Modlite sa, používajte rozum a Boh vám požehná!
21) Všetko skúmajte, dobrého sa držte! 22) Všetkého zlého sa vystríhajte! 23) A sám Boh pokoja nech vás skrz-naskrz posvätí a pri príchode nášho Pána Ježiša Krista nech zachová vášho neporušeného ducha, dušu a telo bez úhony. 24) Verný je Ten, ktorý vás povoláva; On to urobí. (1 Tesalonickým 5, 21-24)
No takže. Ako obvykle, tak aj teraz začnem pekne poporiadku a to svojim štandardným priznaním, že absolútne sa mi toto slovo nechcelo pripravovať. Mal som tu síce napísané slovko nechce, pretože v začiatkoch prípravy práve ono odzrkadľovalo ten aktuálne prítomný stav mojej mysle, ale keďže to počúvate až teraz s odstupom času, tak som to zmenil na nechcelo. Že taká úplne zbytočná vsuvka, však? To aby som mal viac textu... 🙂 Vy, ktorí ma už dlhšie na výletoch počúvate ste si už určite všimli, že práve touto nechuťou, alebo vetou typu, že neviem o čom idem písať vždy začínam takúto moju prípravu. Príprava takéhoto slova je teda skutočne niečo čo ja osobne vôbec nemusím a zjavne sa táto moja nechuť nemení na "chuť" ani postupom času so vzrastajúcim počtom takýchto príprav. Na poslednom výlete som spomenul aj niečo také, že možno nabudúce si už pripravím len odrážky a budem sa snažiť hovoriť z pamäti, aby som si to takto prácne nemusel písať, ale zjavne tomu tak nehrozí. Sú proste veci, ktoré sú nám bližšie, ktoré sú nám po vôli a sú veci, ktoré sú nám vzdialenejšie a do ktorých sa len veľmi neradi púšťame či donucujeme.
Toto moje "nemusenie", teda túto moju nechuť si niečo pripraviť a jej podobné nedokonalosti, ktoré sa mi spravidla na "svetlo sveta" vynoria s takouto prípravou však vždy veľmi pozorne skúmam a následne ich úprimne vyznávam Pánu Bohu. Zároveň Ho prosím o to, že aj keď si to možno kvôli tej nechuti nezaslúžim, že nech mi predsa len dá silu sa prekonať a nech mi tiež aj vnukne nejaké správne myšlienky o ktorých by som mohol hovoriť, aby sa On sám v tejto mojej nedokonalosti dokázal. Lebo len potom sa budem môcť v správnej chvíli, ako píše apoštol Pavol (2 Korintským 12, 9) niekomu na povzbudenie tou svojou nedokonalosťou aj pochváliť. Teda, že aj napriek počiatočnej nechuti mi to zas dal Pán Boh nejako zvládnuť. A že vlastne On nám skutočne vždy, všade a všetko pomôže zvládnuť, ak sa mu skrze vieru nakoniec podvolíme. A tak som mu ďalej vyznával: "Pane Bože zjav mi o čom písať. No čo im už len ja poviem o skúmaní všetkého dobrého, o vystríhaní sa zlého? Veď to si každý, kto trošku rozmýšľa domyslí, že o čom to asi je! Veď kto z nás kresťanov by sa držal zlého? A skúmanie? Tak o tom už ani nehovorím. Však už ako deti sme všeličo pozorne skúmali. Napríklad slimákov. Tak hádam si ten pojem tí dospelí, na Koll-lárovi odchovaní vedia nejako rozviť... " Samozrejme popri tomto všetkom som mu vyznal aj tú hlavnú podstatu z ktorej to moje "nemusenie" vzniká a o ktorej On veľmi dobre vie. A tou je to, že ja som síce pripravený o Ňom vydať svedectvo, ako sa v Biblii píše vhod-nevhod (2 Timoteovi 4, 2) medzi neveriacimi v práci, v obchode, na ulici a podobne, ale na každom výlete si pripravovať slovo pre ľudí, ktorí so mnou dlhé roky chodia do kostola a ktorí už všetko sprava i zľava od spomenutého brata farára Kollára počuli, tak to sa mi teda vôbec nechce. Pozor! Teraz neriešte, že veď práve takto by to malo u Božích detí byť! Že si vždy niekto niečo pripraví... Dnešná téma je totižto o niečom inom!
