Pár myšlienok ohľadom výberu partnera a manželského spolunažívania.

Milý čitateľu. Zamyslel si sa už niekedy nad tým, že akým spôsobom si vlastne my ľudia hľadáme životných partnerov? No. Ako prvá vec, ktorá ma napadla a ktorú si treba v takomto prípade dobre uvedomiť je nasledovná. Hádam žiaden normálny a zodpovedný heterosexuálny človek, ktorého hodnoty nie sú ešte dnešnou pomýlenou spoločnosťou zdegenerované do manželského zväzku nevstupuje s tým, že sa raz rozvedie, alebo to z nejakého iného dôvodu vzdá. Tak isto aj každý normálne, ale aj "slepo" zaľúbený jedinec bezpochyby chce, aby sa mal vo vzťahu dobre, aby ho ten jeho náprotivok mal rád, či aby mu ten vzťah vydržal až do smrti. Preto si aj partnera vyberá takého, ktorý sa mu páči nielen telesne, ale aj duševne. Som si istý, že aj tí najväčší plejboji (spolu s ich ženským ekvivalentom) bez ohľadu na to, že koľko partnerov už svojou pochabosťou vystriedali to tak určite niekde vo vnútri cítia. To znamená, že napríklad slobodná žena určite nebude chcieť za muža takého, ktorý by sa jej vizuálne nepáčil, alebo nejakého záletníka či opilca (samozrejme uvedené platí aj pre mužov). Ak sa však nájde taká, ktorá si napríklad muža opilca zoberie, povedzme pre jeho fyzickú krásu, či nebodaj  pre jeho peniaze a v domnienke, že ten jeho zlozvyk časom pominie, alebo ho nejako ona sama zmení, tak nech potom "neplače", ak sa jej predpoklad nenaplní a muž sa nezmení. Potom sa zrejme vďaka vlastnej nerozumnosti, teda nepochopeniu určitých zjavných vecí v čase vyberania si svojho celoživotného partnera, bude v tom ich vzťahu len ustavične trápiť. Ak by muž začal piť až potom, tak to je už jeho zlyhanie a žena za to nemôže. To platí samozrejme aj opačne a je to len jedna z mnohých situácií, ktoré môžu v živote človeka nastať. Ich riešenie tu nejdem teraz spomínať, lebo všetko je zaznačené v Biblii. A preto je pred takýmto jedinečným životným rozhodnutím veľmi dôležité, aby sa ľudia pred svadbou dobre spoznali, pretože nieto človeka, ktorý by tie svoje slabé stránky jednoducho zvládal dlhodobo a bez čo i len najmenšieho zaváhania zakrývať. No lenže tu treba spomenúť aj tú druhú a to omnoho dôležitejšiu stranu mince. A tou je, že vidieť, rozpoznať či pochopiť takéto pre život človeka dôležité veci sa dá len pomocou múdrosti, ktorú dáva Duch Svätý. A Duch Svätý je niekto, koho nám do života poslal Pán Ježiš na pomoc. Preto je pre každého človeka bytostne dôležité, aby najprv uveril v Pána Ježiša a následne, aby začal hľadať kráľovstvo Božie. No a Pán Boh sa už o to ostatné, čo k pochopeniu týchto spomenutých vecí potrebuje postará. (Ev. Matúša 6, 33) No a keďže to tak zasľúbil tým, ktorí tak učinia, tak to určite aj tak verne vykoná.

Druhá myšlienka je nasledovná. Prečo to ľudom vo vzťahoch napríklad neklape? Ak sa napríklad po čase neveriaci manželia nevedia dohodnúť a vzájomne sa odcudzia, tak je to dôsledkom toho, že v ich živote chýbal Pán Boh s Jeho hodnotami aplikovanými do ich životov. Ich život bol zjavne postavený len na bežnej ľudskej svojim časom "prchavej" láske, keďže tá večná - Božia im je cudzia. Ten ich prvotný sľub žiť spolu v dobrom aj zlom im už asi dávno prestal niečo hovoriť. Samozrejme spomenuté sa týka aj manželstiev veriacich ľudí, ak do popredia začnú dávať ľudskú stránku svojej hriešnej osobnosti a prestanú pevne stáť na pravde Božieho Slova.

Samozrejme jasne pomenované veci sa môžu niekomu zdať ako posudzovanie, pretože ľudia sa radi hrajú s "odtieňmi" a hľadajú výhovorky, že prečo to alebo ono nevyšlo. Lenže Pán Boh nám do všetkých vecí dáva jasno. Buď to pevne a neomylne stojíme na Jeho Slove a tak všetko obstojíme, alebo nestojíme a je len otázkou času, že kedy začneme upadať. Uvedené princípy sa týkajú všetkých ľudí, mňa nevynímajúc.