenej veci, napríklad barana. Lenže ukrižovaním Ježiša Krista obete prestali a z milosti Božej sme prijali spasenie, ako dar Boží a teda vykúpiť nás už nemôže žiadna iná stvorená vec. A preto súdim tak, že vodný krst nemôže mať dosah na náš večný život aj z tohto dôvodu, keďže voda je len stvorenou a pominuteľnou vecou, ktorá je síce potrebná pre náš pozemský život, no na konci vekov sa pominie spolu aj so starým nebom a starou zemou, keďže naše oslávené duchovné telá ju už nebudú potrebovať.

Keď Ježiš lotrovi na kríži povedal, že bude s ním v raji, tak z neho (toho kríža) určite ten lotor hneď nato nezostúpil a nešiel sa dať pokrstiť. Z tohoto biblického svedectva je teda jasné, že do neba pôjdu aj tí, ktorí sa z nejakého iného dôvodu nepokrstili vodou a teda neučinili krst pokánia. A nič platné to nebude ani tým, ktorí sa síce pokrstili, ale ostali vlažní, alebo časom od viery odpadli, či sa inak Pánu Bohu počas života rúhali. Alebo to poviem ešte inak. Krst pokánia je akási príprava na ten väčší duchovný krst, ktorý nás už zavedie hlboko do tajov života, do tajov nebeskej múdrosti, Božieho poznania, správneho rozsudzovania vecí, či posudzovania zmýšľania srdca. To je to, čo je spomenuté na konci toho prvého, na oranžovo vyznačeného verša: "...a tak ľud hotový pripravil Pánovi." Proste vodný krst pokánia je akýmsi "prípravným" krstom na ten väčší - duchovný, ktorým nás už bude krstiť v Ježišovom mene zoslaný samotný Duch Svätý. Duch Svätý má moc meniť naše duše a len On sám nám zjavuje veci do hĺbky. A o tieto veci Ho už prosia len skutočne a úprimne veriaci ľudia.

No a čo sa týka ešte samotného technického úkonu krstu. Ján krstil v rieke Jordán. Či to bolo ponorením, pokropením, alebo iným spôsobom, tak to v Biblii nie je spomenuté. Možno spôsob vykonania krstu ponorením je dnešnými "hlásateľmi" ponorenia prevzatý z Naámanovho príbehu, keď sa ponorením v rieke Jordán zmylo jeho malomocenstvo. Neviem. Alebo možno je táto dnešná informácia o ponáraní prevzatá z nebiblických zdrojov, alebo z nejakej židovskej tradície. No ja také niečo vôbec neriešim a držím sa striktne len toho, čo je napísané v Biblii.

Tak, to by o pozemskom vodnom krste bolo asi všetko, čo mi verím tomu, že Duch Svätý zjavil. Nabudúce sa s pomocou Božou pozriem na krst Duchom Svätým.

Ak sa Ti človeče zdal byť článok zaujímavý, tak ho zdieľaj ďalej...

Komentuj

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.