A možnože práve to slovko nevhod, ktoré apoštol Pavol hovorí Timoteovi zahŕňa aj túto moju konkrétnu situáciu s ktorou mám problém. Teda slovko nevhod nezahŕňa len situácie v ktorých by bolo z ľudského hľadiska nevhodné zvestovať slovo Božie kvôli nejakej nepriaznivej vonkajšej okolnosti, že nás povedzme zjavne nikto nepočúva, alebo že sme na leteckom dni kde je hluk leteckých motorov a my ich silou mocou chceme prekričať, pretože práve vtedy potrebujeme niekomu niečo duchovné povedať, ale zahŕňa aj situácie, keď aj pre nás samotných nie vždy takéto niečo padne vhod. Teda keď my sami sa na prípravu takéto slova povedzme necítime, lebo to napríklad tak pekne ako tí druhí nevieme, alebo ako aj ja teraz, že my sami nevieme, že čo ešte naviac by sme mali tomu dotyčnému človeku povedať, keď už podľa nás všetko počul. Proste takáto príprava mi sprvu nepadla vhod.
No a tak po krátkom preskúmaní slovka "nevhod" mi duch Svätý dal pochopiť, že aj v takejto situácii, teda keď sa mi bytostne nechce nič pripraviť by som sa mal premôcť a že by som nemal frflať, lebo tak sa Boží muž predsa nespráva. No a keďže ja chcem byť Božím mužom, tak som túto Jeho pripomienku samozrejme prijal. A akonáhle som túto Jeho pripomienku takto vnútorne prijal, tak sa k tomu priznal aj samotný Pán Boh. Lebo práve vtedy mi upriamil pozornosť na to, že tu nie sú len ľudia, ktorí dlhé roky chodili do kostola, ale že sú tu aj tí druhí. Teda tí, ktorí dlhé roky do toho kostola nechodili. A tak, že si mám trošku poopraviť moje zmýšľanie, pretože potom budem ten môj vnútorný problém vidieť v úplne inom svetle. A práve toto jeho usmernenie ma vnútorne povzbudilo a na tomto som si uvedomil, že: "Ahá Radúšik, veď to je skutočne veľká pravda. Ak ty máš problém s tým, že si to musíš pripraviť pre ľudí, ktorí už podľa teba všetko vedia a všetko počuli, pretože boli odchovaní na Kollárovi, tak to hovor tým druhým. Sústreď sa na tých, ktorí na ňom odchovaní neboli a ktorí ešte všetko nevedia a všetko nepočuli. A tí ostatní si tiež z toho niečo zoberú..." Proste taká drobnosť v zmene pohľadu a pritom taká veľká vec. A tú vec som sprvoti, bez dôkladného duchovného preskúmania mojej nechuti vôbec nevidel. Samozrejme tiež aj tu môžete namietať, že nikto z nás všetko aj tak nevie a ani nepočul a že sa máme zdieľať vo viere a podobne, ako to vraví aj slovo Božie. To je všetko pravda, to teraz riešiť nemusíme, pretože ako som už vyššie spomenul - teraz máme inú tému. Týmto všetkým čo spomínam sa však snažím poukázať na to, že ako mne samému skrze moje osobné skúmanie vecí a modlenie Pán Boh odpovedá. Ako mi skrze skúmanie myšlienok a situácií upravuje moje častokrát mylné ponímanie niektorých vecí na správnu mieru.
No a tak keďže už dosť často používam slovko skúmam, tak si myslím, že ste sa už dovtípili, že týmto všetkým čo som doteraz hovoril som v podstate do hĺbky na mojom osobnom príklade rozobral, že ako ja v praxi chápem tú prvú polovicu 21 verša. Teda "všetko skúmajte". Ja vám neviem povedať nejakú exaktnú duchovnú definíciu toho, že čo je to skúmanie a že akým spôsobom sa veci správne skúmajú. To je tak abstraktný pojem na jasné vysvetlenie, že až-až. A tak som sa to snažil ukázať na mojom reálnom príklade zo života s tou mojou nechuťou. Ako som tú moju počiatočnú nechuť skúmal a k čomu všetkému som popri tom skúmaní napokon došiel. A preto, keď sa teraz na všetko to čo som možno tak obšírne pospomínal pozriete z tohto pohľadu, tak sa vám hneď isté veci, ktorým ste možno nerozumeli, že prečo ich hovorím tak, ako hovorím vyjasnia. Ono aj ja sám pozorne vnímam, že ako mi Pán Boh vedie prípravu tohto slova. Že ako sa to moje prvotné "negatívum" pod Jeho mocou mení na "pozitívum". Teda na moju túžbu to čo najlepšie vystihnúť, aby ste mali z toho nejaký úžitok. A tak je už len na vás, ako s týmito informáciami naložíte, ako ich vy sami budete skúmať.
Proste, ako nám aj názov témy napovedá máme sa modliť, máme používať rozum a Pán Boh nám požehná našu prácu. Čiže všetky tie myšlienky o ktorých som písal som skúmal a podroboval ich poslušnosti voči Bohu. (2 Korinstkým 10, 5) To znamená konfrontoval som ich z Božím slovom. A to nám zas nepriamo napovedá to, že aké je teda pre náš život bytostne dôležité poznanie a skúmanie Biblie. Ak by som totižto nič z Biblie nepoznal, pretože by som si ju nečítal a neštudoval, tak by som sa k ničomu ani nedopracoval. Duch Svätý by mi skrátka nemal z čoho vnuknúť tú správnu myšlienku, keby niekde v úzadí mojej hlavy nebola usadená. Čiže keby som napríklad ten verš "vhod-nevhod" nepoznal, tak ako by ma naň upozornil? Pozor! Týmto čo hovorím sa len snažím jasne pomenovať isté veci a neznamená to, že ja tú Bibliu perfektne ovládam, alebo že to všetko je len o akomsi memorovaní či nebodaj, že sa tu chválim a dávam seba za vzor – to vôbec nie. Všetko toto o čom hovorím a na čo prichádzam len pramení z mojej úprimnej túžby stať sa stále dokonalejším a dokonalejším Božím mužom. A priznám sa, že mi to ide len veľmi-veľmi ťažko. Avšak v mojom vnútri jasne rozumiem tomu, že je skutočne dobré sa všemožne snažiť, pre mňa ako chlapa byť božím mužom a nehovorím to len z pozície peknej a mne sympatickej myšlienky, ako si ľudia zvyknú dávať na fejsbuk. Pri skúmaní som ďalej zistil aj to, že ak myšlienky podrobujeme do poslušnosti voči Pánu Bohu tak, On nám vždy skrze Ducha Svätého dá na niečo múdre prísť. A to i vtedy, ak to z čoho vychádzame nie je práve najmúdrejšie. Duch Svätý nás vždy k tej múdrosti dovedie, ak sa mu poddáme a nezastavíme sa už niekde v počiatku skúmania, alebo pri nejakom prvotnom probléme.
Čiže na začiatku som hovoril, že prípravu takýchto slov začínam s nechuťou alebo s tým, že neviem o čom idem písať. Takže "všetkého skúmaním" príde človek na to, že v podstate tie moje negatívne postoje ku príprave slova sa Pánom Bohom dajú použiť na poukázanie skutočnosti, že Pán Boh mení veci zo stavu zlého do stavu dobrého, ak sa mu ochotne poddáme. A práve týmto poznaním prechádzam teraz na druhú časť prvého verša a vám, ktorí ma pozornejšie počúvate to už asi naznačilo, že ktorým smerom to asi budem viesť a aké bude jeho rozuzlenie. No a teraz si poviete: "Hrúza, to toľko hovoril len o polke prvého verša. A čo potom tá druhá polka? A čo tie ostatné? Veď to kým aj tie prejde, tak to tu budeme sedieť hádam až do večierky." Ale nebojte sa a nestrachujte, ako by povedal Józua či Dávid. Verím, že odteraz už budem aspoň o drobulinký kúštiček stručnejší. 🙂
Čiže keď teraz rozmýšľam nad týmito dvoma slovkami "dobrého sa držte", tak ako prvý text, ktorý ma napadol a od ktorého sa zrejme aj odrazím a ktorý bude možno pre niektorých z vás zvláštny, lebo nebudete chápať, že prečo práve z neho vychádzam je napísaný v prvej knihe Mojžišovej. A ja len verím, že to bolo vnuknutie Duchom Svätým. Ten text je teda nasledovný: "Keď žena videla, že by bolo dobre jesť zo stromu, že je pre oči zvodný a lákavý na zmúdrenie, vzala z jeho ovocia a jedla; potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou; aj on jedol. 7) Vtedy sa obidvom otvorili oči a spoznali, že sú nahí; pospínali si teda figové lístie a urobili si zástery." (1 Mojžišova 3, 6-7)
Na tomto texte ma zaujalo to, že je napísaný hneď v úvode Biblie a tak veľmi dobre odzrkadľuje fakt, že ako sme boli Pánom Bohom stvorení a že aká je tá naša ľudská prirodzenosť. Ďalej mi v ňom vzbudilo pozornosť tiež aj to, že Eva, alebo ešte lepšie povedané títo prví ľudia, lebo nakoniec zlyhal aj Adam, ktorí prebývali v záhrade v Édene a ktorí boli stvorení na obraz Boží, a ktorí ešte nič zlé nepoznali, a ktorí z nášho pohľadu ani nepotrebovali niečo viac poznať si po vypočutí tej ľstivo múdrej rady hada povedali, že by bolo dobré byť ešte múdrejšími. Tú vsuvku "z nášho pohľadu" som tam však dal úmyselne, pretože ak sa nad tým v globále zamyslíme, tak my – ich potomkovia už vieme, že ako sa tieto úvodné veci udiali, pretože máme o tom Biblické svedectvo. A tak tiež už veľmi dobre vieme, že ako tento hriešny svet vybudovaný na ich pradávnej túžbe po poznaní funguje, alebo aké má hodnoty a tak my veriaci už vieme určité veci správne rozsúdiť. Nám už Duch Svätý dáva tú múdrosť aj čo sa týka tejto konkrétnej veci, že je dobré byť pri Pánu Bohu, pretože tu dole na zemi to nie je ako ľudia hovoria - "med lízať". Vieme tiež, že poznanie rozmnožuje bolesť, ako nám zas hovorí kráľ Šalamún a poznáme aj množstvo ďalších veršíkov. A tak s istotou vieme teraz z odstupom času zhodnotiť, že Adam s Evou vtedy urobili chybu.
Avšak Adam s Evou takéto historické poznanie pravdy nemali a tak si to ich rozhodovanie a aj dôsledky ich chybného rozhodnutia museli vyskúšať sami na vlastnej koži. Oni to rozhodovanie zažili priamo v realite života a my - veriaci ľudia s odstupom času na základe výsledku ich rozhodnutia skúmame, že či to bolo správne alebo nie. A že či si z nich máme zobrať príklad alebo nie. Teda, že či aj my máme hneď po niečom, čo sa nám povedzme zdá ako dobré "skočiť", alebo nie. A vlastne to je podstata aj mnohých iných udalostí spomenutých v Biblii. Biblia nám v príbehoch dáva niečo za príklad, alebo naopak nás prostredníctvom príbehov pred niečím zlým vystríha. A je len na nás, že či sa nad tým zamyslíme, či to preskúmame a zoberieme si to k srdcu, alebo to budeme ignorovať. No, ale nejdem rozvádzať každú myšlienku, ktorá ma napadne.
Čiže Adam s Evou si do úplných dôsledkov určite nevedeli predstaviť, že čo sa vlastne stane, ak zatúžia po poznaní a zajedia si ovocia zo stromu poznania dobra a zla. Vedeli len to, že ich čaká nejaká smrť, ale nechápali tomu, že čo to vlastne je. Ako zjavne ani my ešte doteraz nechápeme. Nevedeli si vôbec predstaviť dôsledky toho odlúčenia, čiže od bytia v prítomnosti ich stvoriteľa. A tak isto ani my. Hoci máme Bibliu, tiež nie vždy vieme, že čo nás čaká, alebo ako sa veci budú vyvíjať ak to alebo ono spravíme. Nevieme, že či je povedzme dobré, aby naše dieťa išlo na tú či onú školu, že aký dopad to na jeho život bude mať a podobne. Výhodou však je zas to, že my už nie len historicky, ale aj osobne vieme, že Pán Boh sa o nás vždy postará. V hlave mám teraz veľa myšlienok, ktoré chcem povedať, ale neviem ich ešte pekne zoradiť a "učesať" a tak hádam pochopíte tú podstatu. Skrátka chcem povedať to, že Adam a Eva sa od nás v základných veciach zmýšľania vôbec neodlišovali. Mali síce menej znalostí ako my a tak nepoznali povedzme derivácie a integrály, a.... tie síce nepoznám ani ja, ale to nevadí 🙂 , ale vo svojej podstate zjavne zmýšľali tak isto, ako zmýšľame aj my. Tiež si naivne mysleli, že mnohé veci, napohľad neraz aj lákavé sú dobré a pritom dobré byť nemusia.
Rozdiel medzi nami a nimi bol zhruba len v tom, že oni nevedeli, že sú nahí a že čo je to za túžba nás, ich potomkov byť s tým Bohom od ktorého oni kvôli túžbe po zdanlivo väčšom poznaní ako mali, odišli. Oni tú túžbu po Bohu nepoznali tak ako my, lebo oni boli zvyknutí na Jeho osobnú prítomnosť a ani nepoznali to, čo to je nebyť v Jeho prítomnosti. A tak možnože aj vnútorne potrebovali spoznať niečo nové, lebo takáto túžba v nich už bola od počiatku zakorenená. Oni potrebovali len správne podsunutý vonkajší podnet na ukončenie ich dočasnej poslušnosti. A teda Pána Boha istým spôsobom ani nemilovali. Ako Ho ani my nemilujeme, pokiaľ sa nás On sám nejako v živote nedotkne. Oni v tej záhrade v Édene s ním počítali lebo nikoho iného nepoznali, rozprávali sa s ním, ale zjavne tam absentovala z ich strany hĺbka vzťahu k Nemu. Mysleli si, že je ešte niečo viac, ako byť s ním. Že to poznanie, ktoré majú im nepostačuje. A Pán Boh to dopredu samozrejme vedel a tak ich tej hĺbke musel nejako naučiť. A tak skúmaním toho slova prichádzam na to, že ten strom bol do rajskej záhrady vsadený úmyselne. Nie však s túžbou Pána Boha im ukázať, že neobstoja, ale poviem to tak, že na ich duchovné zmúdrenie, hoc už na ich škodu v nepohode reálneho sveta mimo záhradu, keďže potom boli z nej vyhnaní. A tak isto záhradu nechal Pán Boh úmyselne prístupnú aj pre diabla - nášho vraha a zvodcu, ktorý nás chcel vždy zahubiť. On určite vedel o diablových pohnútkach a tak sa s istotou všetko dialo s Jeho vedomím, avšak bez Jeho zásahu. Aby si tí ľudia jednoducho uvedomili, že o čo vlastne prídu, ak zlyhajú. A tak je super, že nový Jeruzalem už bude o niečom kvalitatívne úplne inom. Že tam už nebude nikto a ani nič čo by nás mohlo znovu zviesť. A tak isto, že tam už budú len tí, ktorí skutočne veria v Pána Boha a ktorí úprimne túžia po Božej prítomnosti viac, ako po všetkom ostatnom, lebo zistili, že v tom ostatnom, teda tej múdrosti poznania vecí nie je trvalé šťastie a ani život.
Ono keby bol diablovi vstup do záhrady v Édene zakázaný a ani strom poznania by tam nebol, tak ani Adam a ani Eva by vlastne nespoznali, že čo je to túžba po Pánu Bohu. Oni by si tam len žili, ako povedzme ľudia na nejakom ostrove bez poznania sveta okolo, hoc by si tam na tom ostrove pekne žili a pracovali. Lebo obrábanie pôdy bol pôvodný Boží zámer s človekom. Človek nemal na zemi len "kvasiť"... Alebo, možnože by ten ich život nebol ani taký perfektný, ako sa na prvý pohľad môže zdať, pretože ak mali v sebe schopnosť sa učiť a rozpoznávať veci, tak skôr či neskôr by pravdepodobne začali byť nespokojní s tou pohodou a tou hojnosťou, ktorú im Pán Boh skrze svoju prítomnosť a záhradu v Édene ponúkal. Ako aj naše deti sú častokrát nespokojné s nami ako rodičmi a našimi rozhodnutiami, hoc im chceme dobre a hoc pri nás všetko potrebné majú. Ale až keď odídu skutočne zistia, že ako dobre sa doma mali. To hovoria samozrejme prevažne tí starší, lebo od nás mladších ešte deti neodišli. Všetko toto čo hovorím má svoje "„ale", ale to teraz neriešte, lebo mi ide o vystihnutie podstaty. Proste si myslím, že aj tie dobré veci by im zovšedneli a preto by hľadali niečo nové. A diabol im tú ich túžbu po niečom novom len ľstivo niekde z úzadia mysle pripomenul. Tu si môžete povedať, že to nie je pravda a že čo toto hovorím za nezmysly a že konšpirujem a tak ďalej. Áno možno máte v niečom pravdu, možno som netrafil presne pôvodné pohnútky Božie či tie ich ľudské, avšak realita je taká aká je, už vieme čo sa stalo a tak to všetko len skúmam. A Biblia samotná ma k tomu ako vidíme nabáda. A že príliš od veci nehovorím mi za pravdu dáva aj fakt, že Adam s Evou mali slobodnú vôľu. Keby ju nemali, tak by boli len akýmisi bábkami v Božích rukách. A ešte nezabúdajme ani na to, že to ich zhodnotenie, že by bolo dobré jesť zo stromu poznania nastalo ešte skôr, ako sa im otvorili oči a boli vyhnaní z raja. Čiže to nebolo niečo, čo vzniklo ako následok ich zlyhania a vyhnania ich zo záhrady v Édene.
Prvotní ľudia jednoducho nechápali, že ako im tam s tým Pánom Bohom vlastne dobre je, pretože ešte nepoznali život mimo Neho. Pán Boh proste pred-zvedel, že ak tam ten strom poznania nezasadí, tak tí ľudia nikdy sami nezistia, že či Ho vlastne majú radi a že nepochopia tú hĺbku toho ich milovania. Neviem to ako chlap takto ľúbostne sladko napísať, ale verím, že chápete čo chcem asi povedať. Človek aj v bežnom živote spravidla zistí hodnotu niečoho len vtedy, ak o to príde. A tak ten ich pád musel v istom čase zákonite prísť. A ani my by sme na ich mieste neobstáli, pretože ani my, terajší ľudia pokiaľ neokúsime odlúčenie od Pána Boha a moc zlého na vlastnej koži, tak nikdy nebudeme túžiť po Jeho prítomnosti a ani po dobre. A my, ktorí tu sedíme sme to už skúsili a verím, že sme tu preto, lebo už túžime byť v Jeho prítomnosti. Niekto samozrejme viac, iný menej a to všetko v závislosti od viery a miery poznania.
No a tak keď teda skúmam vetu dobrého sa držte, tak ma napadne otázka, že čo je vlastne dobré? Áno dobré je to čo nám hovorí Pán Boh skrze Bibliu. Dobré je pomáhať starším ľuďom, alebo dobré je zastať sa spravodlivosti. Taktiež je dobré byť zdravý a zdravo sa stravovať, ale dobré je aj zo zúrivosti nerozkopať nohou televízor či nehodiť lampu o zem a tak ďalej. Ale určite cítite, že to nie je odpoveď na dnešnú tému. Toto všetko spomenuté je síce všeobecná pravda a my na ňu pritakáme, že to tak je, ale týmto skúmaním zisťujeme, že tam musí byť ešte niečo iné. Niečo viac. Niečo čo bude našim fundamentálnym pohľadom pre každú jednu situáciu nášho života. A tak sa pýtam. Bolo dobré, že Eva počúvla hada a zobrala si zo stromu poznania dobra a zla? Alebo to nebolo dobré? Eva sa držala podľa nej dobrého a výsledkom bolo, že prišiel na svet hriech. Z nášho pohľadu to čo spravila, však dobré nebolo, bolo to zlé. Avšak, ak by to ovocie nezjedla, teda to zlé nevykonala, tak by sa celá tá podstata budovania si našej viery a našej skutočnej poslušnosti voči Bohu asi nikdy nespustila. Ja viem, že sa už v tých vetách sčasti opakujem, ale ako som vyššie spomenul je veľmi ťažké všetky tieto myšlienky nejako uhladiť a povedať ich len stručne. Môžeme teda len hádať, že ako by to bolo v raji, keby bolo keby, že ako by sme si tam pekne s Pánom Bohom žili. Ale na druhú stranu, možno nikdy by sme zas nespoznali vnútorný význam túžby dostať sa napäť k Nemu, ak by sme o to neprišli. Toto čo hovorím, ako som už povedal nemusí byť celkom takto, ale nepochybne veľký kus pravdy na tom určite je.
No a tak sa teraz pokúsim nejako finálne zhrnúť, že čo je vlastne to dobré. A na to mi veľmi dobre poslúži nasledujúci verš. A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro. (Rímskym 8, 28) Proste všetko s čím sa v živote postretneme nám poslúži vždy na dobré, ak veríme v Pána Boha, ak sme mu poslušní a ak sa nechávame viesť Duchom Svätým. On všetko obráti na dobré. A to aj tie zlé veci. Aj ten pád prvých ľudí, obrátil v konečnom dôsledku na dobré. A keď sa to tak zoberie, tak bez zlých vecí by sme sa nikdy vnútorne nebudovali. To je podľa mňa ten fundamentálny pohľad kresťana na veci vonkajšie, ktoré na nás prídu zvonku z reálneho života tu v tomto svete a ten vnútorný pohľad nám hovorí zas o tom, že všetko to čo je zapísané v Biblii je dobré na zachovávanie, lebo nás to usmerňuje, lebo nám to zachraňuje život a pôsobí nám to na preventívne minimalizovanie nášho nešťastia, ak sa toho držíme.
Samozrejme tieto moje reči o tom prvom raji majú aj "trhliny", pretože v tom stvorení nie sú celkom jasne vysvetlené určité veci a tak som si ich dotvoril na základe výsledných reálnych skutočností. Čiže skutočne veľmi dlho som rozmýšľal nad tým, že ako to všetko dať do takéhoto stavu, aby ste pochopili, že čo pod tým "dobrého sa držte" rozumiem ja bez toho, aby tam zas nefigurovalo aj veľa zjavných nezrovnalostí vyplývajúcich z nedostatočného biblického vysvetlenia. Pretože ak nás v priebehu textu niečo spochybní, tak potom strácame niť a sústredenie, lebo nám to začne vŕtať v hlave. Že prečo to či ono povedal a tak to všetko pokazil, keď doteraz rozprával celkom rozumne...
Všetkého zlého sa vystríhajte! Tak k tomuto poviem skutočne už len pár viet. Aby sme sa vystríhali všetkého zlého, tak k tomu musíme mať určité poznanie a aj tak to nebude vždy tiež dokonalé "vystriehnutie". Ale, ako sme sa doteraz bavili, ak aj niečomu sa nevystriehneme, lebo sme to z nejakého dôvodu proste nezvládli, tak hoc si tým možno narobíme starostí, tak ak sme veriaci, tak nám to dá Pán Boh všetko prekonať i keď možno s ponesením si istých následkov. Čiže tento veršík, je len akýmsi doplnkom k tým predchádzajúcim, pretože ak veci skúmame a Duch Svätý nám ukazuje ich podstatu, tak my sami sa automaticky budeme snažiť tomu zlému, čo nás povedzme nebude budovať, alebo nás bude zvádzať k zlému snažiť vyhnúť. A ak sa Duchom Svätým viesť nenecháme, ale budeme sa spoliehať len na svojou telesnú rozumnosť (Príslovia 3, 5-8), tak sa zlému nevyhneme, ba priam mnoho starostí si ešte pridáme.
Posledné dva veršíky si myslím, že ani netreba nejako hlbšie rozoberať, pretože oni dopĺňajú tie dva predtým spomenuté a dosvedčujú, že Pán Boh je verný, že nás nesklame a že nám to všetko úprimné skúmanie, hľadanie pravdy a vystríhanie sa zlému určite požehná a odplatí. A tak isto, že nás zachová pri živote, ak ešte počas nášho života nastane druhý príchod Pána Ježiša na svet.
Možno sa vám zdá, že tu príliš "omáčkovito" opisujem moje vnútorné myšlienky, ale myslím si, že to nie je na škodu veci. Aby sme totižto mohli slovo Božie zvestovať ďalej a o Pánu Bohu hovoriť, tak musí v prvom rade mať v našom vnútri istú autoritu. My musíme mať jasno v tom, že v koho sme uverili, ak hovoríme, že sme uverili. Inými slovami povedané, musíme bezpodmienečne bez akejkoľvek pochyby veriť tomu, že Pán Boh existuje, že koná spravodlivo, že posilňuje slabých, že pokoruje mocných a tak ďalej. Musíme mať jasno v tom, že kto za našou vierou stojí. Ale samozrejme musíme mať jasno aj v tom, že kto stojí oproti nám z tej druhej strany. Že to je diabol - vrah a zvodca ľudí od počiatku, ktorý nás chce odvrátiť od Pána Boha, ktorý nás chce zničiť, ktorý nás chce oklamať a podobne a preto musíme v Pánu Bohu stáť pevne zakorenení. A preto je niekedy možno potrebné si aj takto detailne povedať, že ako v reálnom živote veci vlastne skúmame a ako sa v ňom reálne ako jednotlivci "zakoreňujeme".
Viete toto slovo o ktorom sme si dnes hovorili je len takým Božím dodatkom k správnemu žitiu. Neviem to správne vystihnúť, lebo slová: "Všetko skúmajte, dobrého sa držte! Všetkého zlého sa vystríhajte!" sú to dosť abstraktné na také jasné zadefinovanie. Proste ak sme veriaci, tak nám je už celkom zjavné, že čo sa pod týmito slovami myslí a práve ten náš postupný rast vo viere spôsobuje to, že sa zväčšuje aj množstvo situácií v ktorých sa správne pod vedením Ducha Svätého rozhodneme. Čiže tieto slová dnešnej témy pre mňa vyznievajú napríklad tak isto, ako keby som vám teraz povedal: "Ľudia dýchajte, smejte sa, žite a užívajte si života". No čo, aké slovo si k tomu vymyslíte, keď je to také abstraktné, jasne nedefinovateľné? Chápete? Neviem či som vás tým čo som tu popísal uspokojil, ale snažil som sa tam dať aspoň zopár pohnútok na premýšľanie. Samozrejme nie sám od seba, ale prosil som o to Pána Boha, že nech ma skrze Ducha Svätého usmerní, lebo po tej mojej počiatočnej nechuti som sa mu už fakt pri príprave slova naplno oddal. Tak a teraz už môžete zhodnotiť, že či sa priznal, alebo nie. Tak, to je všetko, howk. AMEN